Rozsudkami v mene režimu zaniká aj opodstatnenie biblie

        Kedysi dávno, dávno som čítal prognózu akejsi americkej blogerky, že jedným zo symptómov končiacej sa demokracie a nastupujúceho režimu budú samovraždy, ktoré budú nahrádzať rozsudky justície.  Zaskočilo ma to a prinútilo rozmýšľať: Bol by to pre ľudstvo obrovský krok späť, do doby feudalizmu. V stredoveku sa ľudia báli súdu viac, ako smrti. 

Dnes viem, že vo svete, kde Amazon, iba v Anglicku zlikviduje milióny nových, ešte zabalených produktov namiesto toho, aby ich daroval charite; vo svete, kde prezident je Dobrý anjel a obchodník so zbraňami v jednej osobe; vo svete, kde jedny média inkasujú státisíce eur za kampane na vakcíny a iné musia zamestnávať vozičkárov, aby si ich štát vôbec všimol,  proste vo svete, kde je neoliberálom dovolené všetko, čo nie je priamo zakázané a zvyšku sveta je nanucovaná vakcinácia ktorá zabíja, to raz prísť muselo: ľudia sa radšej samovraždia, ako by sa mali vydať napospas systémom, kde spravodlivosť zanikla s tradičnými hodnotami. 

Mimochodom, na samovražde Lúčanského nie je najprekvapujúcejším momentom to, že zomrel, ale to, že jeden policajný generál, ktorý pracoval 31 rokov pre inštitúciu, minimálne principiálnej spravodlivosti si siahol na život, lebo v žiadnu spravodlivosť na Slovensku neveril. Dáva to zmysel? 

Nemerajme prosím súčasnú dôveru v justíciu číslami prieskumných agentúr pokiaľ chceme, aby triezvi ľudia, aj naďalej verili, že matematika je exaktná veda. Radšej si kladiem otázku: “Aké percento z nás verí napr. tomu, že keby sudcu Harabina, ktorého účelovo, v minulosti zažalovali hneď niekoľkokrát, by všetky spory vyhral aj dnes – na novozriadenom, najvyššom správnom súde ministerky Kolíkovej? Mimochodom, tá tisícročia si mudrcami kladená otázka: “Kto bude súdiť sudcov?”, sa dnes stala úplným klišé, práve vďaka ministerke Kolíkovej. 

Svet sa mení strašne rýchlo a zabúda na princípy: “Náležitú pozornosť súdom venuje už Biblia. Šalamún napríklad z 38000 levitov vymenoval za pisárov a sudcov 6000. Takmer 16 percent intelektuálneho a morálneho výkvetu národa! Sudca odvodzoval svoj status od Božej spravodlivosti, a tak mal mať rešpekt. Kniha Exodus dokonca káže: „Sudcov nebudeš znevažovať! V Knihe Sirachovcovej sa píše: „A sudcovia, ich srdce nepoznalo (modlárskej) skazy, ani sa neodvrátili od Pána: nech je ich pamiatka požehnaná.“ A ešte: „Nech sa zachová ich meno naveky, nech sláva týchto svätých mužov ustavične prechádza na ich synov!””  Verili by ste, že tento text, ešte pred siedmimi rokmi obhajoval denník SME? Dnes obhajuje počiny súdnej rady, ktorá trestá sudcu v mene režimu.

Poznal som v minulosti chlapa. Roky som ho nevidel. Na jeseň minulého roku ho zadržali španielske úrady na základe zatykača zo spojených štátov. Vraj neplatil dane.  Založil pred mnoho rokmi spoločnosť, ktorá sa časom stala pojmom. Volal sa John McAfee. V roku 1994 ju musel predať, lebo pár vplyvných ľudí sa rozhodlo do nej investovať. Keby to vtedy neurobil, zomrel by pravdepodobne mladý. Bol najväčším odporcom Deep State, akého som kedy v USA poznal. To je organizácia, o ktorej poniektorí, čo dnes mediálne súdia všetkých obvykle tvrdia, že neexistuje. 

John McAfee nebol zlý človek a už vôbec to nebol zločinec. Netvrdím, že bol výnimočný, ale rozhodne bol slobodný a netrpel predsudkami, ktoré nám vnucuje neoliberálny svet.  Ale na tom, dnešným súdom a sudcom evidentne nezáleží. Vytratila sa z nich tá povestná, Šalamúnska múdrosť, o ktorej, iba donedávna písali aj také denníky ako SME.

John iba svojsky odmietal všemocnosť systémov. Asi preto nikdy na spravodlivosť neveril. Rovnako, ako na ňu neveria na Slovensku generáli. Pred dvoma dňami sa John zavraždil v španielskom väzení po tom, čo sa ho španielske úrady rozhodli vydať na pospas justičnej mašinérii Spojených štátov. Mal 74 rokov. Kto bude ďalší? Assange? 

To, čo sa stalo pred pár dňami sudcovi na Slovensku ktorý odmietol pojednávať v rúšku, pod taktovkou ex-sudcu Mazáka, je opakom spravodlivosti. Tvrdím to z princípu rozumu, keďže zákony nepoznám. A ani ma nezaujímajú. Vždy som žil slobodne – preto zodpovedne a zákony poznať som moc nepotreboval. Tiež s vedomím, že sloboda raz dobehne každého. Nie je to bohviečo – smrť celkovo nie je bohviečo, ale je to lepšie, ako keby vás dobehol súd, ktorému predsedajú ľudia, ako je Mazák. 

“Človeka, ktorý je naozaj slobodný môže dobehnúť iba spravodlivosť”. V tejto myšlienke je skryté najmagickejšie čaro slobody. Je to tiež dôvod, prečo dnes ľudia zákonite musia páchať vo väzení samovraždy. 

Existujú v princípe tri moci – politická, úradnícka a súdna. Platí teda zásada, že keď je zločincom bežný človek, politik či úradník, tak to je stále spoločensky riešiteľný stav, pretože morálny sudca ich stále dokáže potrestať. Skutočný problém nastane až vtedy, keď sa zločincami začnú stávať sudcovia. Vtedy prirodzene nastupuje na scénu ľudská sloboda, ako najvyšší stupeň spravodlivosti. Ono totiž, keď sa vnútorne slobodný človek zavraždí sám – iba preto, aby ho nesúdili zločinci, tak akýkoľvek súd tým stratil spoločenské opodstatnenie, lebo nemá koho odsúdiť. 

Možno dnes si to ešte nechceme uvedomiť. Možno nám stačí teatrálne vyhlásiť: “Ojo jój! Tých, čo sa stále odsúdiť nechajú je a vždy bude strašne veľa.” Je to pravda. Problém je však úplne iný. Sudcu zo zločinca môže totiž urobiť iba zločinný systém, aby chránil sám seba. 

Skutočným trestom pre nás, je žiť v zločinnom systéme. Aj preto dnes ľudia často volia radšej smrť – pred životom. Ale je tu ešte jedna vec, prečo to ľudia robia. Žiť vo väzení sa dá iba vtedy, keď odsúdený môže žiť s pocitom, že si trest zaslúži. Ak žije v base slobodný človek bez pocitu viny, iba vtedy sa väzenie stáva pre odsúdeného ľudským peklo, ktoré je oveľa horšie, ako to biblické. Vtedy vám prestane záležať na tom, či sa po smrti dostanete do neba, či do pekla a smrť vám zrazu začne dávať väčšiu logiku, ako život. 

V tomto hlúpom svete sme už dávno zabudli na jednu vec: “Aj samovražda môže byť iba zákerná vražda, za ktorú nemusí zákonite niesť  hlavnú vinu ten, kto ju spáchal.”

Venované pamiatke Johna McAfeeho