Silná búrka, ktorá sa prehnala Záhorím, neobišla ani Šaštín. Miesto, kde sa donedávna konali národné púte, ale, ale… takzvaná pandémia ich zrušila, je teraz plné popadaných stromov. V strede parku oproti Národnej svätyni, Bazilike Sedembolestnej Panny Márie, stála socha, ktorá bola symbolom tohto parku. Pútnici „Sochu Piety na podstavci,“ ako sa oficiálne nazýva, milovali. Stála tu od roku 1883 a veriaci pri nej kľačali a modlili sa.
Silný vietor a dážď ju však zničili. Práve na ňu spadol obrovský gaštanový strom.
Na koho sa hnevá naša Patrónka?
Na všetkých nás, ktorí sme sa vzdialili od Boha a žijeme v hriechu?
Je to trest za to, že sme začali prijímať Eucharistiu do rúk a nie tak, ako sa to má, do úst a pokľačiačky?
Hnevá sa naša Patrónka, že nám cez takzvanú pandémiu zavreli kostoly?
Ako sa šíri informácia, po eucharistickom kongrese v Budapešti začiatkom septembra má prísť na návštevu Slovenska rímsky biskup František. Prvý deň bude v Grasalkovičovom paláci, druhý deň v Prešove a medzi Rómami na košickom Luníku, a v tretí deň by mal prísť do Šaštína.
Opravia dovtedy „zranenú“ sochu našej Patrónky?
Neostáva nám iné, len osvedčený, ale dnes zanedbávaný liek našich predkov: modlitba k Panne Márii, ako nástroj v boji proti zlu.
Kdesi som čítal, že na rozdiel od predstavy kresťanských liberálov, peklo existuje, a nie je prázdne.