Dôvera

Dôvera. V pondelok som sledoval priamy prenos z Národnej rady. Poslanci opozície odvolávali ministerku koalície. Prežila. Síce ledva ledva, ale prežila. Bude riadiť spravodlivosť podľa svojich pochybných schopností možno ešte 3 roky.  Neprekáža jej, že proti nej stojí takmer celá obec sudcov. Má dôveru.  “Hroznô dačo”.

Dlhšie ako rok nepočúvame nič iné ako samochvály a výčitky. Koalícia proti opozícii, koalícia proti koalícii, Sulík proti Matovičovi, Matovič proti každému. Opozičníci kritizovali prešľapy ministerky, nedobrosti jej politickej strany aj celej koalície. Oproti tomu odznelo množstvo výčitiek od koaličných poslancov. Poukazovali na chyby, ktorých sa dopustili členovia súčasnej opozície – pred tým koalície. O invektívy nebola núdza. Do neskorej noci vydržalo 117 poslancov. Proti vysloveniu nedôvery ministerke boli 63 poslanci. Dvaja sa zdržali, jeden nehlasoval. Na odvolanie malo 51 poslancov málo hlasov. Šikovných 33 neprítomných kolegov sa z nechutnej frašky vyzulo asi predvídavou neprítomnosťou.

Nemohol som zaspať. Nie preto, že rokovanie bolo miestami búrlivé, ani nie preto, že trvalo dlho, ale uvedomil som si, že všetci čo chyby mali poväčšine pravdu. Negatíva vládnutia, negatíva chybných krokov, negatíva diletantských rozhodnutí, často prijatých v strese a v skrátených konaniach poškodili občanov, znižovali životnú úroveň obyvateľstva a nie raz konali v rozpore s prísahou, ktorú ako zástupcovia voličov skladali.

Negatíva prevyšovali pozitíva “o Brno”. Kto nám vládne a kam nás vedie? Odpoveď – politické strany. Možno sa mýlim, ak poviem, že obdobie nazývané Novovek charakterizujú osobnosti, či už v dobrom, alebo zlom význame slova, ktoré stoja na čele politických prúdov, na čele politických strán. Tých dobrých bolo asi menej, keď na zbrojenie a špatnosti s tým spojené musí celá planéta vynakladať nehorázne prostriedky. Nie je tajomstvom, že rozdiely životnej úrovne jednotlivcov v štátoch, štátov voči štátom a kontinentov voči sebe rastú do závratných výšin. Keďže máme vládu politických strán, zodpovednosť nesú práve politické strany. Môžu mať akýkoľvek názov, akýkoľvek program, vždy skončia zle. Aj keď víťazia, nakoniec prinesú skazu. Je podstata ich DNA.

Politická strana môže mať obrovský vplyv na riadenie štátu aj keď jeho členská základňa má iba niekoľko jedincov. Voliči v skutočnosti nevolia poslancov. Poznajú iba výkladné skrine stojace ako manekýni na bilbordoch, krikľúňov z bicyklov, autobusov prípadne nískoplošiňákov. Do parlamentu sa na kandidátkach strany pokojne dostanú indivídua pochybnej minulosti, pochybnej morálky a pochybných vedomostí. Na hlasovanie im stačí jeden prst. Dnes má hodnotu 5 tisíc Eur. Ostatné môžu hrabať. Ak vyhrajú voľby, môžu všetko.

Každá politická strana žije z peňazí. Členské príspevky stačia horko-ťažko na občerstvenie pri členskej schôdzi. Na zjazd už strana potrebuje sponzorov a donátorov. Ak si niekto myslí, že ide o veľkodušnosť, mýli sa. Žiarivým príkladom môže byť “dobrý anjel”. Dnes už vieme kto to je a kam sa dostal. To nie je náhoda, jeho nasledovníčka iba osvedčuje moje slová. Preferovaná politická strana musí mať zaplatené média, zlatohubých rečníkov, väzby na prokurátorov, vyšetrovateľov aj sudcov. Tým sa uzatvorí kruh, ktorý formuje verejnú mienku ako plastelínu.

Nie je to nemožné. Dnes, keď je všeobecne známa slabá schopnosť čítať s porozumením, nie je ťažké predpokladať minimálnu schopnosť voličov voliť s prehľadom. Nechcem šíriť poplašné správy, ale v pozadí politickej strany, v úlohe tichého spoločníka, nie je vylúčený ani záujem cudzej mocnosti.

Natískajú sa otázky. Komu vyhovuje vláda politických strán? Nie je iný spôsob spravovania štátu?

Brezová 12. mája 2021