Pupuš ministrom všeličoho

Mladší žiaci ešte nevedia celkom presne, čo znamená slovo, či označenie, pupuš. Starší, povedzme od desiatich rokov, to už vedia presne a vedia, že sa vzťahuje aj na ministra, ktorý stojí na čele školskej hierarchie. Ale to nie je všetko, ten má pod palcom aj vedu a šport. Ak si tohto pána niekto nevie predstaviť, svojou vyholenou hlavou sa podobá na svojho svokra z SaS.

Je v ľudskej prirodzenosti, že si niekoho vážime, ak je múdrejší, schopnejší, či šikovnejší. Niekedy nás to škrie, športovec ten pocit pozná: keď prehrá, ale vie, že treba podať ruku a porážku uznať, alebo poblahoželať. Pozrime sa, za čo by sme si mohli vážiť uvedeného štátneho funkcionára.

Začnime tým školstvom. Stredoškolské vzdelanie získal v Partizánskom na Priemyselnej škole obuvníckej, potom zmenil žáner, Mgr. získal na Vysokej škole práva, kde mal problém s diplomovou prácou, o ktorej denník N (a to je čo povedať!) napísal, že je kompilátom s prvkami plagiátu. No super, lebo potom jeho pedagogickú kariéru charakterizujú už len akési školenia a kadernícke salóny. (Že sa stal pupušom sa vlastne nedivím. Mal som priateľa horolezca Ďura, ktorý mi raz povedal, vieš, keď sa točíš každý deň okolo kaderníckeho kresla s nejakou babou a hrabeš sa v jej vlasoch, prestanú ťa vzrušovať.)

Ale pokračujme, takže za školstvo mu, použijúc školskú klasifikáciu, môžeme dať so zažmúrenými očami maximálne štvorku. A za vedu, asi by sa spýtal, čo to je. Teda bez milosti päťka. Ešte zostáva šport. Tu sa obraciam na širokú verejnosť, ak vie niekto o jeho nejakých športových úspechoch, rád mu teraz navrhnutú päťku opravím. Postavu má lepšiu, ako povedzme národu slovenskému známy hladný hygienik. Čo je dobré, to ohodnotia aj pupuši.

Teraz by mal nasledovať záver, či je tento človek na správnom mieste, a či môže byť vzorom našej mládeži. Zle postavená otázka. Nie je výnimkou z celej tej partie, ktorá sa ocitla hlúpou náhodou, z akéhosi protestu voličov, na čele Slovenskej republiky (nie „tejtokrajiny“).

Tu by sa dal článok ukončiť, ale určite sa hodí položiť ešte otázku: kto z celej vlády má charizmu, kvalitu ľudskej osobnosti, ktorou sa odlišuje od ostatných ľudí. Charizmu osobnosti vnímame ako mimoriadnu schopnosť medziľudskej komunikácie, mimoriadnu príťažlivosť, výnimočný šarm, schopnosť očariť a svoje silné emócie vyvolať aj u druhých ľudí.

Keď si pred očami premietam celú tú partiu, nevidím nikoho, na koho by sa uvedená charakteristika dala aspoň trochu vzťahovať, ba naopak, chýba mi nejaký termín anticharizma, či pseudocharizma, alebo dokonca lumpencharizma. Chýba mi u nich nielen ten potrebný zdravý sedliacky rozum, ale aj dôveryhodnosť, nevyžaruje z nich pokoj, pozornosť, vnímavosť, ale ako šidlo z vreca sa vždy vykľuje túžba po moci s túžbou akýmkoľvek spôsobom sa teraz obohatiť a byť za vodou…