Zopár poznámok k pápežovým výhradám k zneniu modlitby „Otče náš…“

Najznámejšia modlitba, teda modlitba Pána, má rôzne preklady. Nachádza sa v Mt 6,9-13) a tiež Lukáš, kapitola 11, verše 2 až 4 (L 11,2-4). Najrozšírenejším je ekumenický preklad:
https://www.christianos.sk/uvod/otcenas/
Preklady pôvodných originálov (prototext) z jazyka do jazyka, pričom vzniká výsledok prekladu, teda, nový text v cieľovom jazyku (metatext) bývajú často problematické, dôvod: sémantický diferenciál, významový rozdiel, významový interval, v kritickom priestore medzi zdrojovým originálom (prototext) a výsledkom prekladu (metatext)…
Metatext ako výsledok prekladu sa všeobecne aj v jednotlivých prípadoch produktov prekladu nazýva aj, a je, vždy, text o texte, jeho približný obraz, reflexia, ale nie kópia, s výhradou (!), čo sa rozumie pod pojmom kópia a reflexia: bližším je vnímanie výsledku prekladu ako prenos, prepis pôvodného zdrojového textu originálu z pôvodného originálneho jazyka (prototext) do iného jazyka (metatext). Ešte inak – ide o prenos originálu pôvodného textu z jedného (pôvodného) jazykového prostredia do iného jazykového prostredia a osvetia, naprieč diachrónne synchrónnym kontinuom priestoru a času. A o to ide aj v oblasti prekladu všetkých a teda, aj biblických historických textov…
…
Odborníci na islam aj na tomto pozadí, tvrdia, že moslimovia by mali čítať a učiť sa Korán len v originálnej arabčine.
Poznámka:
V madrasách, a madrasa je
1. stredoveká islamská škola
2. stredná alebo vysoká škola (univerzita) v islamskom prostredí,
kde sa na jej najnižšom stupni, žiaci (už detičky) učia Korán odriekať naspamäť, bez toho, že by pritom čo len tušili význam a zmysel učiva… (dozvedajú sa ho neskôr).
…
Pri preklade ide o potiaže dvoch rozdielných lexík (lexéma – slovo, lexikon – slovník)
a/ jazyka prototextu (prekladaný text),
b/ jazyka metatextu (výsledný preklad),
spôsobené rozdielnou lexikou, slovnou zásobou, v možnostiach použitia slov, známych ako synonymá…
Vysvetlivka (príklad): Nie všetko je možné úplne presne preniesť hoc aj z maďarčiny do slovenčiny…
Ide o úsilie prekladateľov nájsť a nahradiť slová a slovné spojenia priamymi ekvivalentmi, a z núdze pendantmi (náhrada, majúca čo najbližší sémantický význam k originálu).
Problému sémantického diferenciálu sa často prakticky nemožno vyhnúť…
Príklad z literatúry: Preklady Puškina z ruštiny do slovenčiny;
1. Nielenže ide o preklad z jedného do iného jazyka,
ale, súčasne, ide aj (!) o
2. Preklad, prenos z jedného do druhého jazyka osobitného, len (!) puškinovského jazyka, príznačného len pre Puškina…
Dva prekladateľské oriešky v jednom.
Aramejčina a zmienená modlitba (k Ježišovej údajnej aramejčine poznámka dole) je poznačená osobným Ježišovým jazykom, ktorý bol viac významový, emotívny, citový, popri jednoduchých racionálnych (ako keď bičom plieska!) Ježišových „civilných“ výrokoch (jeho učenie a vyučovanie).
Prekladové problémy sa týkajú literatúry (próza, poézia, dráma), vedy, kultúry, umenia, publicistických, žurnalistických textov (novinové správy) teda všetkých písaných a hovorených textov…
…
Každý prekladateľ, ktorý je, alebo chce byť hodnotený ako dobrý prekladateľ, by mal v prekladateľskej praxi pristupovať aj ako znalý teórie prekladu…
Teórii prekladu sa venuje súčasť teórie literatúry.
Akýmsi „Einsteinom“ teórie literatúry (to je, bolo, na nobelovku!) bol na Slovensku dnes už nežijúci Prof. Anton Popovič, Dr.Sc.
(Nitra, KLKEM na prelome 70-80-tych rokov minulého stor.)
…
Nutná poznámka k možným nedorozumeniam a historiografickým pravdám a polopravdám:
Modlitba „Otče náš,…“ má údajne pôvod v aramejčine, údajne ňou hovoril  Ježiš.
Pravdou aj polopravdou je, že Aramejčina patrí dnes do skupiny tzv. „mŕtvych, alebo jazykov na ústupe“.
(Mŕtve jazyky – napríklad sumerčina, akkadčina, egyptčina, staroperzština, staro kannánčina…)
Nie ale celkom, pretože dochádza k jej regionálnej resuscitácii napríklad medzi sýrskymi kresťanmi, ktorí chcú byť biblicky autentickí…
Aramejčina, ako jeden zo semitských jazykov, nie je dnes celkom mŕtva, uznal ju Izrael, ktorý tým uznal aj Aramejcov ako samostatný archaický národ…
Matúšovo evanjelium nie je prekladom z aramejčiny, ale gréckym pôvodným textom. Dnešné “aramejské” verzie vychádzajú zvyčajne zo sýrskej Pešity, tá je ale sama závislá na gréckom texte. Galilejská aramejčina 1. storočia, ktorou údajne hovoril Ježiš, bola úplne iný jazyk, než sýrska aramejčina. Text Otčenáša teda nemusel byť v aramejčine vôbec spísaný.
Wikipedia o aramejčine:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Aramej%C4%8Dina
…
Pápež František pochádza z Latinskej Ameriky (a to je jeho pôvodné a prvotné materinské jazykové prostredie), taliančinu prevzal služobne ako úradný jazyk, pričom operatívne ovláda aj latinčinu (zrejme je viacnásobne jazykovo dobre vybavený).
Má blízo k latinčine aj preto, že Vulgata, ako prvá, uznaná všeobecná Biblia, pre západný svet, bola preložená do tohto jazyka… (prelom 4. a 5. stor., komplexný preklad z hebrejčiny, aramejčiny, gréčtiny ako pôvodných jazykov Písma…).
Poznámka: Inak mŕtvu latinčinu používa dodnes najmä medicína… (anatómia, názvy diagnóz).
Aramejčinu, pôvodne jazyk blízkovýchodných kresťanov od 7. stor. (nástup islamu) z Blízkeho východu, vytlačila arabčina…
…
Znenie modlitby „Otče náš…“ teda prechádza jeho, pápežovou, hlavou, prinajmenšom v troch jeho osobných jazykových vrstvách (vieme, že tí, ktorí hovoria, píšu viacerými jazykmi, myslia tým jazykom, ktorý práve používajú…), a tým neodkazujem na Vulgatu (aby čitatelia mali jasno, ktoré jazykové vrstvy mienim…) a to je zrejme dôvod, pre ktorý sa Františkovi „nepozdáva“ presný preklad z aramejčiny…
Pápež by mal tesnejšie spolupracovať s odborníkmi v oblasti teórie a praxe prekladu… (oblasť biblistiky a v jej rámci exegézy – výklad a interpretácia biblického Písma…). Ideš o neobvykle aktivistického pápeža, zasahujúceho do oblastí viery a učenia katolíckej cirkvi (katolicizmu), ktorého verbálne výstupy sa stretávajú s nevôľou v jeho vlastných radoch, a zakladajú ak nie konflikt, tak pnutie a napätie vo vnútri kléra katolíckej cirkvi, ale aj vo vzťahu k ostatným kresťanským denomináciám…
…
Myslím si, že ono (k veci): „…a nepriveď nás do pokušenia…“ je v poriadku a pápež prejavil nadbytočný (redundancia) pozitivistický záujem o zmysel a význam tejto časti modlitby. Ale my, vieme, chápeme, a významu prosby, modlitby, rozumieme.
Boh dal ľuďom slobodu a slobodnú vôľu a vedie ich k tomu, aby vedeli rozlíšiť dobré od zlého a svoju slobodnú vôľu správne používali.
K slobode a slobodnej vôli im, nám, pridal svedomie.
Moja osobná modlitba k tradičnej, predpísanej:
„Bože, posilni moju vôľu, aby som nepodľahol žiadnemu zlému pokušeniu.“
Vieme, že hriech páchame už myšlienkou, a tá nás pokúša.
A známe je aj, že: „Prianie je otcom myšlienky.“
Trest za spáchaný skutok neprichádza po ňom, ale už sám skutok je trestom. A skutok je už v myšlienke, príklad nám dáva evanjelista Matúš:
„No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“ (Mt 5, 27-28)
Skutok je už v samotnej, len, myšlienke. A s ňou, myšlienkou,  v jednom momente, aj prichádzajúci trest.
Po ňom, myšlienke alebo skutku, má ihneď nastúpiť pokánie (účinná ľútosť, oslobodenie, očistenie a zmierenie – katarzia).
Úplne mimo kontext, a to je, ako, ak si poviem (pre odľahčenie, lebo stále ešte nejde o život): „Mám názor, ale s ním zásadne nesúhlasím.“ (Autocenzúra). 🙂
Doplnok (z mnohých možností):
https://www.boziemilosrdenstvo.sk/vianney/o_necistote.html
Apoštol Jakub: „Nikto nech v čase skúšky nehovorí: Boh ma pokúša! Veď Boha nemožno pokúšať na zlé a ani on sám nikoho nepokúša. Ale každého pokúša vlastná žiadostivosť, ktorá ho zvádza a láka. Žiadostivosť potom, keď počne, porodí hriech a vykonaný hriech splodí smrť.“ (Jakub 1:13-15)
Práve naopak, Boh nás chce od pokušenia oslobodiť. Prosíme ho teda, aby nám nedovolil nastúpiť cestu, ktorá vedie k hriechu.
Je ťažké preložiť jedným slovom aj grécky výraz, ktorý doslovne znamená „nedovoľ, aby sme prišli do pokušenia“ alebo „nedopusť, aby sme podľahli pokušeniu“ (pôvodný grécky text modlitby kai mé eisenegkés hymas eis peirasmon; v aramejčine, údajne v pôvodnom Ježišovom jazyku, wě ’al ta‘linnán‚’ lěnisjôn). A ten „mal“ byť  zapísaný do gréčtiny.
Poznámka k údajnej (!) ježišovej aramejčine: Neexistuje priama záruka, že Ježiš hovoril v aramejčine. Bol žid, teda používal skôr hebrejčinu. Začiatok 1. stor. n.l. bol „globálne“ poznačený vládou Ríma a gréčtinou. Vieme ale, že evanjeliá Matúša a Lukáša, ako aj Jabubov list, boli zapísané v gréčtine.
…
Boh nie je príčinou pádu do pokušenia. Prosíme ho, nech nedopustí, aby sme podľahli akémukoľvek zlému pokušeniu.
Boh nemá nič spoločné s našimi zlými skutkami ani so zlom, spôsobeným ľuďmi.
Poznámka: Ešte aj na autonehodách sa podieľa ľudských faktor. Aj technická chyba je často dôsledok ľudského faktora.
Bezpečne jazdiť sa dá aj bez pátričiek, visiacich na stredovom spätnom zrkadle.
Vieme, ale, že na nehodách a nešťastiach sa môžu podieľať a aj sa podieľajú aj tzv. tretie vplyvy… (mimo moc ľudí). To ale neznamená, že sú spôsobené „zlými silami“.
Fakt: Ešte aj Satan má „čisté ruky“. Lebo nie Satan pácha zlo, ale ľudia páchajú zlo. Hmm…
Boh miluje ľudí, a nenávidí hriech. Nie nás.
Dialóg Boha so Satanom prebieha v spirituálnej (duchovnej) sfére tak, ako dialóg veriacich ľudí s Bohom a v kúte a jeho tme, tieni, so skrytým Satanom…
Satan je Dicis et non facis (Ten, ktorý sa tvári, že nie je).
Si diabolus non esset mendax et homicida (Diabol je klamár a vrah).
Jób Bohu: „Pomysli, Bože, Otče, prosím, na obmedzenú mieru mojej sily. Neskúšaj ma príliš. Vytýč hranice, v ktorých smiem byť pokúšaný, nie príliš široké a buď mi  blízko so svojou chrániacou rukou, keď to bude na mňa príliš veľa.“ (Kniha Jób)
Známe ľudové porekadlá:
Zovšeobecnené Jóbovské: „Čo sa človek natrápi, pokým o všetko príde.“
„Pomôž si, človeče, aj Boh ti pomôže.“
Logická otázka: Tak načo nám a pre nás, je dobrý Boh?
Odpoveď: To je tajomstvo, mystérium viery…
Pavol Korinťanom: „Skúška, ktorá na vás dolieha je iba ľudská. A Boh je verný. On vás nedovolí skúšať nad vaše sily, ale so skúškou dá aj schopnosť, aby ste mohli vydržať.“ (1 Kor 10,13).
Než sa stane, čo sa má stať a stane sa, a to sa dá tvrdiť na istotu, čakajú nás, pozemských ľudí, ešte mnohé, nepredstaviteľné, skúšky.
Pekne pozdravujem. 🙂
Autor článku: Juraj Režo alias notorickyobcan

P.S. Autor ani článok nemajú ambície zasahovať do kompetencií odborníkov, prekladateľov Písma, biblistov, ani biblických exegetov (interpretácia, výklad Písma).
Odporúčam gúgliteľom narábať s výsledkami gúglenia opatrne a obozretne, a pri „bádaní“ sa opierať o autority…
Pri gúglení som zistil, že zdroje odkazujúce na „pôvodné aramejské znenie“ modlitby Pána, adresátov a príjemcov takýchto informácií, odvádzajú k hnutiu New Age a novo pohanstvu…
…a New Age je pokrvným zdrojovým príbuzným náboženstva New World Order.
…
Skôr, než som vykonal konečnú editáciu textu článku, lebo neskutočné sieťové problémy, a (môj) pomalý inet (Mamma mia! Error! Not found! Horror!), zadiskutovali ste si… 🙂
Pre úplnosť text článku dopĺňam do článku poznámku:
Tvary neuveď, neprivoď, nevoveď, nepriveď, sú synonymá a slovenské prekladové dobové archaizmy.
Ale všetci, čo im chceme, stačí nám k tomu štandardné IQ a intelekt, rozumieme im aj dnes.
Musel by to hlupák byť, čo by modlitbe Pánovi nerozumel.
Zbytočná téma.
Pápežova nespokojnosť nie je na mieste.
Ako rôzne slovné tvary (lexikálne jednotky) s rovnakým alebo veľmi blízkym významom sú použité rôzne, v rôznych prekladoch (Roháček, ekumenický preklad, evanjelický preklad a ďalšie…).
Sémantický diferenciál sa tak vyskytuje aj v znení Matúša a Lukáša v rôznych prekladoch a edíciách (späť na prvý odkaz hore)…
Pápež nie je nadpriemerne inteligentný.
Má ale zvláštnu EQ výbavu („súcit s Európou ako neplodnou Sárou…“).
…
Pravý kresťanský postoj pápeža Františka k neplodnej Európe (Sára) by mal prednostne naliehať na potrebu a nutnosť spoločenskej a ekonomickej podpory domácich, autochtónnych európskych rodín, založených prednostne manželstvom muža a ženy, a nie obhajovať a podporovať imigráciu a rodovú ideológiu a politiky, podporujúce pseudo ľudské práva jednotlivcov a skupín „sexuálnych“ pseudo menšín (také menšiny teória ani žiadny z kľúčových a základných medzinárodných ľudskoprávnych dokumentov nepoznajú, pojem “sexuálna menšina” nie je ľudsko právne definovaný!) a manželstiev homosexuálov.
Tvrdenie, že ide o porušované základné ľudské práva tzv. “dúhy” je lož!
Manželstvo, registrované partnerstvo (životné partnerstvo) ani adopcie detí nie sú základným ľudským právom!
Pápežov osobný aktivizmus inklinuje k neomarxistickej pseudo kresťanskej novej ľavici a to je parketa pre Kongregáciu pre náuku viery a kresťanského učenia (emeritný pápež Benedikt), na čo už aj jeho znepokojené „ovečky“ reagujú:
https://www.hlavnespravy.sk/krestanski-intelektuali-podpisali-dokument-prisahy-vernosti-katolickej-viere-ak-bude-konflikt-medzi-papezom-naukou-nas-postoj-je-jasny/1241496
Písal som aj o jeho kolaborácii s OSN a 20 jeho bodovom pláne „oplodnenia Európy ako neplodnej Sáry“ a v jeho rámci legalizácie aj nelegálnej imigrácie, v súbehu s Global Compact 1 a Global Compact 2 z dielne OSN:
https://blog.hlavnespravy.sk/2485/osn-global-compact-globalny-prediktor-eu-dublin-4-a-papez-frantisek/