Čo radí starodávna múdrosť Sun-Tzu? 2. časť. Vedenie vojny (proti akejkoľvek agresii, aj keď ju pácha zvolený diktátor).

Pokračujem 2. časťou z trinástich zo seriálu múdrostí staročínskeho Majstra Sun.  Tento originálny autorský preklad poskytujem pre Inštitút sociálno-ekonomických otázok, pre Armádny magazín v Hlavných správach a pre všetky médiá, presadzujúce slobodu slova, ktoré si ho osvoja. Je určený pre všetkých múdrych vlasti oddaných Slovákov bez ohľadu na národnosť, ktorí chcú pochopiť, čo znamená stratégia, teda aj pojem zdravý sedliacky rozum.

V prvej kapitole Sun-Tzu prejavil nielen pochopenie významu vojny, ale aj dialektický prístup k štúdiu problémov vojny. Ako prvý pochopil súvislosť vojny s politikou a potrebu jednoty vojsk so svojou vlasťou alebo myšlienkou, za ktorú sú nasadzovaní do vojny. Položil tiež základy toho, čo v súčasnosti nazývame „rozhodovací proces veliteľa“ s prvkami hodnotenia situácie. Genialitu autora si uvedomíme ešte lepšie, ak na vyjadrenie jeho myšlienok použijeme súčasnú terminológiu, ako napríklad: hodnotenie situácie nepriateľa, vlastných vojsk a podmienok bojovej činnosti; hodnotenie terénu a počasia; úroveň pripravenosti vojsk a úroveň bojových možností; potreba vypracovania vojenskej vedy pre konkrétnu situáciu štátu a potreba vybudovania vhodnej štruktúry armády atď.

Pozornosť venuje aj tomu, čo dnes nazývame „schopnosť veliť“ a „vodcovské kvality veliteľov. Jeho závery potvrdzujú výsledky modernej psychológie vojny a vojenskej pedagogiky.

Objavil potrebu konať tak, ako si to vyžaduje situácia a tomu prispôsobiť svoje plány, nepodriaďovať sa všetkému, čo vnucuje nepriateľ. Týmto už vstupuje na pôdu teórie a praxe vojenského umenia, ktoré je v moderných armádach sveta známe pod pojmom „manévrový prístup k vedeniu vojny“. Nielen pasáže tejto kapitoly, ale celé dielo dokazuje zvládnutie uvedeného vojnového umenia, ktoré svoju životaschopnosť dokázalo v tisíckach vojen a ktoré sa historicky ukázalo ako jediná alternatíva pre úspech v boji malej sily proti presile. Prvkami manévrového prístupu v prvej kapitole sú tézy o klamaní vo vojne a rady ako poraziť, nie zničiť nepriateľa, čo je v rozpore s druhou alternatívou vojenského umenia – nátlakovým spôsobom.

V závere prvej kapitoly dokazuje potrebu operačného a strategického plánovania pre každú armádu, čiže toho, čo bolo až o niekoľko storočí sformulované do sloganu „ak chceš mier, pripravuje vojnu“, inak povedané – buď pripravený na najhorší variant vývoja situácie.

SUN-TZU

VOJENSKÉ UMENIE

Druhá kapitola

VEDENIE VOJNY

„Vo vojnových operáciách, ktoré si vyžadujú tisíc rýchlych štvorzáprahov, tisíc ťažkých vozov a tisíc ťažkoodencov, keď sa zásoby prepravujú na vzdialenosť tisíc „li“ (Pozn.: čínska dĺžková miera, asi 580 km), keď sú výdavky doma aj na fronte a platí sa za zábavu vyslancov a poradcov, náklady na materiál ako je lepidlo, lak, vozy a brnenie, dosiahnu tisíc kusov zlata na deň. Stotisíc vojakov môže byť vyslaných do boja len vtedy, keď sú peniaze pokope.

Rýchle víťazstvo je hlavný cieľ vojny. Ak prichádza pomaly, zbrane sú otupené a morálka oslabená. Ak vojská budú útočiť na mestá, ich sila sa vyčerpá. Keď sa armáda zúčastní a dlhotrvajúcej vojnovej výprave, zdroje štátu sa vyčerpajú. Keď sa tvoje zbrane otupia, bojové nadšenie poklesne, sila sa vyčerpá a štátny poklad spotrebuje, panovníci susedných štátov využijú výhodu tvojej krízy a budú konať. V takom prípade žiadny muž, akokoľvek múdry, nebude schopný odvrátiť katastrofálne následky.

Čiže, zatiaľ čo sme počuli o hlúpej náhlivosti vo vojne, ešte sme nevideli rozumnú operáciu, ktorá by bola dlhotrvajúca. Pretože nikdy neexistovala dlhotrvajúca vojna, ktorá by bola užitočná pre krajinu. Preto tí, ktorí nie sú schopní chápať zlo súvisiace s použitím vojsk, nie sú rovnako schopní pochopiť výhodné spôsoby ich použitia.

Tí, ktorí sú ostrieľaní vo vedení vojny, nevyžadujú dodatočný ročník odvedencov, alebo dvojité zásoby proviantu. Vojenský výstroj si nesú z domu, ale v otázkach zásobovania sa spoliehajú na nepriateľa. Keď je krajina ožobráčená vojenskými operáciami, je to z dôvodu vzdialených prepráv; vozenie zásob na veľké vzdialenosti spôsobuje biedu ľudí. Kde sú zhromaždené vojská, tam stúpajú ceny. Keď stúpajú ceny, spotrebúva sa bohatstvo ľudu. Keď sa spotrebuje bohatstvo, ľudia budú zaťaženými mimoriadnymi a ťažkými vynútenými dávkami. S uvedenými stratami bohatstva a vyčerpaním sily budú mimoriadne ochudobnené gazdovstvá v krajine a sedem desatín ich majetku bude premárnených.

Pokiaľ ide o štátne výdavky, tak výdavky na pokazené bojové vozy, vyčerpané kone, brnenie a helmy, luky a šípy, oštepy a štíty, ochranné kepene, odvedené voly a povozy budú tvoriť do šesťdesiat percent z celku. Múdry generál to vidí a kŕmi svoje vojská na úkor nepriateľa, pretože jeden „žong“ (pozn.: čínska hmotnostná miera, asi 60 kilogramov) proviantu nepriateľa sa rovná dvadsiatim vlastným a jeden „ši“ (pozn.: čínska objemová miera, pravdepodobne ide o hodnotu asi 10 litrov z miery známej ako „dan“) krmiva nepriateľa sa rovná dvadsiatim vlastným.

Aby vojaci boli odvážni pri premáhaní nepriateľa, musíme ich vyburcovať tak, aby pocítili hnev. Aby sme získali viac koristi od nepriateľa, vojaci musia dostať svoje odmeny. Preto pri boji s bojovými vozmi, keď je zajatých viac ako desať vozov, odmeň tých, ktorým sa to podarí ako prvým. Nahraď nepriateľské zástavy a štandardy vlastnými, pomiešaj zajaté vozy s vlastnými a vyzbroj ich. Zaobchádzaj s vojnovými zajatcami dobre a staraj sa o nich. Tomuto sa hovorí „vyhrať bitku a stať sa silnejším“.

Vo vojne je hodnotené víťazstvo, nie zdĺhavé operácie. Iba taký generál, ktorý vie ako použiť vojská, je služobníkom údelu ľudu a strojcom osudu národa.

Azda netreba zdôrazňovať strategickú neschopnosť neuveriteľne veľkej časti súčasných vládcov po celom svete, aj domácich. Pokračovanie v ďalšej časti.

Písané pre „Knižnica obrancov slovenskej vlasti” (www.oziseo.sk)