Pri reakciách Matoviča a Remišovej na smrť generála Lučanského zastáva rozum.

Psychopubertálne indivíduum sediace v premiérskom kresle vychované v trnavských krčmách sa predviedlo svojím komentárom k samovražde, alebo k vražde generála Lučanského. Nech sa tento začínajúci slovenský diktátor rozpamätá na svoje komentáre po zavraždení Kuciaka smerom na vtedajšiu vládnu koalíciu a predovšetkým na SMER a Fica. Nuž, výťah do vedenia štátu to bol veľmi efektívny. Nech si Matovič zaloví v pamäťových bunkách (Žiaľ, len jemu pamäťové bunky odumierajú aj pri zásobovaní kyslíkom, ako nám to denno-denne dokazuje!), ako ich nazýval spolu s talianskou mafiou vrahmi Kuciaka a jeho priateľky, čo sa nakoniec nepotvrdilo. Jeho plamenné vystúpenia hraničiace s besnotou máme všetci v pamäti. A práve tento Trnavák si dovolí na facebooku napísať, že: „Robiť z tejto osobnej tragédie politickú tému, o čo sa pokúšajú niektorí opoziční politici, je prejavom absolútnej bezcitnosti voči rodine a a prekročením všetkých hraníc politickej komunikácie. Ja sa k tomu za žiadnych okolností neznížim. Buďme ľudia, prosím.“ Posledná veta mi vyrazila dych. Matovič a človek? Pochybujem! Ale plagiátorský zlodej (ako sa sám otituloval) Igorko, si náš „jedinečný“, máš veľmi krátku pamäť na to, k akým podlostiam, klamstvám, dňovým podvodom, nahrávaniam či svinstvám si sa znížil počas svojho politického pôsobenia. ty (Správne je s veľkým T, ale nezaslúžiš si odo mňa takú úctu ani na začiatku vety.) si sa z dna stále neodlepil, čo nám denno denne dokazuješ aj v terajšej funkcii, ktorú nezvládaš nielen po ekonomickej, ale najmä po epidemiologockej stránke a pri smrti Lučanského sa tváriš ako najanjelskejší Markíz anjelov. Veď, vďaka vražde novinára s priateľkou padla Ficova vláda, ku ktorej si prispel veľkou mierou svojimi nepublikovateľnými vulgárnosťami a neustálym obviňovaním a titulovaní SMERu ako vrahov.

Už viac krát sme si všimli, ako Matovič stratil pamäť, najmä pamäť, ktorou pískal svojim vtáčikom, aby si všimli vo voľbách najmä jeho ministranu! Veď na Kuciakovej smrti vydoloval víťazstvo vo voľbách a svoj premiérsky kapitál. Pripomeniem aspoň jeho plamenné sľuby, že sa nedotknú sociálnych opatrení. Jednoducho zachoval sa tak, ako mnoho Slovákov, ktorí sa dostali do funkcií vo všetkých odvetviach. A v právo-mocnom kresle už popreli svoje všetky morálne a etické zásady a hodnoty. Len my sme takí, že opakovane naletíme lacným rečičkám a to je aj v tomto prípade.

A aký je rozdiel medzi Lučanským a Kuciakom s priateľkou? Lučanský bol priamo v drápoch štátu, ktorý chcel, aby prehovoril , ale iba jednosmerne. Teda priamo pod vrchnou gesciou Matoviča a jeho mašinérie! Takže nielen ministerka Kolíková by mala opustiť svoj flek, ale aj indivíduum sediace v premiérskom kresle!!!

Čakám, že si po tejto smutnej udalosti moderátor Novín TV JOJ Mečiar už konečne vymení odznak s nápisom All for Jan za All for Milan a pridajú sa k nemu aj aktuality.sk, Týždeň, DenníkN, SME a ďalšie mediá vrátane televíznych a rozhlasových. Ale pri ich jednostrannosti je asi asi iba moja chiméra.

Aj Remišovej vyjadrenie k smrti generála Lučanského by určite získalo ocenenie Malina 2020: „Priživovať sa politicky na tejto smutnej udalosti a zároveň spochybňovať prácu orgánov činných v trestnom konaní považujem za nemorálne.“ Naša bábkoherečka rovnako potratila pamäť. Už zabudla na svoje predvolebné plagáty, ako sa vyhrážala zatváraním a braním majetku? Už zabudla na svoje pexeso s preškrtnutými tvárami ľudí ako návodu pre NAKA, ktorých čaká pobyt za mrežami? A výsledok? Máme prvú obeť. Koľko ich ešte bude?

Fuj! Je mi z oboch týchto paškvilných pasluhov Slovenska, ktoré ich nadštandartne platí, na 100 násobné vracanie. Obaja si spytujte svedomie, lebo obaja máte Lučanského krv na rukách a najmä leví podiel na tejto tragickej udalosti.

Generálovi Lučanskému za boj proti mafii, s ktorou som mal ako jeden z prvých aj ja nemilé osobné skúsenosti, kedy boli všetci pokakaní a úplatení mafiou vrátane sudcov Mihála a Mikuša, skladám hlbokú poklonu. Česť jeho pamiatke a rodine touto cestou vyjadrujem hlbokú sústrasť.

Pavel Jacz