Čo je základom globálnej politiky strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu ? Čo je základom globálnej diktatúry, ktorú v SR pomáha presadzovať národný štát a na ktorú si máme zvykať účasťou na simulačných cvičeniach ?

Časť III.

Základná myšlienka globálnej diktatúry – presadzovať autoritu osobnosti. Adolf Hitler by bol spokojný, ako sa od neho učí „demokratický“ Západ.

Do života západnej civilizácie bola zavedená prax hľadať vinníka či problémy všade inde len nie vo vnútri samotnej spoločnosti. Žijeme v globálnej ekonomike aj s jej chorým mechanizmom. Kapitalizmus trápili a trápia hospodárske krízy či rôzne druhy finančných kríz. V tomto roku sme sa začali vyhovárať, že všetky problémy kapitalizmu sú spojené s tým, že našu kapitalistickú spoločnosť nečakane napadol koronavírus a nemá žiadne zľutovanie s nami. Naše národné štáty ničí tak, že sme sa dostali do nenormálneho stavu. A aby sme sa mohli vrátiť do normálneho stavu, tak nám jeden príslušník kapitalistickej triedy dáva nádej v tom, že musíme, ako obyvatelia sveta, splniť jeho želanie a dať sa preočkovať. Táto úloha musí byť zrealizovaná v rámci veľkej časti globálnej populácie.

Vidíte, aké jednoduché riešenie navrhuje jeden zo „spasiteľov“ kapitalizmu ? Bill Gates nás všetkých varuje, že pokiaľ nenájdeme vakcínu, tak návrat k normálu bude znamenať ohrozenie ľudí na živote. A keď zvíťazíme nad koronavírusom, potom sa vrátime do normálu, v ktorom nedôjde k žiadnym zázrakom, pretože všetky neduhy globálneho kapitalizmu ostanú zachované a budú sa ďalej prehlbovať. Výhovorky na koronavírus predstavujú metódu, ako odviesť pozornosť miliónov ľudí iným smerom, mimo ekonomického a politického systému kapitalizmu. Kapitalistická trieda totiž nemôže verejne oznámiť obyvateľstvu to, čo by mali za povinnosť oznámiť politickí zástupcovia občanov v štátnych funkciách. Čo by malo byť oznámené občanom ?

Tak napríklad toto, asi v tomto, či podobnom duchu: Vedci, filozofi, sociológovia, ekonómovia, vysokoškolskí učitelia a politici, aktivisti z radov občanov, zástupcovia samosprávnych orgánov miest a obcí v rámci svojich spoločných diskusných stretnutí došli k záveru, že základné protirečenia kapitalizmu nie je možné v rámci kapitalizmu vyriešiť a z tohto dôvodu potrebujeme pracovať na vytvorení nového ekonomického systému po kapitalizme. Ak by sme chceli riešiť základné protirečenia kapitalizmu, muselo by sa naše úsilie a úsilie celej spoločnosti zamerať na reštrukturalizáciu ekonomických inštitúcií, ktoré v súčasnosti existujú. Samotná reštrukturalizácia môže viesť iba k prijatiu nového ekonomického systému, ktorý bude prijateľný, spravodlivý a demokratický pre všetkých členov spoločnosti. Z tohto dôvodu pracovať na prijatí nového ekonomického systému si bude vyžadovať, aby celá spoločnosť aktívne vstúpila do politického konania, ktoré umožní potrebné a dohodnuté zmeny zakotviť v politickom a právnom poriadku spoločnosti.

Nestavím sa s nikým, ale nepredpokladám, že je možné sa v súčasnosti dožiť takéhoto racionálneho konania, aby bolo dovolené sa zhodnúť politikom, intelektuálom a občanom na naznačenom spoločnom vyhlásení a aby bolo možné spoločne s občanmi národného štátu otvoriť k existujúcim vnútorným problémom globálneho kapitalizmu celospoločenskú diskusiu a hľadať riešenia. Nie je to možné z toho dôvodu, že neexistuje v západnej civilizácií skutočná ale iba iluzórna demokracia, že „Trieda 1%“ si zásluhou bohatstva a kapitálu vytvorila taký nelegitímny mechanizmus vplyvov na oficiálnu politickú moc, že jej elity už dávno neslúžia záujmom občanov, že v spoločnosti prevládla a jednoznačne zvíťazila neoliberálna ideológia, ktorá nemá v pláne rozvinúť skutočné kritické myslenie či kritický racionalizmus a tým ani pracovať na plane vyššie spomínaného nového ekonomického systému.

Zásluhou vybudovaného mechanizmu vplyvov na oficiálnu štátnu moc zo strany kapitalistickej triedy sa do popredia dostáva ( derie ) otázka globálnej moci, globálnej politiky či svetovej vlády. „Trieda 1%“ má schopnosť získavať na svoju stranu dostatok aktívnych prisluhovačov. A ako sa máme možnosť presvedčiť v tomto roku, každá národná vládna moc je už v područí bohatých a mocných na globálnej úrovni, len sa k tomu nemôže otvorene priznať. Tvrdím, že z globálnej úrovne vzišla politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. Dnes už existuje k tomu dostatok faktov, ktoré nenájdeme v súkromnej mediálnej sfére a ani vo vystúpeniach našich politických zástupcov, iba na internete. Môžeme si všimnúť, že obsah tejto politiky jasne naznačuje, že politické konanie je nastavené od globálnej – neštátnej moci „Triedy 1%“ v smere k národnej štátnej moci a následne k obyvateľstvu každého štátu a že ani na globálnej ale ani na národnej úrovni sa politické konanie nezakladá na posúdení problémov za aktívnej účasti strany občanov.

Pod heslom boja proti „pandémii“ koronavírusu sa začali ničiť, deformovať, obmedzovať, usmerňovať jednotlivé oblasti života každej spoločnosti či je to ekonomika, výchova a školstvo, kultúrno-spoločenská oblasť, náboženstvo, politický či rodinný život. Národné vlády, až na malé výnimky, konajú ako na povel. A tak vlastne vzniká u mnohých ľudí otázka: ako je možné všetko tak perfektne zorganizovať, aby v reálnom živote vypadalo, že ide iba o zásah prírody, ktorá na nás zaslala veľkú pohromu – koronavírus ? Nejde tu o prírodu, ale ide o politiku, ktorú pripravili a realizujú bohatí a mocní tohto sveta, ktorých nazývam kapitalistická trieda či „Trieda 1%“. Čo je teda základom ich politiky spojenej s bojom proti „pandémii“ koronavírusu ? Alebo inak: Čo je základom nastolenej globálnej diktatúry ?

Keďže vykonávateľmi ich globálnej politiky sú národné vlády, ide kapitalistom o to, aby bolo možné ekonomickú krízu globálneho kapitalizmu a úpadok každej spoločnosti vyargumentovať ako dielo nebezpečného koronavírusu. Namiesto toho, aby občanom bolo umožnené využívať ich politické práva, je občanom servírovaná propaganda, ktorá do ich vedomia a do medziľudských vzťahov vháňa strach a neistoty. Základ globálnej politiky strašenia obyvateľstvo národných štátov „pandémiou“ koronavírusu je potrebné hľadať v Nemecku – v prostredí fašistickej diktatúry. Ide o to, kto pomohol Hitlerovi k moci. Je dostatok dôkazov o tom, že Hitlerovi k moci pomohli nemeckí veľkopriemyselníci ako celok či finanční a priemyselní dravcovia. O týchto otázkach sa v svojej knihe zmieňuje aj sovietsky novinár Michail Gus, ktorá má názov „Ošiaľ hákového kríža“ a vyšla v nakladateľstve Pravda v Bratislave v 1982 roku.

Autor knihy pripomenul veľmi dôležitú udalosť, ktorá sa odohrala dňa 27.januára 1932 v Priemyselnom klube v Dússeldorfe za účasti Hitlera a veľkej skupiny predstaviteľov monopolného kapitálu. Z môjho pohľadu je dôležité to, čo zásadného na tomto stretnutí povedal Hitler, ktorý v prejave hovoril o svojich úlohách a cieľoch. Dovolím si uviesť citát z uvedenej knihy: „Je nezmyselné budovať hospodársky život na produktivite, hodnote osobnosti, a teda praktický na autorite osobnosti, a súčasne v politike odmietať autoritu osobnosti a na jej miesto stávať zákon veľkých čísiel, demokraciu…No analógiou politickej demokracie v ekonomickej oblasti je komunizmus“ ( str. 144 ). Autor knihy Michail Gus v tejto súvislosti pripomenul, že Hitlerov jasný nárok stať sa silnou osobnosťou v záujme samej ekonomiky, sa stretol s úplným pochopením a súhlasom zhromaždených monopolistických magnátov. K tomu citátu je potrebné aj z mojej strany čitateľovi pripomenúť niektoré súvislosti.

Stanovisko Adolfa Hitlera predstavujú základnú poučku pre kapitalistickú spoločnosť. Ak v ekonomickom systéme spoločnosti neexistuje žiadna ekonomická demokracia a všetko je založené na autorite osobnosti, teda na autorite vlastníka výrobných prostriedkov ( kapitalistu ), tak potom súčasne v politike nemôžeme snívať o demokracií a odmietať autoritu osobnosti, teda autoritu vlastníka výrobných prostriedkov ( kapitalistu ). Toto v skutočnosti platí v kapitalizme stále, len sa táto poučka „zabalila“ do papiera vyrobeného z ilúzií o demokracií. Je zaujímavé, že ešte aj v týchto dňoch eurokomisárka EÚ pani Jourová je zúfala z toho, že ľudia ( !!! )vraj nemajú záujem o demokraciu. Lenže takto v skutočnosti nefunguje spoločnosť, toto jej stanovisko je ďaleko od pravdy. Čo ďalej vyplýva z prvej citovanej vety Adolfa Hitlera ?

Pre nastolenie fašistickej diktatúry je potrebné – veď bol rok 1932 – prestať sa hrať na demokraciu a rozpor medzi ekonomikou a politikou jednoducho zrušiť. Autorita osobnosti musí platiť bez pochybnosti tak pre ekonomický ako aj politický systém spoločnosti a teda pre celú spoločnosť či národ ako taký ! Ako o tom napísal Michail Gus, toto sa skutočne muselo stretnúť s úplným pochopením a súhlasom zhromaždených monopolistických magnátov. Adolf Hitler tým len posilnil sebavedomie kapitalistickej triedy v Nemecku v ich plánoch na ovládnutie Európy či sveta. Keďže novinár sa zúčastnil norimberského procesu, tak si mohol dovoliť konštatovať, že práve na tomto procese bolo konštatované, že práve prejav dňa 27.januára 1932 znamenal začiatok naliehavej a úpornej akcie kapitánov priemyslu, ktorej cieľom bolo poskytnúť Hitlerovi moc. Hovorilo sa o tom, podľa Michaila Gusa, hneď aj na ďalší deň v Thyssenovej vile, kde bola porada v užšom kruhu, ale zase za prítomnosti skupiny kapitalistov a Hitlera, Gôringa a Rôhma. A čo znamená druhá citovaná veta Adolfa Hitlera: „No analógiou politickej demokracie v ekonomickej oblasti je komunizmus.“ ?

Z môjho pohľadu Adolf Hitler touto vetou upozornil a varoval kapitalistov, že je potrebné, aby tak v ekonomike ako aj v politickej oblasti bola zavedená autorita osobnosti, teda v inom slovnom výraze, bola zavedená diktatúra. Zavedenie diktatúry je dostačujúcou podmienkou neotrasiteľného postavenia nemeckých veľkopriemyselníkov. Ak by bola zavedená skutočná politická demokracia, tak v ekonomike dôjde k takým zmenám, ktoré ohrozia postavenie veľkopriemyselníkov ( kapitalistov ). Môže byť nastolené niečo zásadného z komunistickej ideológie a v prvom rade dôjde k strate súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov a k ustanoveniu spoločenského vlastníctva výrobných prostriedkov. A za tejto možnej zmeny kapitalisti ako minoritná trieda skončia, pretože stratia bohatstvo, svoje postavenie a teda aj určitú moc a s tým všetkým aj ich triedne záujmy a ciele.

Z iniciatívy Adolfa Hitlera bola prijatá myšlienka diktatúry ako potrebného nástroja pre zachovanie a posilnenie vplyvu kapitalistickej triedy tak v rámci hospodárskeho života ako aj v rámci politického života. Adolf Hitler a veľkopriemyselníci sa dokázali zjednotiť v tom, že nemôže ďalej existovať akési súžitie demokracie ako politickej rovnosti občanov s autoritou osobnosti v rámci hospodárskeho života. Ilúzia demokracie skončila, Hitler sa stal silnou osobnosťou v rámci prijatia zásady mať v politike zavedenú autoritu osobnosti a nakoniec k tomu bol prijatý a uzákonený princíp vodcovstva.

Je dôležité si uvedomiť, ako mohla vzniknúť a vznikla fašistická diktatúra. A tá mohla v Nemecku vzniknúť len ako plod diktatúry kapitálu. O tejto téze sa nikto za normálnych okolnosti nezmieňuje, pretože sa vplyv kapitálu zatajuje. Diktatúra kapitálu je niečo, čo predstavuje najdôležitejší prvok ekonomického systému kapitalizmu a v spoločnosti je stále prítomná, pretože existujú kapitáni priemyslu – skutoční kapitalisti. Fašistická diktatúra, ako plod diktatúry kapitálu, vzniká v určitom čase a na určitú dobu a hlavne vtedy, ak to predstavitelia kapitálu budú potrebovať a usúdia, že k tomuto nastoleniu vznikli primerané podmienky. Je zaujímavé, keď si uvedomíme, že k porážke fašizmu v rozhodujúcej miere prispel Sovietsky zväz, ktorý sa riadil ideológiou komunizmu. Ďalšou zaujímavosťou je to, že aj keď fašizmus bol porazený, tak jeho zdroj – diktatúra kapitálu – bol zachovaný v plnej sile pre potreby kapitalistickej spoločnosti. Globalizácia vo svete či globálny kapitalizmus – to je výsledok vplyvu diktatúry kapitálu.

Treba zdôrazniť, že práve diktatúra kapitálu má rozhodujúci podiel na tom, že rozhodujúce postavenie má neoliberálna ideológia globálneho kapitalizmu a nepripúšťa sa žiadna alternatíva. V praktickom politickom živote to vyzerá tak, že srdnato bojujeme proti fašizmu, do fašistov nadávame hocikomu, ale svorne akceptujeme či podporujeme vedome alebo skryto či nevedome diktatúru kapitálu ako zdroja možného vzniku fašistickej diktatúry, respektíve diktatúry ako takej. Ak teda obviňujeme ĽS – Naše Slovensko z toho, že je to fašistická strana, tak v prvom rade je treba vedieť dokázať, že existuje pevné spojenie medzi predstaviteľmi tejto politickej strany a kapitálom, a teda kapitánmi priemyslu. Lenže to nie je všetko, je potrebné zistiť a preukázať, že spojenie politickej strany a kapitálu sa vyznačuje takými prvkami spoločných aktivít, ktoré zakladajú vznik diktatúry podobnej vzniku fašistickej diktatúry.

Pokiaľ ide o spojenie medzi Hitlerom a kapitánmi priemyslu, tak novinár Michail Gus v svojej knihe sa zmienil o tom, čo ukázali výstrižky z amerických novín a časopisov z prvej polovice tridsiatich rokov minulého storočia, ktoré si starostlivo robil, keď písali články o Hitlerovi a jeho hnutí. Novinár zistil jednu spoločnú črtu pre všetky články – „ani náznak, ani slovo o spojení medzi fúhrerom a kapitánmi priemyslu, o ich záujme odovzdať moc predákovi hnedých bánd, o tajnej podpore Hitlerových ašpirácií na úlohu diktátora – záchrancu Nemecka pred revolúciou“ ( str. 148 – 149 ). V obraznom slová zmysle diktatúra kapitálu predstavuje činnú sopku plnú energie a žeravej lávy, pričom nikto nevie odhadnúť, kedy môže vybuchnúť a zmeniť sa na smrtiaci živel. Z môjho pohľadu činná sopka plná energie a žeravej lávy vybuchla hneď na začiatku roka 2020, pričom sa vôbec neutíšila, ale jej sila a aj hrozby postupne rastú. Ako k tomu mohlo dôjsť, keď žiadna národná vláda sa o tom nezmieňuje a nástup problému pre náš svet stotožňuje s nástupom prírodného koronavírusu a jeho hrozbám ?

Nástup globálnej politiky je výsledkom trpezlivej a efektívnej práce kapitalistickej triedy a ňou organizovanej diktatúry kapitálu. Tento nástup je spojený s prípravou, zahájením a organizovaním politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu. S týmto nástupom sa zároveň odhaľuje aj existencia globálnej moci pod patronátom diktatúry kapitálu. A globálna moc pre svoju politiku si za svoj základ zobrala práve to, čo som opísal v prípade Hitlera a nastolenia fašistickej diktatúry. Treba prestať sa hrať na demokraciu a rozpor medzi ekonomikou a politikou jednoducho zrušiť. Autorita osobnosti musí platiť bez pochybnosti tak pre ekonomický ako aj politický systém spoločnosti a teda pre celý priestor globálneho kapitalizmu.

Globálna moc, poučená skúsenosťami z fašistického Nemecka, sa rozhodla, aby tak v ekonomike ako aj v politickej oblasti bola zavedená autorita osobnosti, teda v inom slová zmysle, aby bola zavedená diktatúra, ktorej dávam prívlastok „globálna.“ Toto sa globálnej moci podarilo, pretože proti nej nestojí žiadna politická opozícia a národné vlády sú s touto mocou stotožnené, takže neodporujú, ale plnia príkazy. Môžeme si všimnúť jednú zaujímavú skutočnosť: politické strany, bez rozdielu čim koaličné alebo opozičné ( až na výnimku jednej politickej strany ) svorne rovnako akceptujú globálnu moc ( nevolenú ), pretože sa proti nej nevyhraňujú. Táto pasivita potom veľmi prispieva k dezorientácií občanov ako voličov.

Výsledkom zavedenia princípu autority osobnosti, či inak napísané, diktatúry mocných, je práve politika organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov „pandémiou“ koronavírusu, ktorá bude mať ďalšie svoje pokračovanie. Obrazne napísané, ošiaľ hákového kríža nebol naveky zničený a pochovaný, pretože jednoducho nebol zničený či zrušený jeho zdroj – diktatúra kapitálu. Táto diktatúra kapitálu, ktorú majú v rukách predstavitelia „Triedy 1%“ urobila všetky potrebné opatrenia k tomu, aby ošiaľ hákového kríža vzkriesila a poslala ho vystrájať do sveta. Do sveta sa však tento ošiaľ nedostal v svojej skutočnej „nahote“, ale bol starostlivo „zabalený“ do plagátov nastupujúcej „pandémie“ koronavírusu, aby obyvateľstvo národných štátov bolo dezorientované a zmätené.

Podobne, ako za fašistického Nemecka, si diktatúra kapitálu pribrala za svojho pomocníka propagandu, ktorej sila a spôsoby sú spojené s prácou súkromného mediálneho sektora. Samotné úlohy ministerstva propagandy v jednotlivých štátoch, podobne ako zabezpečenie represie, zabezpečuje štátna moc. A čo si potrebujeme k tomu uvedomiť ? Všelijakými fintami našich ústavných činiteľov sme sa postupne, ako Slovenská republika, vzdali svojej vlastnej moci – národnej moci založenej na vnútroštátnej tvorbe vôle našich volených zástupcov a podriadili sme sa v rámci EÚ nadštátnej tvorby vôle, ktorú určujú a vykonávajú nevolené politické elity delegované nadnárodnými štruktúrami. V tomto roku sme tento svoj tichý súhlas s nadštátnou tvorbou vôle rozšírili o stupienok vyššie – na globálnu úroveň, ktorú obhospodarujú bohatí a mocní tohto sveta. Samozvaným predstaviteľom „Triedy 1%“ sme si dovolili dať absolútnu dôveru a nikoho z našich politikov ani nenapadne, že takýmto spôsobom to nemôže a nesmie fungovať. Veď je to celkom jednoduché: ak stratíme či vzdáme sa svojich vlastných národných záujmov a svojej suverenity, tak túto stratu kapitál vyplní svojimi predstavami o záujmoch a o svojej suverenite. Potom sa môžeme čudovať, že „Trieda 1%“ dokáže ovládať milióny či miliardy ľudí.

Princíp autority osobnosti ( diktatúry ) bol použitý pre zastavenie či obmedzenie chodu ekonomiky, pre zastavenie či obmedzenie výchovno-vzdelávacej činnosti deti, mládeže a študentov na školách, pre všetky ostatné oblasti života spoločnosti. Tento princíp ( diktatúra ) sa uplatňuje aj naďalej a žiadne racionálne dôvody opierajúce sa o rôzne vedecké poznatky či ústavné práva sa jednoducho nesmú rešpektovať. Týmto princípom ( diktatúrou ) bol narušený celý zaužívaný systém zdravotnej starostlivosti, bolo autoritatívne zavedené testovanie obyvateľstva, do ktorého sú príslušnými metódami zapájané aj súkromné firmy. Kto sa vlastne skrýva pod princípom autority, kto má priamo v rukách nástroje, ktoré vedú k organizovanej diktatúre nad národnými štátmi ? Kto je teda tým „Adolfom Hitlerom“, ktorý v januári 1932 roku vyslovil svoj jasný nárok stať sa silnou osobnosťou v záujme samotnej ekonomiky ?

Odpoveď na položené otázky je potrebné hľadať v prostredí tých, ktorí majú v rukách svoju diktatúru kapitálu. V tejto súvislosti si dovolím uviesť jednú epizódu, ktorú v svojej knihe spomína Michail Gus. Úryvok z jeho knihy na strane 146 je veľmi poučný. Citujem: „Kurt Schrôder, v dome ktorého sa Hitler dohodol s Papenom, na otázku amerického vojenského tribunálu v Norimbergu o vplyve nemeckých bank na Hitlerovu vládu odpovedal: „Vplyv veľkých bank bol príliš silný ! Okamžite potom, ako sa Hitler dostal k moci, nacistickí gauleiteri štyroch okruhov Rýnsko-porúrskej oblasti sa obrátili listom na Fritza Thyssena: Stali ste sa pre našu oblasť najvyššou mocou v otázkach hospodárskej politiky. V tejto súvislosti máme nariadené obracať sa vo všetkých týchto otázkach na vás a vaše pokyny považovať za definitívne.“

Nejak takýmto spôsobom pracujú tí, čo sú v „závetrí“ oficiálnej politiky a rozhodujú, kto čo a ako má robiť a plniť si úlohy. V určitých dokumentoch, ktoré sú k dispozícií na internete, si je možné všimnúť, že takýmto spôsobom pracujú samozvaní predstavitelia globálnej moci a doslova prikazujú, čo musia urobiť národné vlády. Viď napríklad dokument „Svet v ohrození“, ktorý v minulom roku bol zverejnený súkromnou organizáciou GPMB – Globálna rada sledujúca pripravenosť, ktorá tvorí jednú z časti WHO, pričom WHO sa spojilo v roku 2018 s World Bank a je to v skutočnosti súčasť nadnárodného nevoleného vedenia sveta alebo OSN. A národné vlády to robia, iba svoje spojenie s globálnou mocou dôsledne taja. Toto robí aj naša vládna moc, pričom na výročie SNP sa nám predvádza, ako dôsledne odsudzuje fašizmus. Ten však vstáva z hrobu, pretože ho globálny kapitál práve v tejto dobe potrebuje ako svojho pomocníka pre svoje definitívne víťazstvo nad národnými štátmi a ich obyvateľstvom.

Rozhodujúca úloha diktatúry kapitálu pri nastolení globálnej diktatúry cez ohlásenú „pandémiu“ koronavírusu, vo svete sa, pochopiteľne, tají. Bolo to tak aj v prípade nastolenia fašistickej diktatúry v Nemecku. Michail Gus v svojej knihe spomína západonemeckého publicistu K. Pritzkoleita, ktorý vo svojej knihe „Komu patrí Nemecko ?“ sa postavil proti vraj nezodpovednému, hlúpemu a samoľúbemu táraniu o tom, že Hitlera financovali veľkopriemyselníci. Podľa tohto publicistu rozhodujúcu úlohu pri nastolení nacistickej diktatúry mali iba široké masy, otrávené jedom nacistickej propagandy a zvedené z cesty demokracie na cestu diktatúry. Čiže iba ľud je zodpovedný za činy nacistického Nemecka v rokoch 1939 – 1945.

Nebol to názor iba jedného publicistu. Michal Gus spomína, že na hlavnom norimberskom procese americké tribunály neuznali za dokázanú účasť nemeckých priemyselníkov na hitlerovskom sprisahaní proti mieru. Uviedol k tomu aj dôležitý dôvod. Ak by americké tribunály uznali, že hlavní nemeckí priemyselníci napomáhali prípravu, plánovanie a vedenie agresívnej vojny, tak by vznikol právny precedens. A tento precedens by bol nebezpečný pre americké monopoly, ktoré v spojení s Pentagonom viedli zločinnú vojnu v juhovýchodnej Ázií, podporovali izraelskú agresiu na Blízkom východe či plány prípravy novej svetovej vojny. V každom prípade poučenie pre dnešok je v tom, že spojenie diktatúry kapitálu a fašistickej diktatúry sa tajilo. Problém viny a zodpovednosti za nastolenie fašistickej diktatúry bol prenesený na robotníkov, roľníkov, inteligenciu a bankári a vedúci koncernov, statkári a generáli s tým nemali nič spoločného ! Michail Gus pripomína, že o týchto otázkach je možné sa dočítať v knihe „Žraloci a tyran. Nemecký priemysel od Hitlera po Adenauera.“, ktorú napísal P. Lochner, vedúci berlínskej kancelárie Asssociated Press.

To, čo presadil Adolf Hitler v januári 1932 roku a potom následne v ďalších mesiacoch v otázke nastolenia autority osobnosti a teda zavedenia diktatúry, si „Trieda 1%“ dovolila pripraviť už v tomto storočí a bez váhania spustila od začiatku roka 2020 globálnu diktatúru zameranú na postupné presadenie svoji zámerov a cieľov. Pre obyvateľstvo národných štátov je veľmi dôležité rozpoznať, že diktatúra kapitálu v rukách „Triedy 1%“ dáva moc spustiť a realizovať vo svete globálnu diktatúru, ktorú pomáha presadzovať aj samotná EÚ či Brusel. Aj v tomto prípade ide o to, že problém viny a zodpovednosti za prípravu a spustenie globálnej diktatúry nesmie byť kladený na plecia predstaviteľom kapitalistickej triedy. Obyvateľstvo vo svete totiž napadol celkom nečakane veľmi nebezpečný koronavírus a toto nebezpečenstvo si od národných vlád vyžadovalo prijímať netradičné mimoriadne opatrenia, ktoré obyvateľstvo má s vďačnosťou prijímať a realizovať. Všetko, čo národná vláda robí, tak robí v záujme obyvateľstva a jeho celkového zdravia. Asi takto by mohlo vyzerať oficiálne vysvetlenie toho, čo sa vo svete deje.

O zavedení globálnej diktatúry sa môžeme dočítať v dokumente „Scenár pre budúcnosť technológie a medzinárodný vývoj“, ktorý v roku 2010 zverejnila Rockefellerova nadácia. Na str. 18 sa píše o scenári pandémie – Lockstep. Podľa dokumentu nastal svet prísnejšej vládnej kontroly a autoritárskeho vedenia s obmedzenou inováciou a rastúcim odporom občanov. Ďalej citujem: „Národní vodcovia z celého sveta behom pandémie predvádzali svoju autoritu a zaviedli nepriestrelné pravidlá a obmedzenia, od povinného nosenia rúšok po kontroly telesnej teploty pri vstupoch do spoločných priestorov ako vlakové stanice a supermarkety. I potom, čo táto autoritárska kontrola a dohľad nad občanmi a ich aktivitami ostal zavedený a dokonca sa zintenzívnil.“ Toto je stručný popis cvičenia o zavedení globálnej diktatúry podľa vzoru Adolfa Hitlera o potrebe zaviesť autoritu osobnosti aj v politickej oblasti. Konštatujem, že národné vlády presne postupujú v šľapajách odkazu fašistickej diktatúry. A to, čo už v roku 2010 sa objavilo v uvedenom dokumente Rockefellerovej nadácie, sa aj naplnilo. Môžeme predpokladať, že je to všetko iba náhoda ?

Keď ide o globálnu diktatúru, tak to nie je ani o žiadnej iluzórnej demokracií v kapitalizme. Vtedy už vládna moc postupuje podľa pravidiel, ktoré patria do politickej výbavy samotnej autority osobnosti. Je skôr dôležité, ako autorita rozmýšľa a k akým pravidlám sa rozhodne prikročiť, aby platili pre obyvateľov štátu. Ak sa napríklad príjmu organizačno-technické opatrenia pre pohyb a aktivity obyvateľstva vrátane zabezpečenia kontrolnej činnosti, tak spravodlivosť nespočíva v tom, aby z prijatých opatrení neboli robené výnimky, ktoré jedných uprednostňujú na úkor druhých, ale aby vôbec opatrenia s určitým reštrikčným obsahom neboli prijaté. Lenže pre autoritu osobnosti nie je dôležité, aby svoje postoje a rozhodovanie zabezpečovala v súlade s ústavným poriadkom, ale podľa autoritárskych pravidiel.

Ak si pozorne všimneme informáciu z novín o tom, o čom hovorila prezidentka SR v úvode konferencie Globsec Bratislava fórum 2020, tak môžeme dôjsť k záveru, že sa plne stotožnila so základnou myšlienkou globálnej diktatúry – presadzovať autoritu osobnosti. Z čoho tak usudzujem ? Podľa Hlavných správ zo 7.10.2020 prezidentka SR vyzvala na potrebu ozdravného procesu, ktorý má zahŕňať celú našu spoločnosť. Podľa prezidentky SR sa ozdravný proces skladá z troch komponentov. Za prvý komponent prezidentka SR pokladá rešpektovanie pravidiel, ktorých nerešpektovanie alebo zneužívanie nás robí slabšími. Podľa prezidentky porušenie pravidiel spôsobí škodu našim občanom a štátu. Porušovanie pravidiel vedie k nestabilite, neistote a nedôvere, poškodzuje sa naša dôveryhodnosť. Nesmieme zatvárať oči, ak vidíme, že sa nedodržiavajú pravidla. V rámci tretieho komponentu prezidentka SR nezabudla zdôrazniť, že ide o dôveru občanov v štát, v jeho inštitúcie, v pravidla a v politických predstaviteľov.

Prezidentka SR svoj názor na potrebu ozdravného procesu pre celú našu spoločnosť adresovala v prvom rade občanom SR. To, čo sa v súčasnosti deje v našej spoločnosti v súvislosti s „pandémiou“ koronavírusu, je podľa prezidentky SR potrebné rešpektovať a to znamená rešpektovať pravidlá, ktoré zase určuje vládna moc. Podstatné na tomto pripomenutí občanom SR je to, čo nepovedala a mala to z hľadiska svojej funkcie povedať. Prezidentka SR nehovorila nič o rešpektovaní ústavných práv občanov, o zákonoch, ktoré sa porušujú. Neodhalila nič z toho, že existuje spojenie globálnej moci a národnej vlády, ktorá presadzuje globálnu diktatúru a ktorej súčasťou sa stali pravidla a opatrenia podľa uváženia globálnej a vládnej moci.

Organizovanie života v spoločnosti podľa pravidiel patriacich k princípu autority osobnosti prezidentku SR nezaujíma. Napríklad organizovanie testovania ľudí, prítomnosť koronavírusu ako infekcia či choroba a podobne. Je priam zarážajúce, že prezidentka SR si dovolila za najdôležitejšiu črtu nejakého ňou pomenovaného ozdravného procesu pokladať rešpektovanie pravidiel zo strany občanov či obyvateľov SR. O rešpektovaní zákonov, ľudských práv a slobôd zo strany globálnej a vládnej moci nepadlo ani slovo. A nepadlo ani slovo o tom, že zdravotnícky systém má v skutočnosti v spoločnosti fungovať iným spôsobom, nie tak, že vláda bude riadiť priamo lekárov. Všetko toto svedčí iba o jednom – za jej vyjadreniami sa skrýva podpora politiky organizovania strašenia obyvateľstva národných štátov “pandémiou“ koronavírusu a teda ide o podporu globálnej diktatúry.

Napriek tomu prezidentku znepokojuje to, že uprednostňovanie krátkodobých egoistických cieľov pred spoločnými riešeniami podkopáva globálne úsilie. Týmto upozornením prezidentka SR jasne prezradila, že nesmieme si dovoľovať z radov občanov či niektorých politikov podkopávať globálne úsilie. A čo je spoločnou úlohou globálneho úsilia globálnej moci a globálnej politiky ? Presadzovať globálnu diktatúra v národných štátoch vo svete. „Pandémiou“ koronavírusu to začalo a s ňou aj „ozdravný proces“ ekonomiky, školstva a ďalších oblasti života spoločnosti. Ak prezidentka SR hovorila o ozdravnom procese v našej spoločnosti, tak na prvé miesto dôležitosti postavila to, aby občania či obyvatelia SR rešpektovali pravidlá, ktoré ustanovuje vládna moc v rámci globálneho úsilia. Jej zámerom bolo na uvedenej bezpečnostnej konferencií potvrdiť, že je na čele štátu a tej moci, ktorá podporuje globálne úsilie všade presadiť globálnu diktatúru a SR sa k tomuto iniciatívne hlási.

Za situácie, že štátna moc presadzuje globálne úsilie o nastoľovanie globálnej diktatúry v národných štátoch, tak prezidentka SR prichádza s požiadavkou, aby občania SR mali dôveru v štát, jeho inštitúcie, mali dôveru v pravidlá a v politických predstaviteľov. Takže prezidentkou navrhnutý ozdravný proces pre našu spoločnosť, ktorý svojim obsahom a pri požiadavke globálneho úsilia, môže byť iba v súlade s ohláseným Veľkým resetom zo strany Svetového ekonomického fóra, vedie k tomu, aby sa obyvateľstvo definitívne a s dôverou odovzdalo do moci autority osobnosti ako dôležitého základu každej diktatúry.

Ozdravný proces našej spoločnosti bez účasti občanov na správe vecí verejných ( bez skutočnej demokracie ) sa nedá zrealizovať za pomoci komponentov, ktoré navrhuje prezidentka SR, pretože tie sú nastavené iba k podpore globálnej diktatúry. Rovnako sa nedá zrealizovať preto, že globálny kapitalizmus je v skutočnosti nereformovateľný v prospech celej spoločnosti, ale je ho možné „ozdraviť“ v prospech kapitalistickej triedy. A o to tu ide, o nič iné. Slová a vety, ktoré poskladala prezidentka SR do určitého súvislého celku, boli určené k tomu, aby : a) plnili manipulatívnu úlohu vo vzťahu k obyvateľstvu SR – ktoré má povinnosť dodržiavať pravidlá, nepodkopávať globálne úsilie, mať dôveru k autorite inštitúcií a autorite osoby, b) potvrdili, že prezidentský úrad je jednoznačne v súlade s globálnym úsilím, ktoré sa začalo v tomto roku presadzovať. A za takejto situácií je možné pochopiť aj samotné motto bezpečnostnej konferencie Globsec: „Uzdravme svet spoločne.“ A nielen na konferencií Globsecu sa radili o tom, ako uzdraviť svet spoločne.

V súvislosti s mottom bezpečnostnej konferencie Globsec je potrebné si všimnúť, aké zaujímavé podujatie sa v máji 2019 konalo v Nemecku. Jedna z dvoch strán, ktorá vládne Nemecku vo veľkej koalícií – CDU – poriadala v máji 2019 kongres zameraný na svetové zdravie a to zjavne na popud významných hráčov z farmaceutického a technologického priemyslu. Na kongrese sa zúčastnila A. Merkelová a jej minister zdravotníctva Spahn, profesor Drosten, virológ a autor PCR testov, profesor Wieler, vedúci Rki ( obdoby CDC v USA – Centra pre kontrolu chorôb ), Tedros, riaditeľ WHO, lobbisti z Nadácie Billa a Melindy Gatesových a Welcome Trust. A za necelý rok títo ľudia stali za vyhláseniami o celosvetovej „pandémie“ koronavírusu. Zaistili, aby boli k dokazovaniu – preukazovaniu infekcie Covid – 19 hromadne používané PCR testy po celom svete a teraz presadzujú, aby boli vyvinuté vakcíny a predané po celom svete.

O uvedenom kongrese a o ďalších dôležitých súvislostiach okolo „pandémie“ koronavírusu v svojom videu „ Zločiny proti ľudskosti“ informoval Reiner Fuellmich, advokát z Nemecka, člen advokátskej komory v Nemecku a Kalifornií a člen nemeckej koronavírusovej vyšetrovacej komisie od 10.6.2020. Podľa advokáta ide o koronavírusový škandál a osoby za to zodpovedné musia byť trestne stíhané a žalované za občianskoprávnu náhradu škôd. Na politickej úrovni pokladá za dôležité urobiť všetko tak, aby už nikto nikdy nebol v takej pozícií moci, aby bol schopný podviesť ľudstvo alebo sa pokúsil manipulovať pomocou skorumpovaných plánov. Advokát predpokladá, že koronavírusový podvod sa pravdepodobne vyvinul do najväčšieho zločiny proti ľudskosti a preto samotná vyšetrovacia komisia bude k tomu zisťovať svedectva odborníkov či zaisťovať fakty, aby sa zistilo, čo sa stalo ohľadom „pandémie“ koronavírusu. Advokát má obavy z toho, že demokracia je v ohrození toho, že bude nahradená fašisticko-totalitnými modelmi.

Táto náhrada sa už deje a momentálne nie je zastaviteľná, pretože obyvateľstvo sa stotožnilo s propagandou, že včas nad koronavírusom zvíťazíme, len potrebujeme poslušne plniť nariadenia a opatrenia vládnej moci. Momentálne si veľká časť obyvateľstva myslí, že sa pred skorumpovanými plánmi globalistov zachráni tým, že sa zúčastní testovania a bude všetko v poriadku. Nebude, pretože globalisti prikázali okrem iného organizovať simulačné cvičenia pod vedením vládnej moci, aby celá spoločnosť, a teda aj obyvateľstvo, bolo neustále udržiavané v stave pripravenosti. To isté sa týka rôznych zložiek štátu a teda aj armády. Predpokladám, že stav pripravenosti, to je stav úplnej kontroly obyvateľstva, až pokiaľ sa nepodriadi vakcinácií a kontrole moderných technológií. Presadzovať autoritu osobnosti sa momentálne dobre darí aj v Slovenskej republike. Ak duch Adolfa Hitlera sa niekde bezstarostne prevaľuje v nebi či v pekle, pozoruje, čo sa deje v SR, tak momentálne musí oslavovať to, ako sa jeho myšlienkam darí a koľko prisluhovačov má štát k dispozícií. Ukazuje sa, že globálna diktatúra je určitá forma zjednotenia dvoch neporovnateľných faktorov: na jednej strane je to vrchnosť globálneho kapitálu a na strane druhej je to základňa – pozícia občanov, obyvateľstva, ktorá rôznymi autoritatívnymi praktikami štátnej moci je „demokratický“ nútená k súhlasu s diktatúrou a s jej propagandou, že ide o ochranu zdravia a života.

Koniec časti III.

Pokračovanie v časti IV.

Dušan Hirjak