Chammurapimu a tým, ktorí chcú ísť na dušičky

Najskôr trošku laického právneho rozboru núdzového stavu, pokúsim sa to však preložiť do ľudskej reči. Potom prídu na rad veci nemenej dôležité.

Generálna prokuratúra a skupina poslancov podala podnet na ÚS SR v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu. Bola napadnutá jeho ústavnosť. Prešiel som si súvisiace zákony aj nález ÚS SR a dospel som k nasledujúcim záverom. Núdzový stav môže byť vyhlásený v súvislosti s ohrozením zdravia a životov občanov na celom území Slovenskej republiky. Potiaľto je všetko v poriadku. Problém mám s časťou článku 5, odstavec 2: „Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu..“ Keď to trošku učešem: „Núdzový stav je možné vyhlásiť (len) v nevyhnutnom rozsahu.“ Toto vláda neurobila. Vyhlásenie núdzového stavu musí byť sprevádzané rozsahom, ktorý je špecifikovaný v nasledujúcom odstavci. Bez rozsahu nemôže byť núdzový stav. Prečo? No logicky. Vláda nemôže meniť pravidlá počas hry. Tie musia byť jasné na začiatku. To je ako vo futbale. Keď sa vláda dostane k lopte, pošle hráčov súpera za postrannú čiaru. Je to očividný nezmysel, tak, ako aj celý núdzový stav. Horšie, že aj ÚS túto dôležitú vec kopol do autu.

Z toho však vyplývajú závažné skutočnosti. Dochádza k demontáži zbytkov právneho štátu. Tri piliere chrániace štátnosť sa spojili do jedného piliera chrániaceho moc. Je to prirodzený následok straty morálnych hodnôt a princípov. Čo ma však naozaj zaráža, je nemenný fakt potvrdený dejinami, že každá moc má svoj začiatok a svoj koniec. Každý raz bude niesť zodpovednosť za svoje konanie. Čo ma desí, je absencia strachu únoscov štátu. Nadobúdam pocit, že na ničom už nezáleží. Konanie v záujme „vyšších princípov“ vždy končilo tragédiami a táto posledná bude vskutku obludných rozmerov. Iba ak.. ak by sme dokázali vývoj zvrátiť. To však nebude jednoduché, práve kvôli neexistujúcej morálke a obavám. Dúfam, že všetkým aktérom to bude aspoň stáť za tie prachy.

So stratou morálnych hodnôt prichádza dehumanizácia spoločnosti. Čo človek nevyhnutne potrebuje k životu?  Jesť, piť, spať, dýchať a vylučovať. Už sa nám snažia obmedziť prívod čerstvého vzduchu, niektorých z nás oberajú aj o pokojný spánok. Nepochybujem, že nám postupne obmedzia prístup k jedlu.. Čo bude ďalej? Netrúfam si predpovedať. Alebo radšej nechcem. Myslím, že niektorým budú v budúcnosti stavané pamätníky. Ak bude mať kto. Lebo prioritou bude prežiť. Všetko však závisí od nás. Táto situácia má napomôcť k nášmu obráteniu a hľadaniu cesty k ľudskej spoločnosti. Každý máme anjelov strážnych, rozprávajte s nimi, proste o pomoc v chvíľach súženia. Dianie sa tým zrýchli, aj nebesá budú nápomocné. Ako som písal na začiatku: myšlienka – slovo – zhmotnenie našich prianí. Myslime pozitívne, buďme pevní, ľudskí a sebavedomí. Pôjde to ľahšie a rýchlejšie.