Špecisudkyňa Sabová si po Kuciakovi vylepšila kádrový profil a špeciprokurátor Honz šprintuje na generálneho prokurátora. Hotové 50-te roky!

Na úvod chcem podotknúť, že nevyznávam fašizmus. Kvôli nemu som nespoznal dedka a babku a nikdy som nevidel ani svojich dvoch strýkov. Moja mama, ktorá sa zachránila v horách, osirela. Nemám rád vyzdvihovanie jednej rasy nad druhú. Mám kamarátov i nepriateľov medzi cigáňmi, černochmi , belochmi i ázijčanmi. A neprekáža mi ani vyznanie. Rovnaké je to aj s katolíkmi, evanielikmi, židmi, moslimami i ďalšími veriacimi. Vždy som s nimi vychádzal kamarátsky a seberovne. Ak ma nahnevali, nakričal som na nich rovnako ako na bielych. Pre mňa nehrá rolu rasa či vyznanie, ale človek a jeho charakter. Toľko na úvod.

Preto sa chcem zastaviť pri zatiaľ neprávoplatnom rozsudku Špecializovaného súdu samosudkyne Sabovej, ktorá aby si vylepšila povesť a kádrový profil, dokonca angažovane prekvalifikovala symboliku na vyššiu trestnú sadzbu. Táto naša top špecisudkyňa rozvírila vášne oslobodením Kočnera a Zsuzsovej spod obžaloby z objednávky vraždy, do ktorej ju psychicky nútili vyjadrenia rodičov zavraždených, politikov a hlavne média. Musím napísať, že som bol prekvapený protikladmi počas pojednávaní. Prekážalo mi, že v rozsudku s Andruškom označila dvoch spomínaných vopred za objednávateľov vraždy a druhá vec, ktorá ma zarazila, boli slzy Sabovej priamo na pojednávaní pri výpovediach spolupracovníkov Kuciaka. Myslel som si, že city ovládnu zákony. Možno ovládli iba z jej strany, ale to nie je isté. Nakoniec viete, že druhým rozsudkom senát pod vedením Sabovej poprel prvý rozsudok o objednávateľoch vraždy so sprostredkovateľom Andruškom!

Ocenil som, že sa senát rozhodol tak, ako sa rozhodol. Môžeme si o Kočnerovi i o Al Caponem myslieť všetko, ale dôkazy sú dôkazy. Ani talianskeho mafiána neodsúdili pre nedostatok dôkazov za niekoľko desiatok vrážd, ale za podvody na daniach. Pozor neprirovnávam Kočnera k Al Caponemu, ale porovnávam neexistujúce priame dôkazy.

No presuňme sa na súd so šéfom ĽSNS Kotlebom. Opäť budem porovnávať. Tentoraz rozsudky. Na prvostupňovom súde dostal dunajskostredský zabijak Hossu, ktorý dokopal v Bratislave na Obchodnej ulici na zemi útleho Thajčana Acorda na smrť 6 rokov. Kočner s Ruskom v prípade zmeniek 19 rokov (Neurobili žiadnu škodu, len chceli, podľa súdu neoprávnene s falošnými zmenkami). Dozoruje to ďalší šprintér na generálneho prokurátora Šanta.), Lipšic neúmyselne zabil človeka na prechode pre chodcov a dostal podmienečný trest napriek jeho vyjadreniam, že ten, kto zabije človeka na prechode pre chodcov, musí ísť do väzenia. Poznám aj prípad OS Bratislava II z roku 2007, kedy páchateľ predtým dva krát súdne trestaný štyri krát pichol človeka, ktorý skoro vykrvácal z pečene a dostal iba trojročnú podmienku z rozsahu štyri roky a vyššie nepodmienečne. A teraz si to porovnajme s trestom pre Kotlebu 4 roky 4 mesiace (44 znamená v symbolike SS) za finančný dar rodine. Aké to nepomery v slovenskej legislatíve, kde život človeka a násilie sa skoro rovná a niekedy je aj menej, ako jedno iba napísané číslo či peniaze!!! Často si teda kladiem otázku: Je pre našich zákonodarcov a vykonávateľov spravodlivosti násilná strata života a zdravia menej, ako peniaze??? Preskupí nejaká politická sila hodnoty našich zákonných trestov na správne rebríčky?

Nášmu špeciprokurátorovi Honzovi Urválkovi tento rozsudok pohladil dušu. Ako povedal po pojednávaní pred kamerami: „ Som z toho dojatý.“!!!!!! Pán špeciprokurátor prežíval nevýslovné šťastie, že sa mu podaril úvodný šprint na funkciu generálneho prokurátora. Tento „zlovestný prokurátor“ je nadšený, že za číslo 1488 a pomoc rodine, oddelí otca rodiny od dieťaťa len za to, že suploval štát a pomohol iným a postihnutým deťom. A to všetko len preto, že jeho parlamentná strana má iný pohľad na vec a šplhá sa do popredia. To predsa treba zastaviť! Dá sa povedať, že to bola zo strany Kotlebu veľká obeť.

Môžu mi hocičo rozprávať o čísle 1488. Som presvedčený, že predtým, ako to špeciprokurátor vytiahol na stránky našich novín a do elektronických médií, 99 percent Slovákov ani nevedelo, čo tieto čísla znamenajú a symbolizujú. Ani ja som si to nedal do súvisu. Takže propagáciu fašizmu rozbehol práve Honz a média!!! Kto ich bude súdiť za propagáciu fašizmu, pretože dnes o tejto symbolike vedia už aj malé deti a povedzme si, koľkým z nich to príde na um v plodnom veku a začnú obnovovať a vyznávať Hitlerove myšlienky! Naozaj si Honz neuvedomuje ďalekosiahle následky svojej tvrdohlavej a krátkozrakej zadubenosti?

A neuvedomuje si ani to, že urobil Kotlebovi obrovskú reklamu a spolu so Sabovou teraz z neho urobili aj martýra! Ak by Najvyšší súd potvrdil tento nezmyselný rozsudok, ktorý sa kamaráti s politickým šikanovaním, tak sa môže stať pri mizérii súčasnej vlády a nenávisti k SMERu, že voľby o štyri roky môže vyhrať aj ĽSNS. Na to má asi slovenský Urválek v sebe málo predvídavosti. Nosí v sebe iba nenávistnú pomstychtivosť! Ak rozsudok potvrdí NS SR, po tridsiatich rokoch našej psedodemokracie sa dožijeme prvého politického väzňa. Tak sa prakticky vrátime do 50-tych rokov minulého storočia, kde za takéto skôr priestupky padali dlhoročné tresty.

Zaujala ma aj veta Honza, že verí, že nový generálny prokurátor podá znova návrh na zrušenie strany ĽSNS. Toto nepotrebuje komentár. Azda len, že takéto maniere vyprodukovali dve politické hnutia fašisti a komunisti. Takže porozmýšľajme na tým, kto nosí v sebe, aké myšlienky. Pripojte si k tomu aj politický zamerané obvinenia, obžaloby a rozsudky i dokonca väzby a zákaz činnosti s menami Mazurek, Rostas, Daňo, Vasky, Blaha, Fico atď. A za všetkými týmito prípadmi stojí špeciprokurátor Honz. Viem si predstaviť, čo by sa stalo, ak by sa stal generálny prokurátor. Začalo by politické škandalizovanie a šikanovanie politických súperov.

Musím spomenúť aj veľkú chybu strany SMER. Pod jej vedením parlament schválil tento nezmyselný zákon, ktorý sa obracia aj proti SMERu. Fico asi nepredpokladal, že si schváli vlastné kladivo, ak niekto iný preberie taktovku!  Jednoducho – výnimočne nepredvídal. A tak, ako aj vo vyššie spomínaných prípadoch, aj tu platí životom ostrieľané porekadlo: „Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne!“ “Pán prokurátor Honz, poznáte predchádzajúcu vetu”?

Pavel Jacz