Kráľovná podsvetia a Kráľ času! Fantastické nepoznané skutočnosti!

Názov ako z rozprávky, avšak touto rozprávkou je naše univerzum, o ktorého dejoch a skutočnostiach ľudia dneška vôbec nič netušia. Minulé generácie, ktoré neboli tak technicky orientované, ale oveľa viac spojené s prostou, prírodnou prirodzenosťou života, o týchto veciach niečo tušili. A svoje tušenie, že za vonkajšou realitou sa skrýva ďalšia, priam rozprávková realita, prezentovali v rôznych bájkach, povestiach a rozprávkach. Do nich zakódovali svoje posolstvo pre budúce generácie a v ňom nám zanechali vedomosť o mnohých mocných bytostiach, riadiacich prírodné deje, alebo vykonávajúcich iné činnosti zásadného významu vo vzťahu k našej vonkajšej realite.

No a my dnes budeme podrobnejšie hovoriť o dvoch z nich. O Kráľovnej podsvetia a o Kráľovi času.

Skôr ale ako začneme, musíme si uvedomiť, že v skutočnosti existuje len jediný Stvoriteľ, avšak pod ním sa nachádza v hierarchickom členení veľké množstvo najrozličnejších vedomých bytostí, pričom až na samom konci tejto hierarchie stojí človek. Všetky bytosti, stojace hierarchicky nad ním plnia Vôľu Stvoriteľa, pretože dávno pochopili, že jedine v tom spočíva skutočné dobro. Iba ľudia vo svojej svojvoľnosti vybočili z tohto rámca. Ľudia si žijú po svojom tak, ako sa oni sami domnievajú, že je to správne. Ľudia sa riadia iba svojou vlastnou vôľou a nie Vôľou Stvoriteľa, a tak to s nimi a s ich svetom aj vyzerá.

Zastavme sa ale na chvíľu pri vyššie spomínanej hierarchii. Hovorí sa, že vo stvorení vládne Vôľa Stvoriteľa. Ale aby v ňom vládla a naplňovala sa až do najmenších detailov, až do takej miery, že ani len lístoček zo stromu nespadne bez Vôle Pána, musí niekto Jeho Vôľou až do tých najmenších detailov uskutočňovať. To nerobí Stvoriteľ sám, ale na to slúži hierarchia bytostí, stojacich pod ním. Práve ony sú na rôznych stupňoch a úrovniach vykonávateľmi Jeho Vôle.

Je to presne tak, ako to funguje v každom podniku. Príkaz riaditeľa je tlmočený zástupcom, zástupcovia riaditeľa ho sprostredkujú vedúcim prevádzok, vedúci prevádzok majstrom a majstri pracovníkom. A rovnako to funguje aj v armáde, kde sa rozkaz generála dostane k plukovníkom, potom k podplukovníkom, majorom, kapitánom, a tak ďalej, až k obyčajným vojakom.

Vôľu Stvoriteľa vo stvorení teda nevykonáva Stvoriteľ sám, ale vykonáva ju hierarchia pod ním stojacich vedomých bytostí, z ktorých každá ju naplňuje na svojej vlastnej úrovni a sebe vlastným spôsobom.

Uveďme si konkrétny príklad. Príklad židovského národa, prenasledovaného faraónovým vojskom, ktorý prešiel morom suchou nohou. V Biblii sa o tom píše, že „more stálo po ich ľavej i pravej strane ako múr“. Stalo sa tak z Vôle Stvoriteľa, ale túto Vôľu prakticky zrealizovala vysoká bytosť, majúca na starosti správu vodného živlu, spolu so svojimi podriadenými. O existencii a činnosti tejto vysokej bytosti dávne národy vedeli a nazvali ju Neptúnom.

No a do kategórie týchto bytostí, spravujúcich konkrétne oblasti života v našom univerze, patrí aj vysoká bytosť, nazývaná Kráľovnou podsvetia, a vysoká bytosť, nazvaná Kráľ času.

Kráľovná podsvetia, alebo Strážkyňa podsvetia! Čo jej úlohou?

Táto bytosť stojí na druhej strane bytia, na takzvanom druhom svete. Stojí na jeho hraniciach, pri prechode ľudských duší zo sveta hrubej hmoty, v ktorom žijeme teraz, do sveta hmoty jemnejšej.

Na hraniciach sveta hrubej hmoty a jemnejšej hmoty tečie rieka dvomi smermi, jedným nahor a druhým nadol. Modernému človeku bude možno bližšie prirovnanie k diaľnici, ktorá ako každá diaľnica má dva prúdy, pričom jeden smeruje nadol a druhý nahor. To nadol znamená do nízkych úrovní jemnej hmoty, a to nahor znamená do vysokých úrovní jemnej hmoty.

No a úlohou Kráľovnej podsvetia je dohliadať na to, aby ľudské duše, ktoré sa na zemi snažili o dobro, čistou, ušľachtilosť, spravodlivosť a o lásku k blížnym, k Stvoriteľovi i k jeho stvoreniu boli zaradené do prúdu rieky, smerujúceho nahor. A aby ľudské duše, podliehajúce na zemi zlu, nerestiam, vášniam, nečistote, nespravodlivosti, neláske voči blížnym, ignorancii voči Stvoriteľovi a jeho stvoreniu boli zaradené do prúdu rieky, smerujúcej nadol.

Prúd rieky, smerujúci nahor, nesie duše k prežívaniu radosti, šťastia, mieru, a k čoraz väčšiemu zdokonaľovaniu v cnostiach. A po maximálnom ľudskom zdokonalení, po vybielení svojho rúcha budú môcť takéto ľudské osobnosti nakoniec opustiť i vysoké úrovne jemnej hmotnosti a vojsť do nehmotného, duchovného a večného kráľovstva nebeského. Jeho dosiahnutie je cieľom každého z nás.

Prúd rieky, smerujúcej nadol, nesie ľudské duše k prežívaniu bolesti, utrpenia, úzkosti, hrôzy a desu, pretože sa dostanú do blízkosti iných duší, ktoré holdovali tým istým nerestiam. Zlodeji sa dostanú medzi zlodejov, klamári medzi klamárov, zvrhlíci medzi zvrhlíkov, chamtivci medzi chamtivcov, násilníci medzi násilníkov, a tak ďalej.

Týmto spôsobom, v rovnorodom prostredí, si duše v nízkych úrovniach jemnej hmotnosti sami sebe vytvárajú peklo. Vytvárajú si životný priestor, v ktorom žiť je utrpenie, a z ktorého uniknúť smerom nahor je možné jedine vtedy, ak sa človeku zhnusí jeho vlastná nízkosť, ak v nej nechce už ďalej pokračovať a túži sa polepšiť. Jedine potom môže začať pomaličky stúpať nahor, a intenzita jeho snahy o dobro sa premietne do intenzity a výšky jeho vzostupu smerom nahor.

Kráľovná podsvetia prísne dbá o to, aby každá duša po opustení pozemského tela smerovala podľa svojej skutočnej hodnoty presne tam, kam má. Vylúčený je akýkoľvek omyl a akákoľvek „protekcia“. Kráľovná podsvetia stojí vo Vôli Stvoriteľa a neochvejne a prísne ju naplňuje. Každý z nás raz bude musieť sledovať smer, ukázaný jej žezlom, a to aj tí, ktorí sa v tejto chvíli tomu smejú a dobre sa bavia. Potom nikomu nepomôže ani jeho humor, ani jeho zľahčovanie, ani jeho ateizmus, ani jeho rozumové mudrovanie, ani jeho spoločenské postavenie, ani jeho sláva, moc, alebo peniaze. Potom, posúdený prísnym pohľadom Kráľovnej podsvetia, bude poslaný tam, kam náleží podľa svojej skutočnej vnútornej hodnoty. Čiže podľa miery svojej spravodlivosti, lásky, čistoty a úcty k ľuďom, k Stvoriteľovi a k jeho stvoreniu.

Kráľ času! Ide o vznešenú bytosť, spravujúcu v hmotnom univerze plynutie času. Či už ide o najhrubšiu, hmotnú časť univerza, kde sa nachádzame teraz, alebo o jeho jemnejšiu časť, kam odídeme po svojej smrti.

Prečo spomíname práve Kráľa času? Nemáte dojem, že v poslednej dobe akoby sa všetko zrýchľovalo? Akoby čas plynul oveľa rýchlejšie, než pred tým?

To nie je len dojem, ale skutočnosť! Žijeme totiž v dobe, v ktorej sa všetko zrýchľuje, aby to bolo nútené, ako rastliny rýchlené teplom v skleníku, vydať svoje plody. Aby to ukázalo, aké to v skutočnosti je. Aby to dobré zrýchlene dospelo k svojmu vrcholu a rozkvitlo v cnostiach, a aby aj to zlé, falošné, nesprávne, pokrivené, nečisté, ľahostajné a zvrátené tiež dospelo k svojmu vrcholu, ukázalo svoju pravú tvár, a vo svojom vrcholnom kulminačnom bode sa zrútilo samo v sebe. Aby sa na vrchole svojej zloby obrátilo samo proti sebe a zničilo sa. Lebo len dobro je schopné trvalého a nepretržitého rozvoja, zatiaľ čo osudom zla, dotlačeného k jeho vrcholu je seba deštrukcia.

Kráľ času z Vôle Stvoriteľa zrýchľuje čas, aby sa všetko toto ukázalo. Aby sa ukázalo, čo je v ľuďoch dobré a plne sa to rozvinulo, a aby sa ukázalo aj to, čo je v nich zlé, tiež sa plne rozvinulo, a tým dospelo k zničeniu.

V zrýchlenom plynutí času, ktorý mnohí cítia, bude preto musieť každý z nás ukázať, kam ho to ťahá. Či viac k tomu dobrému, spravodlivému, ušľachtilému, láskavému a duchovnému, alebo viac k tomu zlému, nespravodlivému, neušľachtilému, nečistému, neduchovnému a čisto materiálnemu. V zrýchlenom čase tak bude musieť každý vyniesť rozsudok sám nad sebou. Bude musieť ukázať, kým vlastne je a kam sa chce zaradiť. Bude musieť ukázať, aké hodnoty sú pre neho prvoradé a aké druhoradé.

Ľuďom, ktorí budú usilovať k dobru a k duchovným hodnotám, môže Kráľ času čas subjektívne predĺžiť, aby ho mali dostatok na plné rozvinutie dobra v sebe, a tým, ktorí sú voči všetkému tomuto ľahostajní, posmievační a ignorantskí subjektívne čas skráti, alebo im ho úplne zoberie, pretože vo vzťahu k skutočným hodnotám by ho aj tak ako doposiaľ, vždy iba premrhali. Lebo ako sa píše: „Ten kto má, tomu sa pridá, a ten kto nemá, tomu sa zoberie aj to málo, čo má“.

Vinou ľudí, vinou zla v nich a medzi nimi, a pod tlakom zrýchleného plynutia času nespeje náš set k ničomu dobrému. Avšak tí dobrí v ňom môžu prejsť nevyhnutným negatívnym dianím subjektívne akoby časovo zrýchleným spôsobom tak, že sa ich to takmer nedotkne. Že to bude trvať len ako chvíľka, zatiaľ čo tí ostatní budú musieť prežívať v neskrátenej miere všetky jedovaté plody svojho vlastného chcenia, svojej vlastnej vôle a svojich vlastných činov. Budú musieť v neskrátenej mier poznať a prežiť zlyhanie ich racionálno materialistického pohľadu na svet a ich racionálno materialistických hodnôt, ktoré im úplne zastreli citovo duchovný rozmer ich osobnosti, nedali mu rozvinúť sa, a preto v súčasnosti stoja pred všetkými týmito skutočnosťami úplne bez porozumenia.

Kto nad všetkým vyššie uvedeným hlbšie popremýšľa pochopí, že vznešené bytosti o ktorých sme hovorili, sú v skutočnosti bytosťami mytológií dávnych národov. Mytológie gréckej, rímskej, germánskej, keltskej, alebo slovanskej, kde sa o nich hovorí ako o „bohoch“. My ale už vieme, že to nie sú žiadni „bohovia“, ale verní služobníci jediného Boha, ktorého Vôľu naplňujú v hmotnom svete. A to či už v jeho hrubo hmotnej časti, alebo v jeho jemno hmotnej časti.

Každopádne však, dávne národy dokázali tieto bytosti vnímať a podali nám o nich zvesť. Zánikom dávnych civilizácií však ich „bohovia“ nezanikli spolu s nimi, ale stále sú tu a verne naplňujú Vôľu Najvyššieho vo všetkých hmotných svetoch. V súčasnosti nastáva doba, kedy má vyjsť toto dávne poznanie postupne opäť na povrch, ale má byť už vnímané a chápané správne. Je už totiž najvyšší čas, aby človek stál vo stvorení znalý a vedomý, a nie neznalý a nevedomý tak, ako doposiaľ.

PS. Rozprávky nevznikli preto, aby deti zaspali, ale aby sa dospelí zobudili. Milan Rúfus