Ako sme zachránili leteckú školu a zabránili plánovanej likvidácii? 8. časť seriálu.

Pokračujem v publikovaní série blogov, ktorých zámerom je prispieť do eliminácie nepodloženého a nemúdreho sebapodceňovania malých národov a odstránenia šírenia klamstiev, neraz manipulácie. V procese preformátovania systému formovania dôstojníkov pred spustením profesionalizácie, bolo nutné doriešiť a často vymyslieť spôsob výcviku a prípravy niektorých skupín úzkych špecialistov, ktorí boli dovtedy pripravovaní „zdedeným“ spôsobom. Celý balík problémov súvisel napríklad s prípravou špecialistov letectva, vrátane leteckého výcviku pilotov rôznych kategórií. Veľmi malého počtu ročne. To sa čiastočne podarilo. Ale ako vždy, nešlo sa ďalej. Nezabúdajme, že systém je transformovateľný pri procesoch zlepšovania štátnej a verejnej správy. Doslova na zelenej lúke bolo treba pripraviť vojenský program pre všetkých kadetov. Inak povedané adeptov na dôstojníkov.

Jednou z najvážnejších úloh pre budúcu kvalitu dôstojníckeho zboru bola príprava kritérií výberu poslucháčov, kde sa mali splniť tak vojenské, ako aj akademické požiadavky. To bol proces sám osebe. Podstatou bolo, že talent špičkového vojaka neodhalia akademické kritériá, ale ide o odhalenie vodcovského potenciálu, odvahy, tímových predpokladov, schopnosti hľadať riešenia v neriešiteľných situáciách. Preto som ako generálny riaditeľ zorganizoval návštevu výberového centra v Spojenom kráľovstve. Bomba. Moji podriadení sa s prvotným šokom dozvedeli, že podstatu britského výberového procesu potenciálnych talentovaných dôstojníkov Briti prebrali od Wehrmachtu!

Neoddeliteľnou súčasťou celého procesu malo byť zásadné znižovanie počtu personálu novej Národnej akadémie obrany tak, aby školstvo neviazalo neúmerne veľkú časť personálu vojsk. Obidve stredné vojenské školy boli určené na zrušenie bez náhrady. Bolo to správne a nevyhnutné. Nebolo možné zdôvodniť spoločenské náklady na 4-ročnú prípravu stredných kádrov v inštitúcii, v ktorej si vojenské odborné požiadavky vyžadovali 3-4 mesiace štúdia. Pri rušení som sa ako šéf nazatajoval, ale chodil medzi ľudí, sledoval, riadil. A trval na tom, že všetci prebytoční dostanú potrebné náležitosti. Aj dostali. Nesľuboval som im nesplniteľné. Viem, že mnohí sa uplatnili v civilnom strednom školstve.

Odbornú prípravu poddôstojníkov s ťažkosťami a s nevôľou preberali veliteľstvá vojsk. Spočiatku nechápali, lebo nechceli chápať. Odmietali chápať. Veď to platili daňoví poplatníci. A nostalgia a kritizovanie prechodu na nový systém občas pretrváva dodnes. Len nikto nikdy nevysvetlil, akú hospodárnosť má v sebe systém, ktorý za 4 roky štúdia vojenskej strednej školy poskytoval len niekoľko mesiacov odbornej prípravy. Ešte ani to nie na najbližšie funkcie absolventa po skončení školy, ale technicky zameraného špecializačného štúdia. Pokračovanie starého systému nebolo možné zdôvodniť žiadnym spôsobom.

Srdcovkou pre mňa bolo politické rozhodnutie o zrušení mojej vlastnej „Alma Mater“ (VVLŠ, vtedy už Vojenská letecká akadémia – VLA) bez náhrady. Akceptovanie funkcie generálneho riaditeľa som podmienil tým, že minister mi umožní nájsť nelineárne riešenie jej záchrany mimo rezortu. Stalo sa a VLA prešla po TU Košice ako fakulta. To by mohla byť inšpirácia pre proces redukcie masívneho množstva vysokých škôl. Žiaľ, dodnes nevyužili obrovské príležitosti, ktoré sa im naskytli. Vo svete bolo pred koronahystériou potrebné doplniť stovky tisíc pilotov, technikov a licencovaného personálu letectva. Do pár rokov sa dopyt obnoví Stačí podchytiť malé promile trhu. Podmienka? Nezameriavať sa na akademické vzdelávanie. Zarábať na kurzoch, umožniť kredity a až na ich základe ponúkať dorobenie si titulov. Počínajúc od bakalára, niektorým na inžiniera. Všetko v medzinárodnom leteckom jazyku. Dobrými leteckými angličtinármi už Slovensko disponuje. Aj spomedzi ich absolventov. Úplne obrátené garde oproti stále „zdedenému“ mysleniu. Zatiaľ nepochopili. A ani sa nepýtajú. Len tradične, „zdedene“ frflú, nadávajú a plačú nad osudom.

Zdedili sme ešte jeden problém. V tom čase bolo vo vojenských školách veľa mladých a veľmi kvalitných nižších dôstojníkov bez vojskovej praxe, ktorú museli bezpodmienečne absolvovať. V tom nesmeli byť v žiadnom prípade pripustené výnimky. Neexistoval žiadny dôvod na budovanie vojenskej odbornosti a kariéry pedagóg alebo vedecký pracovník pre mladých dôstojníkov. Celý personalistický balík otázok bol sám osebe problémom číslo jeden. Kľúč na riešenie bol v rukách generálneho štábu. Potvrdila sa silná tendencia nedoceňovať vážnosť zámerov, ktoré súviseli so zlomením starej „zdedenej“ filozofie personalistiky, pretrváva to.

Pokračovanie v nasledujúcej časti.

Publikované 18. septembra 2020