15.8 Súčasný systém strán, voľby a NR

… pokračovanie článku, 15.3 …

Nadnárodné Riadenie (NR) je v podstate svojim spôsobom totálna diktatúra danej entity alebo viacerých entít nad daným územím. Väčšina týchto diktatúr je založených na Elita/Hnoj princípe a vychádza z korporatívnej parazitácie danej entity na danom území. Záujmy viacerých korporácií vytvárajú rôzne záujmové skupiny / klany a môžu vytvoriť aj samostatné NR, ak majú dostatočnú zdrojovú stabilitu. Všetky takéto NR však majú dva spoločné záujmy a to je 1. udržať svoju parazitáciu, teda urobia všetko možné na to, aby súčasný systém, ktorý im prisvojuje zdroje planéty bol zachovaný a 2. keďže „všetko“ majú, potrebujú, aby planéta prežila. Čiže bod 2 je fajn z hľadiska prežitia ľudstva, ale ich záujem na tomto trvá pokiaľ platí bod 1. Ak strácajú svoju moc a odovzdávajú ju sú otrasy. Ak by mali stratiť majetky, sú schopní utopiť krajiny a ľudí v krvi. Keďže rozumejú aj riadeniu ľudí a krajín, tento systém bude veľmi ťažké zmeniť.

V danej krajine pôsobí viacero klanovo korporatívnych skupín. Tie si zakladajú strany „z ľudu“ v systéme volieb si ukrajujú percentá a uplatňujú svoju mikro vôľu v danej krajine. V Nadnárodných štruktúrach typu Európska Únia sú zase dosadení ľudia tých klanovo korporatívnych štruktúr, ktoré sú omnoho silnejšie a už vytvorili spolu nejaké NR. V EU je viacero NR a spolu medzi sebou bojujú o štruktúrnu efektívnu moc v EU – o pozície v štruktúrnom riadení EU – EU komisári, predseda komisie, EU parlament atď. Korporatívne silnejšie NR EU si takto podmaňuje jednotlivé korporatívne riadenia v daných krajinách cez celoeurópske silnejšie riadenie. Tieto silnejšie NR EU majú aj u nás pozakladané strany a hoci ich predstavitelia sa tvária milo a usmievajú sa a tvrdia ako nám chcú dobre, tak majú iba ciele stanovené zahraničným NR. Nie je ťažké takéto strany identifikovať aj u nás.

Niekedy sa v krajine stretne vo voľbách viacero domácich korporatívnych klanov predstavovaných niektorými stranami a zároveň viacerými stranami podporovanými zahraničnými rôznymi NR. Po voľbách vytvárajú tieto domáce a zahraničné skupiny rôzne koalície. Ich cieľom je potom presadzovať tie záujmy, na ktorých sa dohodnú a je jedno ako. Môže vzniknúť situácia, že v krajine vyhrajú voľby strany, ktoré majú založené vyslovene iba zahraničné NR. Vtedy domáce záujmy nie sú reprezentované v krajine a vtedy nastáva čistá kolonizácia zahraničím. Získať spätne riadenie v krajine sa dá, ale táto strata riadenia domácim obyvateľstvom zanecháva výrazné stopy na danej krajine. Aj u nás táto situácia už od 89 nastala.

Otrasy riadenia môžeme zaznamenať vtedy, keď daná entita stráca riadenie danej krajiny a preberá ju iná. Najviditeľnejšie to je napríklad teraz v USA, kde jedna entita stratila kontrolu nad USA a získala ju iná. U nás naposledy bola obrovská zmena riadenia spätá s odchodom Dzurindu. Naše masmédiá v tej dobe ledva lapali po dychu čo sa stalo. Všeobecne naše najznámejšie masmédiá sú vlastnené zahraničnými entitami, teda ich podpora stranám a ľuďom im príslušným je pochopiteľná a pokiaľ ľudia nepochopia z koho peňazí žijú len veľmi ťažko sa táto krajina zbavuje zahraničného priameho riadenia. Ak krajina je pod vládou zahraničného NR, tak toto riadenie si vyberá zdroje z danej krajiny a používa ich na svoje posilnenie medzi ostatnými NR. Samotnú krajinu môže „zahodiť“ a narábať s ňou podľa ľubovôle, pričom ľuďom to môže vysvetľovať cez masmédiá ako to čo je vlastne pre daných ľudí prospešné – napríklad privatizácia, či nižšie dane pre korporácie. Ich najznámejším vtipom je, že keď korporácie budú platiť nulové dane, vtedy nám bude dobre.

U nás sa stretávame s pojmom oligarchia. Spolu tvoria jednu alebo viac domácich klanovo korporatívnych skupín. Ich cieľ je podobný ako som písal ale na menšom území. Oproti zahraničnému NR je rozdiel medzi nimi v tom, že sú miestni často majú záujem žiť aj ďalej tu, teda ich záujem nie je len drancovanie, ale aj rozvoj krajiny a dlhodobá prosperita krajiny, v ktorej žijú. U niektorých je to samo o sebe je v protiklade, lebo keď drancujem ťažko aj rozvíjam. Samozrejme sú aj takí, ktorých záujmom je iba vydrancovať a presťahovať sa do zahraničia, kde im budú už iba ruže kvitnúť. Aj domáce korporatívne skupiny však preferujú svoje záujmy pred záujmami obyvateľstva.

Strany „z ľudu“ zastupujúce záujmy pracujúceho ľudu v podstate prestali existovať takmer vo všetkých Európskych krajinách. Nikto z NR nepotrebuje riešiť ich záujmy. Strany ako SPD v Nemecku odchodom Oskara Lafontaina stratili reálny pojem „z ľudu“ a Gerhard Schroeder v podstate predal stranu SPD Nadnárodnému Riadeniu. V CDU takéto predanie moci bolo od Helmuta Kohla Angele Merkel, hoci už Helmut Kohl bol výrazne prokorporatívny. Tým skončila doba, kedy do vlády krajín mohli niečo povedať aj ľudia. Dokonca u nás významní sociológovia nám vysvetľujú, že tieto strany zmizli preto, lebo ľudia už neriešia svoju sociálnu situáciu, ale majú iné priority. Nie. Zástupcovia týchto strán sa nechali skorumpovať a zradili záujmy ľudí a tie už dnes v politike nikto nereprezentuje. Ľudia si môžu vyberať iba medzi korporatívnymi záujmami, ktoré môžu byť voči nim viac alebo menej bezohľadné.


Blogy

Marek Brna

René Pavlík

Milan Šupa

Erik Majercak

Peter Lipták

Zdeno Drdol

Životný štýl

.
.

Armáda, konflikty, vojenská technika

.