15.8 Súčasný systém strán, voľby a NR

… pokračovanie článku, 15.3 …

Nadnárodné Riadenie (NR) je v podstate svojim spôsobom totálna diktatúra danej entity alebo viacerých entít nad daným územím. Väčšina týchto diktatúr je založených na Elita/Hnoj princípe a vychádza z korporatívnej parazitácie danej entity na danom území. Záujmy viacerých korporácií vytvárajú rôzne záujmové skupiny / klany a môžu vytvoriť aj samostatné NR, ak majú dostatočnú zdrojovú stabilitu. Všetky takéto NR však majú dva spoločné záujmy a to je 1. udržať svoju parazitáciu, teda urobia všetko možné na to, aby súčasný systém, ktorý im prisvojuje zdroje planéty bol zachovaný a 2. keďže „všetko“ majú, potrebujú, aby planéta prežila. Čiže bod 2 je fajn z hľadiska prežitia ľudstva, ale ich záujem na tomto trvá pokiaľ platí bod 1. Ak strácajú svoju moc a odovzdávajú ju sú otrasy. Ak by mali stratiť majetky, sú schopní utopiť krajiny a ľudí v krvi. Keďže rozumejú aj riadeniu ľudí a krajín, tento systém bude veľmi ťažké zmeniť.

V danej krajine pôsobí viacero klanovo korporatívnych skupín. Tie si zakladajú strany „z ľudu“ v systéme volieb si ukrajujú percentá a uplatňujú svoju mikro vôľu v danej krajine. V Nadnárodných štruktúrach typu Európska Únia sú zase dosadení ľudia tých klanovo korporatívnych štruktúr, ktoré sú omnoho silnejšie a už vytvorili spolu nejaké NR. V EU je viacero NR a spolu medzi sebou bojujú o štruktúrnu efektívnu moc v EU – o pozície v štruktúrnom riadení EU – EU komisári, predseda komisie, EU parlament atď. Korporatívne silnejšie NR EU si takto podmaňuje jednotlivé korporatívne riadenia v daných krajinách cez celoeurópske silnejšie riadenie. Tieto silnejšie NR EU majú aj u nás pozakladané strany a hoci ich predstavitelia sa tvária milo a usmievajú sa a tvrdia ako nám chcú dobre, tak majú iba ciele stanovené zahraničným NR. Nie je ťažké takéto strany identifikovať aj u nás.

Niekedy sa v krajine stretne vo voľbách viacero domácich korporatívnych klanov predstavovaných niektorými stranami a zároveň viacerými stranami podporovanými zahraničnými rôznymi NR. Po voľbách vytvárajú tieto domáce a zahraničné skupiny rôzne koalície. Ich cieľom je potom presadzovať tie záujmy, na ktorých sa dohodnú a je jedno ako. Môže vzniknúť situácia, že v krajine vyhrajú voľby strany, ktoré majú založené vyslovene iba zahraničné NR. Vtedy domáce záujmy nie sú reprezentované v krajine a vtedy nastáva čistá kolonizácia zahraničím. Získať spätne riadenie v krajine sa dá, ale táto strata riadenia domácim obyvateľstvom zanecháva výrazné stopy na danej krajine. Aj u nás táto situácia už od 89 nastala.

Otrasy riadenia môžeme zaznamenať vtedy, keď daná entita stráca riadenie danej krajiny a preberá ju iná. Najviditeľnejšie to je napríklad teraz v USA, kde jedna entita stratila kontrolu nad USA a získala ju iná. U nás naposledy bola obrovská zmena riadenia spätá s odchodom Dzurindu. Naše masmédiá v tej dobe ledva lapali po dychu čo sa stalo. Všeobecne naše najznámejšie masmédiá sú vlastnené zahraničnými entitami, teda ich podpora stranám a ľuďom im príslušným je pochopiteľná a pokiaľ ľudia nepochopia z koho peňazí žijú len veľmi ťažko sa táto krajina zbavuje zahraničného priameho riadenia. Ak krajina je pod vládou zahraničného NR, tak toto riadenie si vyberá zdroje z danej krajiny a používa ich na svoje posilnenie medzi ostatnými NR. Samotnú krajinu môže „zahodiť“ a narábať s ňou podľa ľubovôle, pričom ľuďom to môže vysvetľovať cez masmédiá ako to čo je vlastne pre daných ľudí prospešné – napríklad privatizácia, či nižšie dane pre korporácie. Ich najznámejším vtipom je, že keď korporácie budú platiť nulové dane, vtedy nám bude dobre.

U nás sa stretávame s pojmom oligarchia. Spolu tvoria jednu alebo viac domácich klanovo korporatívnych skupín. Ich cieľ je podobný ako som písal ale na menšom území. Oproti zahraničnému NR je rozdiel medzi nimi v tom, že sú miestni často majú záujem žiť aj ďalej tu, teda ich záujem nie je len drancovanie, ale aj rozvoj krajiny a dlhodobá prosperita krajiny, v ktorej žijú. U niektorých je to samo o sebe je v protiklade, lebo keď drancujem ťažko aj rozvíjam. Samozrejme sú aj takí, ktorých záujmom je iba vydrancovať a presťahovať sa do zahraničia, kde im budú už iba ruže kvitnúť. Aj domáce korporatívne skupiny však preferujú svoje záujmy pred záujmami obyvateľstva.

Strany „z ľudu“ zastupujúce záujmy pracujúceho ľudu v podstate prestali existovať takmer vo všetkých Európskych krajinách. Nikto z NR nepotrebuje riešiť ich záujmy. Strany ako SPD v Nemecku odchodom Oskara Lafontaina stratili reálny pojem „z ľudu“ a Gerhard Schroeder v podstate predal stranu SPD Nadnárodnému Riadeniu. V CDU takéto predanie moci bolo od Helmuta Kohla Angele Merkel, hoci už Helmut Kohl bol výrazne prokorporatívny. Tým skončila doba, kedy do vlády krajín mohli niečo povedať aj ľudia. Dokonca u nás významní sociológovia nám vysvetľujú, že tieto strany zmizli preto, lebo ľudia už neriešia svoju sociálnu situáciu, ale majú iné priority. Nie. Zástupcovia týchto strán sa nechali skorumpovať a zradili záujmy ľudí a tie už dnes v politike nikto nereprezentuje. Ľudia si môžu vyberať iba medzi korporatívnymi záujmami, ktoré môžu byť voči nim viac alebo menej bezohľadné.