Kosovo – Račak – pripravené sprisahanie Západu s kosovskými zločincami z UCK

Bývalá šéfka vyšetrovacieho týmu okresného súdu v Prištine Danica Marinković odhalila  sprisahanie proti Srbom a stala sa z nej nočná mora zločincov Hasima Thaciho a Haradinaja. 15. januára 1999 prišlo k ozbrojenému konfliktu medzi srbskou políciou a členmi teroristickej organizácie UCK v dedine Račak. Bolo zabitých 40 členov UCK, ktorí zahynuli v boji so srbskými ozbrojenými silami. Konflikt vyprovokovali albánski teroristi, ktorí predtým zavraždili štyroch srbských policajtov. Jej úloha vyšetrovania udalostí bola sťažená, vzhľadom k tomu, že po príchode na miesto, na vyšetrovací tým a na ňu počas dvoch dní strieľali teroristi z okolitých kopcov. Až na tretí deň po svojom príchode na Kosovo mohla vojsť do dediny.

Danica hovorí: „Keď sme prišli na miesto diania v Račaku, presvedčili sme sa, že prišlo k ozbrojenému boju, že ide o mŕtvoly albánskych teroristov, na ktorých neboli známky mučenia.“ Boli oblečení v uniformách, vojenských čižmách a kožených bundách aj s odznakmi. Neskôr sme v dedine našli bývalý štáb UCK s množstvom zbraní a dokonca s rozpisom stráží. V Račaku sme našli množstvo zbraní, granáty, snajperské pušky, zásobníky s muníciou, vojenské uniformy. Všetko sme to vyfotografovali a naložili na kamión. Bolo nám jasné, že Račak bola základňa UCK.“

Bývalý ambasádor a šéf misie OBSE  v roku 1999  na Kosove Wiliam Walker, vypovedal, že srbská polícia zmasakrovala civilov albánskej národnosti, a to bola pravá príčina toho, prečo došlo k už rok dopredu naplánovanému bombardovaniu Juhoslávie. Nič z toho, čo tvrdil Walker nebola pravda. Jeho interpretácia mala len poslúžiť ako dôvod pre začiatok bombardovania.

Na miesto činu prišli aj novinári z Asociated Press a Reuters, tiež si všetko odfotili, ale ich snímky sa nikdy na verejnosti nezjavili. Keď som bola neskôr vyzvaná, aby som svedčila, uviedla som mená všetkých novinárov a vyzvala som súd v Haagu, aby ich pozvali ako svedkov. To sa však nestalo.“ 19. januára 1999 sa začala obdukcia telesných pozostatkov teroristov. Zúčastnili sa jej odborníci z Belehradu, Nového Sadu, Niša, Prištiny a tiež po dvoch predstaviteľoch z Bieloruska a OBSE. Fínsky tým odborníkov sa pripojil až 22. januára. Záver bol, že ide o ľudí, ktorý boli obeťami ozbrojeného boja, bez známok mučenia alebo streľby zblízka.

Napriek tomu, že Helena Ranta, vedúca fínskeho vyšetrovacieho týmu vtedy súhlasila s výsledkami vyšetrovania, odmietla podpísať záverečný protokol. 17. marca 1999 sa vrátila do Prištiny, kde na konferencii uviedla, že ide o zločin proti ľudskosti. Negovala všetky srbské závery vyšetrovania a tvrdila, že obete boli v civilnom oblečení. Až v roku 2008 Helena Ranta priznala, že správu o udalostiach písala pod nátlakom Wiliama Walkera a ministerstva zahraničných vecí Fínska. Uviedla, že už v zime 1999 Walker žiadal od nej, aby sa prípad predstavil ako srbský zločin.

Walker to samozrejme poprel a fašisti z UCK mu zato postavili v Prištine pamätník.

Danica spomína ďalej: „Po podpise Kumanovského dohovoru som dostala informáciu, aby som rýchlo z Prištiny odišla, že mi hrozí nebezpečie. Odišla som, ale najprv som urobila fotokópie celej dokumentácie, ktorú som mala a čoho všetkého som sa stala svedkom. Dva dni po mojom odchode predstavitelia KFOR spolu s kosovskými teroristami  prepadli moju kanceláriu a boli nemilo prekvapení že ma tam nenašli. Neskôr som sa dopočula, že povedali, že ma zaživa zderú z kože, keď ma nájdu.“ Opisuje Danica horor.

Danica okrem iného svedčila v Haagu a podala trestné oznámenie na Haradinaja a Thaciho. V roku 2005 dostala pozvánku z Haagu ako svedok. Svedčenie pripravovala s Miloševičom, ktorému bola dávaná vina za Račak. Oboznámila ho so všetkou dokumentáciou. Na základe dokumentov mohla množstvo bodov obžaloby Miloševiča negovať. Nebolo jej to však dovolené. Súd ju pozval len preto, aby sa dozvedel do akej miery môže byť Danica nebezpečná, aby mohla zvrátiť dopredu pripravenú komédiu na súde s Miloševičom.

Nedávno Danica dostala od predstaviteľov Srbska Zlatú medailu za statočnosť a odvahu za profesionálne odvedenú prácu. Vydala knihu „Sudca v mieri aj vojne – svedectvo“. Je to zbierka dokumentov vysokej hodnoty, ktoré dokazujú medzinárodné sprisahanie USA a NATO proti bývalej Juhoslávii.

Záver: Nikto zo zločincov, ktorí sa na tomto sprisahaní podieľali neboli náležite potrestaní…Ale my spolu s bratským srbským národom si to pamätať budeme…Po bombardovaní Srbska, Kosovo teroristi enticky „očistili“, vyhnali Srbov, ale i iné menšiny. Množstvo ľudí bolo povraždených, pravoslávne kostoly viac ako 80 zbúrané alebo vypálené. Mnoho ľudí, bolo povraždených takým spôsobom, aby ich orgány mohli byť predané na Západ.

Lokajské štáty USA protiprávne uznali Kosovo ako samostatný štát v rozpore s medzinárodným právom v roku 2008 a v rozpore s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244. Vrah Thaci, je v čele ukradnutého štátu, pretože USA potrebovali vytvoriť v Kosove vojenskú základňu Bondsteel, na ktorej okrem iného USA školili i teroristov z ISIS.

USA doteraz kradnú z územia Kosova obrovské nerastné bohatstvo. Po bombardovaní Srbska sa medzinárodní lupiči vrhli naň..

Príloha:

Podzemné poklady v Kosove a Metohiji

Striebro, chróm, bór, wolfram, olovo, zinok (42,2 miliónov ton), nikel, kobalt (13,3 miliónov ton), magnezit (5,4 miliónov ton), bauxit (1,7 miliónov ton), iridium a germanium sú len niektoré z doteraz zistených podzemných pokladov v Kosove a Metohiji, ktorých existencia je dnes pred verejnosťou zatajovaná.

Len rezervy hnedého uhlia vysokej kvality a s nízkym obsahom síry sa odhadujú na 14 miliárd ton, čo by stačilo na 200 rokov a zásoby chrómu predstavujú  20% svetových zásob. Mimo to boli objavené veľké zásoby ropných bridlíc, ktoré sa hojne vyskytujú aj na juhu Srbska, v blízkosti dediny Subotinac v obci Aleksinac. Technológia získavania ropy z ropných bridlíc je dnes vo svete známa a dobre rozvinutá.

Odborníci očakávajú pod hrubou vrstvou ropných bridlíc ropu aj zemný plyn a domnievajú sa, že ide o predĺženie «kaspickej žily», ktorá sa rozprestiera cez Albánsko až k Adrii. O tom sa už verejne informuje. Spoločnosť Manas Petroleum Company vyhlásila výsledky vyhodnotenia zdrojov, ktorú urobila Gustafson-Associates LLC. Podľa toho boli na severe Albánska objavené veľké zásoby ropy a zemného plynu, ktorých množstvo sa odhaduje na 2987 miliárd barelov ropy a 1004 biliónov kubických metrov plynu. Predpokladá sa, že sa polovica tohto množstva nachádza v Albánsku a druhá polovica v Kosove a  Metohiji. Známe je tiež, že sever Grécka a Čierna hora nedisponujú žiadnymi zásobami ropy a plynu.

Že sa v Kosove a Metohiji vyskytuje ropa a plyn, vedeli v Amerike už pred vojenským obsadením tohto územia. Na túto skutočnosť už poukázala Dr. Sara Flounders, spolu-riaditeľka International Action Center v USA, už v r.1999 a pred útokom na Srbsko, v článku «Vojna a míny» vo Washington Post opísala veľký záujem nadnárodných koncernov na podzemných pokladoch  Kosova a Metohije.

https://www.telegraf.rs/vesti/2678400-danica-je-raskrinkala-zaveru-protiv-srba-i-postala-nocna-mora-tacija-i-haradinaja-ovo-je-njena-zivotna-ispovest-foto

https://apfeurope.com/2016/07/28/kosovo-nato-bases-and-isis-training-camps-side-by-side-in-the-land-washington-and-brussels-tore-from-christian-serbia-to-hand-to-islamist-terrorists/