Martin Klus sa diskvalifikoval ako politológ, politik, ale aj ako poslanec parlamentu, a aj ako kandidát na bansko-bystrického župana.
Myslím si, že by sa od neho mali expresis verbis dištancovať ako od človeka, občana, politológa aj politika všetci úprimne zvnútornene demokraticky zmýšľajúci „kolegovia“ politológovia…
Odmietnuť by ho mal s výzvou na vzdanie sa mandátu poslanca slovenský parlament.
Aby si zachovala akú-takú ľudskú a politickú tvár, mala by sa od neho a jeho výrokov dištancovať aj a najmä, jeho materská politická strana SaS.
Myslím si, že by sa po ňom mala zavrieť voda.
A „spozornieť“ by mala “preventívne” aj generálna prokuratúra.
Strana Sloboda a solidarita je ľavicovo-pravicový mačkopes, zlepenec ideových a politických pohlaví a rodov…
Občania, voliči a najmä voliči SaS by si mali „prelustrovať“ každú persónu SaS, než im v dobrej ale pomýlenej viere pridajú na preferenciách…
Majú tam Luciu Nicholson-Ďurišovú, Martina Poliačika, Juraja Drobu, a ďalších podobných „uletených“ a preto spoločensky nebezpečných a nezodpovedných voľnomyšlienkárov, podľa nich „liberálov“, v ľúbivom obale, pozlátku “liberálnej demokracie”…
Oni a im podobní, sú stále „liberálnejší“. Vidno to aj na ich fb profiloch a stránkach.
Podaktorí už nevedia, čo so sebou. Upratujú a „čistia“ svoj priestor. Kto nie je s nimi, nemá ich názor, je proti nim. A tak sú tam sami, v kruhu svojich poslušných ovcí…
Potreba oddeľovania zrna od pliev je dnes už viac ako nástojčivá, pretože to, čo sa neudialo v predošlých rokoch, má už svoje aj nevratné následky, lebo parlamentné voľby 2020 (ak nie skôr…) nás zastihnú zasa (už koľko krát?) nepripravených…
Treba spozornieť aj voči novému politickému subjektu Progresívne Slovensko, a voči dvom tváram Strany zelených…
Žiaľ, medzi voličmi je množstvo mentálne, ľudsky, občiansky a politicky slabších a slabých, negramotných a pologramotných, ktorí spravidla „riadne“ zamiešajú karty, a z dôvodu svojej nepripravenosti, teda, nespôsobilosti zodpovedne voliť, by voliť nemali, ale – Listina základných práv a slobôd ani Ústava SR obmedzenie aktívneho volebného práva (právo voliť) nepozná…
Pasívne volebné právo (právo byť volený) je limitované podľa charakteru, významu volenej funkcie vekom, vzdelaním a, praxou, skúsenosťou a pod., čo je tiež správne.
Ak sa ktokoľvek vzdá svojho volebného práva, je to jeho slobodné rozhodnutie, plne v súlade s dikciou základných ľudských práv a slobôd, pričom si ponecháva svoje odstatné ľudské, občianske, politické a ostatné práva a slobody. Môže za tým byť hlúposť alebo občianska a politická negramotnosť. No, aj takí občania – voliči žijú medzi nami…
Až hysterické výkriky a príkazy typu “Choďte voliť, ide o “f”šetko, lebo…” sú páchaním násilia, pretože nie všetci nevoliči sú ľahostajní ignoranti, ale i takí, ktorí sú nevoličmi z presvedčenia, lebo vedia, majú skúsenosť, že ako voliči by podporili systém, s ktorým nesúhlasia, a volili by vždy len “menšie zlo”, a preto nevolia zo zásady a presvedčenia…
Okrem toho, pocit, že bežný volič má pred voľbami hodnotu NULA, v čase vhodenia volebného lístka do urny JEDNA a po voľbách zasa NULA – nie je bohvie čo…
Sú známe aj hlasy, ktoré by nechali každého aktívneho voliča, ktorý nemá aspoň základné vzdelanie nechať prejsť základnými testami minimálnej občianskej spôsobilosti…
Tak, ale, ako to prezentoval Martin Klus, také obmedzenie voličskej spôsobilosti je ľudsko-právne aj ústavne neprípustné…
Post liberalizmus 21. stor. je zničujúci mor a pliaga súčasnej euro-atlantickej civilizácie, spôsobuje jej postupný zánik a smrť.
Ide o antihumánnu ideológiu (multikulturalizmus, rodová ideológia), ktorá sa za humánnu, aj s jej požiadavkymi na solidaritu, toleranciu, akceptáciu a rešpekt k inakostiam (rasy, etniká, pohlavia, rody…) len vydáva.
Vo svojich dôsledkoch vykazuje tie isté znaky totalitarizmu, ako stalinizmus, hitlerizmus alebo islamizmus.
Jedinou možnou cestou k záchrane a ozdraveniu euro-atlantickej civilizácie a teda aj Slovenska, ako jej súčasti, ktorá sa „tlačí“ do užšieho „jadra“ už nie liberálnej ale post liberálnej EÚ (predstupeň tretej totality) je
a/ návrat k zdravému rozumu,
b/ návrat k exaktnej antropológii (veda o človeku),
c/ zmysel pre mieru vecí (expanzia ľudských práv a „práv“),
d/ od umelých konštruktov späť k zdravému rozumu a prirodzenej logike vecí,
e/ návrat k prirodzenému právu (etika morálka mravnosť, žiadny relativizmus…), zastaviť tvorbu pozitívnemu práva, založeného len na záujmoch a loby skupín, podporiť právo, založené na všeobecných ľudských právach,
f/ zastavenie a ukončenie vlády a teroru (vražedný mor) ekonomickej, ideologickej a politickej globalizácie, za ktorou je vláda Deep State (pozri google), ktorá si vynucuje politiky USA ponad kongres na svoj obraz, ona je tým Globálnym Prediktorom, ktorý má svoje mená, a voči nej, nim, je bezmocný aj prezident Trump,
g/ postupné „cúvanie“ slovenskej ekonomiky domov na Slovensko, podľa zásady „mysli globálne, konaj lokálne“ budovaním základnej slovenskej ekonomickej a strategickej sebestačnosti á la „malá domov“ (tak sa Slovensko vyhne aj dopadu prípadných sankcií v rámci možnej prípadnej izolácie),
h/ nastolenie vlády eticky, mravne, morálne čistej, mentálne a intelektovo reálne zdatnej a dobre vybavenej duchovnej aristokracie, bez ideológií a politík, ktoré klasická politológia pozná ako ľavicové a pravicové,
i/ nastolenie právneho poriadku a spravodlivosti návratom k prirodzenému a jednoduchému právu,
j/ stop rozvoju bezbrehého liberalizmu, ktorý spoločnosť vedie k totálnemu rozvratu, chaosu, a ten bude možné zvrátiť len totalitným vládnutím a mocou, nastolením totalitnej vlády Globálneho Prediktora a Nového svetového poriadku, lebo, toto si budú želať sami občania, zmagorení chaosom, ktorý začína spôsobovať terorizmus…
Martin Klus je hovorcom tých, ktorí to nahlas nepovedia, ale myslia si to isté, čo verejne aj za nich vyhlásil Martin Klus a usilujú o politickú moc.
Výroky a myslenie tohto politológa a politika je zjavne extrémistické a totalitné a v zjavnom rozpore s definovanými základnými ľudskými právami.
Martin Klus politicky zneužíva kampaň proti strane ĽSNS, v dobrej viere, že je pod krytím aj nálezu generálnej prokuratúry a súdneho konania vo veci o zrušenie ĽSNS ako „extrémistickej“ politickej strany.
Takže, už je to „vonku“:
https://www.hlavnespravy.sk/volici-kotlebu-nemali-mat-pravo-volit-mysli-si-martin-klus/1106056
https://www.youtube.com/watch?time_continue=31&v=dr2SdE9ETs0
Poznámka 1 (vysvetlivka) pojmu „exaktná antropológia“:
Antropológia, aj tá najprogresívnejši, nemôže byť postavená na neo a post darwinizme, detto freudizme ani frommizme a neomarxizme, ale na majestáte ľudskej bytosti a jej plnej, neodňateľnej zodpovednosti za stav a život na planéte Zem…
…a takto je treba vnímať a chápať aj problematiku ľudských práv…
Antropológia ako veda o človeku nemôže byť pravicová ani ľavicová.
Poznámka 2: Klasická politológia stále „operuje“ s pojmami ľavica a pravica aj preto, že ako „apolitická“ veda o politike si bez nich „subjektívne“ nevie predstaviť svoju budúcnosť a ďalší spôsob existencie.
Poznámka 3: Prirodzené právo sa opiera o etiku prirodzeného a reálneho humanizmu, netvorí právo s etikou, mravnosťou a morálkou nezlučiteľné.
Poznámka 4: Sulík deklaruje slobodu myslenia, názoru a presvedčenia členskej základne „svojej“ strany, ktorá „je pripravená na vládnutie“, pričom táto „jeho“ („ich“) strana sa javí ako subjekt s dvojakým pohlavím a rodom… (ale to je podľa klasifikácie chorôb diagnóza, spojená s poruchami správania a osobnosti na pozadí jej narušenej sexuality, teda, sexuálnej identity, vtedy, ak pohlavie nie je totožné s rodom).
A tak to je dnes v prípade všetkých politických strán, aj tých, ktoré sa označujú ako „štandardné“. Pojem štandardná politická strana sa vyčerpal.
Politológ, politik a volebný kandidát by mal stiahnuť svoju kandidatúru a odísť z politiky.
Jeho “…nie som si istý, či by …mali mať volebné právo…” si v skutočnosti myslí naisto.
A to je prinajlepšom aj podnet, dôvod na minimálne vnútro stranícku diskusiu v rámci SaS. To je daň, školská (učebnicová) ukážka vnútorného liberalizmu, výsledkov slobodnej diskusie zhluku indivíduí, každého za seba, s ich prejavmi a výstupmi smerom k budúcim voličom…
A týmto, tomuto mám dôverovať?
Autor článku: Juraj Režo
Dovetok k slobode
Spozornejte o to viac, o čo silnejšie vám všetky médiá deklarujú, aké sú slobodné a nezávislé. Zistíte, že „slobodné a nezávislé“ sú všetky. 🙂
Od novej politickej generácie by som očakával aspoň čiastočnú nápravu toho, čo politické strany demontovali, rozkradli a zničili „hurá demokratizačným, liberalizačným a privatizačným procesom “ po Veľkom Novembri a po rozdelení Československa.
Zrejme nič také nám na politickej scéne k budúcim parlamentným voľbám „nehrozí“.
Okrem Schengenu a bezvízového pohybu sme pred Veľkým Novembrom mali takmer všetko (občas bez banánov, pomarančov a mandariniek, toaleťáka a pracích práškov, s radmi na kvalitnejší tovar, so žigulákmi na poradovník a nakupujúcich tuxexové poukážky, zvané “bony”, premieňané na tovar z “úžasného západu”…
Aj komunistickí papaláši mali „svoje“ predajne.
Bola aj nebola sloboda. Ako pre koho (…).
Dnešní politici si (spravidla) vedia pre seba viac, než komunistickí funkcionári.
Ideologická propaganda a informačná vojna zúrili aj vtedy… ako dnes.
Terorizmus poznali len západné „liberálne demokracie“.
Zatiaľ sa nás stráni. Zatiaľ.
Obete žiadnej, ani „našej“ pred novembrovej totality, ale ani súčasnej západnej “liberálnej demokracie” nespochybňujem.
Definujte si slobodu. Ide o to, ako kto za seba chápe pojem sloboda. Ak ste tak urobili, otázka – máte ju?
Sloboda, ktorú nám liberáli podsúvajú, je falošná napodobenina skutočnej, čistej slobody, gýč slobody (pozri kitsch, google).
Mal som a dnes mám slobodu, akú som si pripravil.
Dnes o nej “navyše” aj „filozofujem a táram“.
Sloboda je vo mne, v nás.
Slobodu delím na vonkajšiu (hmotná, priestorová) a vnútornú (bezrozmerná, nehmotná).
Začína sa u mňa, v mojom vnútri, počnúc osobnou disciplínou, sebakontrolou, zmyslom pre poriadok, osobnú zodpovednosť, svedomie a mieru vecí, pokorou k tomu, čo môžem, i tomu, čo si nemôžem dovoliť…
Perina, ktorú mám, mi pre moju slobodu stačí. Nefrflem. Mnohí sú na tom oveľa horšie (…vlastnou vinou, i bez nej…).
Liberálne a nezávislé médiá, ani liberálni politici mi moju slobodu nedajú, skôr o ňu usilujú a chcú mi ju vziať.
Hľa, koľko sváru a priekov pre podaromnice.
Slobodu si treba zaslúžiť.
Odmení sa darom vnútorného pokoja.