Testovanie v cigánskych osadách

Vláda SR v snahe zabrániť šíreniu nákazy koronavírusu rozhodla o testovaní obyvateľov vytypovaných cigánskych osád na toto onemocnenie, s cieľom zistiť možných nositeľov tohto vírusu a v prípade pozitívne testovaných osôb nariadiť im karanténu, čím by sa zabránilo žíreniu tejto pandémie v týchto veľmi rizikových komunitách. Veď už dnes je známe, že doposiaľ sa z niektorých krajín Európy, hlavne z V. Británie, Českej republiky či Nemecka, v ktorých počet nakazených dosahuje vysoké čísla, sa do cigánskych osád a usadlostí vrátilo na Slovensko okolo 1 500 ľudí, predstavujúcich veľké zdravotné riziko. Vrátili sa do lokalít, ktoré z dôvodu nedostatočne rozvinutej infraštruktúry (chýbajúca kanalizácia, vodovod, znečistené okolie, nevyhovujúce hygienické podmienky a pod.) predstavujú možné ohniská šírenia koronavírusovej nákazy. Ak berieme do úvahy veľké množstvo ľudí, žijúcich na ohraničenom území jednej osady, intenzívne kontakty medzi nimi, ako aj nižšiu mieru ochoty rešpektovať a dodržiavať doporučené opatrenia (povinné nosenie rúšok, obmedzenie kontaktov s inými ľuďmi, zdržiavanie sa v domácom prostredí, dodržiavanie elementárnych zásad hygieny a pod.), tak rozhodnutie kompetentných orgánov je potrebné chápať ako dobré a potrebné preventívne opatrenie, ktorého cieľom je eliminovať možné rozšírenie tejto nákazy ako vnútri cigánskych osád, tak aj mimo týchto rizikových lokalít. Snahou je zachytiť prvé prípady a prvých nositeľov tohto onemocnenia, formou nariadenia povinnej karantény izolovať ich od ostatných obyvateľov a takýmto spôsobom ochrániť nielen samotných osadníkov, ale aj ľudí, žijúcich v ich bezprostrednom okolí. Prijaté opatrenia môžu vyvolávať určité nepochopenie a odpor zo strany príslušníkov cigánskych komunít, ale tieto opatrenia sú nevyhnutné, pretože už dnes poznáme prípady, kedy sa pozitívne testovaný nezodpovedný jedinec po svojom návrate z cudziny stýkal s veľkým počtom ďalších členov svojej komunity. Jedným, nie však jediným takýmto prípadom, ktorý bol zverejnený na stránkach Denníka Korzár dňa 6.4.2020 je prípad pozitívne testovaného 40 ročného muža z obce Richnava, ktorý sa aj s rodinou vrátil z Anglicka a ktorého testovali v obci Žehra, teda mimo miesta jeho bydliska, kde bol navštíviť svojich príbuzných. Tento človek len za niekoľko málo dní po svojom príchode na Slovensko stihol navštíviť tri obce a stretnúť sa s desiatkami ľudí, takže je pravdepodobné, že svojim nezodpovedným konaním niektorých z nich mohol nakaziť. Ako je možné, že tento človek, ktorý v krátkom čase dvakrát prekročil našu hranicu nebol kompetentnými zložkami zadržaný a umiestnený do štátom zriadených karanténnych stredísk? Svedčí to o zlyhaní štátnych orgánov a kompetentných zložiek poriadkových síl.

Cigánske osady patria k najviac ohrozeným lokalitám, o čom svedčí fakt, že len v 5 osadách, v ktorých sa doteraz (teda ku dňu 8.4.2020) vykonalo testovanie navrátilcov zo zahraničia bolo 31 pozitívne testovaných. Títo sa vo svojom okolí stýkali s množstvom ľudí, takže je veľmi pravdepodobné, že počet nakazených bude rásť geometrickým radom. A to hovoríme len o 5 cigánskych lokalitách z celkového počtu vyše 1 400 existujúcich na Slovensku. Aj preto hlavný hygienik SR Ján Mikas v stredu 8.4.2020 nariadil uzatvoriť 5 lokalít, v ktorých sa nachádzajú pozitívne testovaní ľudia. Konkrétne sa to týka troch lokalít v meste Kežmarok a dvoch obcí – Bystrany a Žehra. Uzatváranie osád, v ktorých sa potvrdil výskyt tohto ochorenia je jediným správnym riešením, pretože u väčšiny obyvateľov cigánskych osád nemôžeme počítať s tým, že budú dobrovoľne dodržiavať potrebné nariadenia a rešpektovať doporučené obmedzenia. Potvrdzuje to aj vyjadrenie primátora mesta Jelšava M. Kolesára, ktorý vo svojom vyjadrení prezentovanom v televízii Markýza dňa 8.4.2020 poukázal na to, že mnohí obyvatelia mesta pochádzajúci z cigánskych komunít, vracajúci sa prevažne z Nemecka a Talianska odmietajú domácu karanténu, pohybujú sa po verejných priestranstvách bez ochranných rúšok, navzájom sa navštevujú a pod. A zároveň povedal to, čo pre väčšinu občanov Slovenska je už dávno známe, že „dohováranie či osveta na týchto obyvateľov neplatí“ (www.hlavnespravy.sk dňa 9.4.2020). V prípade, že sa v cigánskej osade potvrdí výskyt tohto ochorenia, jej uzatvorenie sa ukazuje tým najrozumnejším a najúčinnejším riešením ako zabrániť jej nekontrolovateľnému šíreniu.

Vláda SR rozhodla, že testovanie vybraných obyvateľov cigánskych osád (ku dňu 11.4.2020 sa to už týka 57 osád) budú vykonávať lekári a zdravotnícky personál tvoriacich osadenstvo ôsmych vojenských mobilných testovacích jednotiek za asistencie príslušníkov Ozbrojených síl SR a príslušníkov Policajného zboru SR. Dalo sa očakávať, že proti tomuto spôsobu testovania, ako aj proti uzatvoreniu niektorých lokalít, obývaných cigánskym obyvateľstvom, v ktorých sa potvrdila nákaza, sa ozvú početné cigánske organizácie a združenia, ktoré, aj keď neodsúdili potrebu testovania obyvateľov osád na koronavírus, zaujali veľmi kritické a odsudzujúce stanovisko voči prítomnosti vojakov a policajtov. V spoločnom vyhlásení Iniciatívy Opre Roma, Rómovia a Rómky za lepšie Slovensko, Prvé rómske charitatívne združenie Romo Emmaus a ďalších, publikovanom na stránke www.hlavnespravy.sk dňa 6.4.2020, testovanie pod dohľadom vojenských a policajných síl považujú za absurdné. Ako uviedli vo svojom prehlásení, „Akceptujeme aj lekárov, ktorí vykonávajú testovanie priamo v osadách, ale razantne odmietame, aby rómske osady boli obsadené ozbrojenou armádou, aby osady boli monitorované vrtuľníkmi, ako keby boli sídlami teroristov“.

Predstavitelia týchto cigánskych organizácií a združení by mali konečne pochopiť, že nikto nepovažuje obyvateľov cigánskych osád za teroristov, takže prítomnosť ozbrojených jednotiek neznamená násilné obsadenie osád z dôvodu boja proti teroristom a neznamená to ani bezdôvodné šikanovanie ich obyvateľov. Čo sa týka vrtuľníkov Armády SR, tieto sa podľa vyjadrenia hovorcu Síl pre špeciálne operácie OS SR M. Pažického (www.hlavnespravy.sk dňa 11.4.2020) používajú na dovoz výterových setov a odvoz odobratých vzoriek Prítomnosť týchto jednotiek pri výkone testovania nie je z dôvodu zastrašovania a už vôbec nie z dôvodu zneužívania moci, diskriminácie osadníkov a potláčania ich osobných slobôd, ale z dôvodu zabezpečenia bezproblémového odberu potrebných testovacích vzoriek, predchádzania vzniku možných konfliktov a nedorozumení a v neposlednom rade aj z dôvodu ochrany zdravotníckeho personálu a ich lekárskeho vybavenia. Veď z minulosti poznáme mnoho prípadov (Krompachy, Angy mlyn v Michalovciach, Petrovce nad Laborcom a mnohé ďalšie), kedy zasahujúca lekárska pomoc, resp. posádky záchranného a hasičského zboru, ako aj ich vozidlá a technické vybavenie sa stali objektom útokov zo strany tých najagresívnejších osadníkov. Výnimkou nie sú ani ojedinelé útoky voči zasahujúcim policajným jednotkám privolaným na riešenie konfliktov medzi obyvateľmi cigánskych osád. Mnohí občania si ešte pamätajú na udalosť, keď osadníci z obce Hranovnica (27.10.2019) zaútočili na privolaných príslušníkov dvoch policajných hliadok zasahujúcich proti jednej agresívne sa správajúcej cigánskej rodine. Výsledkom boli zranenia príslušníkov policajného zboru a poškodené policajné vozidlá. A takýchto a im podobných prípadov by som mohol uviesť desiatky.

Nárast agresívneho správania časti obyvateľov cigánskych osád, ako aj zvyšujúca sa intenzita jeho prejavov vedie k tomu, že dnes (a podobne tomu bolo aj v minulosti pri povinnom očkovaní detí v cigánskych osadách) sa žiadny výjazd lekárskej pohotovostnej služby, resp. záchranného hasičského zboru do cigánskych osád a usadlostí nezaobíde bez asistencie dostatočného počtu policajných jednotiek. Aj to je jeden z dôvodov, aj keď nie jediný, prečo aj terajšie testovanie obyvateľov vytypovaných cigánskych osád sa uskutočňuje za asistencie potrebného počtu vojenských a poriadkových jednotiek, prítomnosť ktorých je v záujme všetkých občanov Slovenska, vrátane samotných obyvateľov cigánskych osád.

PhDr. Štefan Surmánek CSc.

Košice