Sedem tučných rokov

Zamyslenie

Práve uplynulo 7 rokov od čias, keď som napísal krátku sériu článkov Chyba v matrixe. Popisoval som udalosti, ktoré sa v tej dobe ešte ani nezačali, ale semienka už boli zasiate. Vízie sa postupne stali výzvami a spoločnosť sa nedokázala včas na ne pripraviť a primerane reagovať. Dnes čelíme výzvam úplne nahí. Každých sedem rokov prechádza jednotlivec transformácioiu do inej úrovne. Spoločnosť je na tom podobne. Máme za sebou roky blahobytu, ktorý otupil našu ostražitosť, vyradil funkciu záchrannej brzdy spoločnosti a eliminoval sebazáchovné pudy. Spoločnosť v honbe za zvyšovaním HDP, budovaním imaginárneho „blahobytu“, hľadaním nepriateľa, prehliadala skutočné, život ohrozujúce riziká. Spoločnosť sa dostávala do konečnej vývrtky svojho sebazničenia, do momentu, keď nás doslova spasil koronavírus. Prinútil nás zastaviť sa a popremýšľať o skutočných hodnotách, o smerovaní nášho snaženia. Pozrime sa bližšie na to, čo nám chce vzniknutá situácia odkázať. Pozrime na to z iného hľadiska.

Vo svojich niekdajších úvodných článkoch (Dobrý deň, Úvodný blog) som popisoval význam a silu slova, resp. myšlienky. Stále sa musíme vracať na začiatok, pretože pokým nepochopíme, nepohneme sa ďalej. Každá myšlienka je energiou, energia je nositeľom informácie. Každá energia je tvorcom. Naše konanie nasleduje naše myšlienky. Svojim myslením, následne našimi činmi, tvoríme svet v ktorom žijeme. Úzko to súvisí s kvantovým myslením, kvantovým vnímaním. Myšlienka dokáže liečiť, ale aj zabíjať. Na to máme slobodnú vôľu, aby sme sa rozhodli ako ju použijeme a určovali udalosti, ktoré nás postretnú v budúcnosti. Pri čítaní článkov, diskusií, alebo komentárov na nete, môžeme vidieť prevahu negatívnych emócií. Vzniká tak negatívne informačné pole, ktoré sa zhmotňuje do hmatateľných negatívnych výsledkov. Produktom nášho myslenia je aj koronavírus. Je úplne nepodstatné, či vznikol v laboratóriách, alebo je dieťaťom matky prírody. „Musel“ vzniknúť ako výsledok spoločného infopoľa, nášho úsilia. Teraz sa nebudem zaoberať dopadom koronavírusu na zdravie jedinca. Rozpad biopoľa jednotlivca otvára cestu útokom zvonku, pre osoby vystavené permanentnému stresu môže byť osudný. Podobne sa správa aj organizmus spoločnosti. Ak je spoločnosť silná, prežije. Musí však pochopiť, čo jej chce choroba povedať a zjednať nápravu. Ak bude liečiť len prejavy choroby, táto sa ohlási opäť v znásobenej intenzite a forme.

Koronavírus zabrzdil ekonomiku, zastavil vojenské ťaženie na území Európy a šíri sa hlavne v štátoch so silnou ekonomikou, kde sú ľudia vystavení neustálemu tlaku a tiež na luxusných lyžovačkách a dovolenkových zaoceánskych lodiach. Tým, že je spoločnosť paralyzovaná, dostala čas na vykonanie nápravy. To sú indície z ktorých by sme mali vychádzať, ak chceme vyjsť z tohto boja ako „víťazi“. Koronavírus hovorí jasnou rečou. Kráčame po nesprávnej ceste. Dnes očividne elity nevedia ako situáciu riešiť. Stále sú presvedčené o všemocnosti peňazí. Na boj s koronavírusom vyčlenili nemalé prostriedky. Na Slovensku je údajne k dispozícii 500miliónov €uro. Toto však nie je cesta k náprave. Práve spoločensko-ekonomický systém kapitalizmu je príčinou choroby. Máme síce tabuľkovo primerane veľké uhorky, primerane zakrivené banány, ale vozíme ich k zákazníkovi cez pol zemeguľe. Pracovnú silu vozíme minimálne cez pol Európy, aby si potom  ľudia mohli zaplatiť drahú dovolenku na opačnom konci sveta a priniesť domov nákazu. Všetko v snahe na chvíľku utiecť zo sveta, ktorý sme vytvorili a v ktorom sa nedá žiť. Toto je príčina súčasného kolapsu samotnej existencie ľudstva. Ďalšia vec je neustále hľadanie nepriateľa. Popisovaný systém potrebuje nepriateľa. Práve ho našiel, avšak inak ako zamýšľal. Ak nedokáže spoločnosť zmeniť doterajšie paradigmy myslenia a správania druhá vlna útoku už nebude brať žiadne ohľady. Musíme započať zásadnú prestavbu fungovania spoločnosti 3.tisícročia. Táto už rozhodne nemôže stáť na základoch minulých storočí. Podporiť treba tvorbu samostatných a sebestačných komunít, regiónov a nadregionálnych celkov, kde by ľudia mohli spokojne žiť. Spokojné žitie bude zdrojom pozitívneho myslenia a spolupráce. Takáto spoločnosť je schopná skokovo napredovať vo vývoji. Avšak inom vývoji, ako si to mnohí dnes vysvetľujú. Bohužiaľ, straty sú dnes ešte príliš malé na to, aby sme dokázali nielen pochopiť, ale aj zmeniť veci k nášmu prospechu. Nasledujúcich 7 rokov bude nesmierne náročných a budú to roky veľkého súženia a súčasne aj veľkých zmien.

Venujme všetci jednu obyčajnú myšlienku Slovensku, aby každý jeho občan našiel pokoj v duši, mohol byť užitočný svojmu okoliu a mohol sa tešiť zo života so svojimi blízkymi. A verme! Verme, že sa to podarí.