XI.
Z môjho pohľadu, ak neexistuje pravá demokracia v spoločnosti, neoliberalizmus môže oslavovať víťazstvo. Profesor Rainer Mausfeld je ostrým kritikom neoliberalizmu a ten podľa neho nemá nič spoločného s historickým liberalizmom. Prechod do extrému súvisí s prehnaným dôrazom na myšlienku sebarealizácie jednotlivca a prílišný dôraz na jednotlivca na úkor spoločného dobra. Je to významná a výrazná finta majetných skupín, pretože to, čo sa odoberie od spoločného dobra, skončí v ich rukách.
Profesor tvrdí: „V kapitalistický organizovaných oblastiach sú rozhodnutia založené hlavne na princípoch maximalizácie zisku a úžitku, teda na princípe zištnosti. V spoločnostiach, kde by malo hospodárstvo stanovené presné mantinely, by boli centrálne oblasti ako zdravotníctvo, sociálna starostlivosť, dôchodkový systém, ochrana prírody a tak ďalej, vyňaté spod kontroly kapitálu trhových síl. Kapitalizmus má tendenciu ekonomizovať všetky spoločenské oblasti – tým ohrozuje napríklad sociálne a ekologické základy života. Spoločnosť musí stanoviť silám trhu presné mantinely a držať ich na uzde, aby sa neutrhli z reťaze.“
Lenže silám trhu sa zrejme podarilo utrhnúť z reťaze a pracujú podľa plánov reálne existujúceho neoliberalizmu. A aká je podľa profesora Mausfelda momentálna situácia ? Profesor zhrnul svoje poznatky o ideológií neoliberalizmu do tejto vety. „Táto ideológia sa už v spoločnosti udomácnila a je natoľko samozrejmou, že ju už nikto ani nevníma.“ Máme sa z toho tešiť alebo mať veľké obavy ?
Pretože neoliberalizmus nie je žiadna marginálna záležitosť spoločnosti, ale v skutočnosti základná schéma jej života, podľa ktorej si všetci musíme „natáčať hodinky“ svojich životov a spôsobov prejavu a konania. Podľa mňa máme mať obavy z toho, ako bolo dovolené neoliberalizmu vystrájať na politickej scéne a vôbec v spoločnosti. Na jednej strane máme prisahať vernosť myšlienke, že žijeme v demokratickom a právnom štáte a na strane druhej samotná vládna moc ( štát ), politické strany a média v reálnej politike a v reálnom prostredí pracujú v rozpore s uvedenou myšlienkou a tézou. Prečo ?
Pretože zo všetkých síl podporujú reálne existujúci liberalizmus. Majetnej a vládnucej triede sa v určitom historickom vývoji podarilo uskutočniť geniálny ťah na šachovnici národov v Európe. Pod zástavou mieru a prosperity bola založená EÚ a cez členské štáty sprivatizovaná moc pod Brusel a pod úniové právo. Na úkor obyvateľstva členských štátov EÚ došlo praktický k sprivatizovaniu si politického života v prospech Bruselu a nadnárodnej moci. Tým sa demokracia v kapitalizme ďalej významne oslabila.
Verím tomu, že ideológia neoliberalizmu sa v spoločnosti udomácnila, dokonca, že ju nikto nevníma. Myslím si však, že v radoch občanov SR je dostatok takých jedincov, ktorí to veľmi dobre vnímajú, ale ostáva toto vnímanie len pre osobnú či vnútornú potrebu človeka. Lenže čo ďalej, má to všetko ostať tak, ako je a úplne sa oddať životu v neoliberalizme ?
V našom štáte nemáme inštitúcie, ktoré sa rôznym politickým otázkam či teóriám a ideológiám k spravovaniu spoločnosti zaoberajú ? Ukázať na pravú tvar neoliberalizmu, to je iba záležitosť odvahy občanov ? Kto by mal v našej spoločnosti, bez ohľadu na vládnu moc, verejne upozorňovať na praktiky, ktoré presadzuje neoliberalizmus ? K čomu máme intelektuálov v SAV, na univerzitách, vysokých školách, k čomu máme filozofov, sociológov politológov, ak sa neodvážia otvorene analyzovať , ako je to v skutočnosti s demokraciou v kapitalizme, čo všetko v spoločnosti navystrája reálne existujúci neoliberalizmus a k čomu to vedie ?
Čo tvrdí o neoliberaalizme profesor Mausfild ? Podľa neho „… neoliberalizmus je vysoko efektívny transformačný projekt ekonomických elít, ktorý už niekoľko desaťročí zásadným spôsobom pretvára sieť vzťahov medzi hospodárstvom, spoločnosťou a jednotlivcom. Neoliberalizmus prejavuje koherentné a zároveň nekompromisné úsilie o ukončenie sociálneho projektu osvietenstva raz a navždy…Neoliberalizmus ale nemožno chápať len ako politický projekt, slúžiaci k zvýšeniu rentability kapitálu a k obnoveniu moci triedy majetných. Od začiatku je zameraný na reinterpretáciu a transformáciu všetkých sociálnych pomerov. Ako jediná ideológia má mať schopnosť komplexne, racionálne a optimálnym spôsobom posúdiť a vyriešiť všetky spoločenské problémy. Politické rozhodnutia by sa preto mali riadiť silami trhu a mali by spočívať v tom, že odbúrajú prekážky, ktoré týmto silám stoja v ceste. Keďže demokratické štruktúry by mohli viesť k obmedzeniam trhu a ohroziť fungovanie jeho racionality, mali by sa považovať za narušenie trhu.“
Čo z toho citátu vyplýva ?
Že neoliberalistická ideológia je radikálne antidemokratická a vždy presadzovala autoritárske štruktúry správy vecí verejných. Takže o čo ide ? Profesor tvrdí: „Pod heslami globalizácia, flexibilizácia a deregulácia sa snaží prebudovať štáty tak, aby vyhovovali globálnemu kapitalizmu a súčasne chránili finančné a korporátne elity pred ich ohrozením demokraciou.“ Podľa profesora reálne existujúci neoliberalizmus je zameraný na vhodne reorganizovaný štát, ktorý zabezpečí rámcové podmienky pre prerozdeľovanie bohatstva zospodu smerom hore. K týmto podmienkam patrí aj ochrana voľného trhu pred legitímnymi demokratickými zásahmi.
Neoliberalizmus potrebuje, aby trh bol chránený vhodnými formami zdanenia, chce zákony na zlegalizovanie kriminálnej činnosti triedy majetných, poskytovanie verejných financií na ochranu voľného trhu. Iba trh má byť slobodný, človek je zobchodovateľnou jednotkou, ktorá má byť maximálne využiteľná pre potreby korporatneho trhu. Neoliberalizmus zvysoka kašle na ľudí, na občanov a ich politické práva. Je to ideológia, ktorou sa musí štát riadiť, hoci Ústava SR jasne deklaruje, že SR sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. S náboženstvom je to v poriadku, ale existuje pomerne dostatok faktov a dôkazov či teoretických zdôvodnení, že štát sa viaže veľmi silno na neoliberalizmus ako jedinú ideológiu, ktorá sa v súčasnosti presadzuje.
Túto ideológiu presadzujú majetné vrstvy a politické elity demokratického Západu, aby prebudovali štáty na svoj obraz či v rámci EÚ ich doslova zlikvidovali. Profesor upozorňuje, že od svojich začiatkov bola neoliberálna ideológia radikálne antidemokratická a vždy presadzovala autoritárske štruktúry správy veci verejných. Ak sa štát nemá viazať na žiadnu ideológiu, potom sa nemá dať pohltiť záujmami neoliberalizmu, ale spravodlivo sa snažiť udržiavať vo veciach vplyvov na spravovanie spoločnosti akúsi rovnováhu. To, že na jednej strane existuje hŕstka veľmi bohatých a majetných a na strane druhej absolútna väčšina nemajetných, to je fakt, nie tragédia. Tragédiou je , ak štát dovolí, aby hŕstka bohatých disponovala absolútnou mocou nad nemajetnými. To je problém politiky, politického konania a zákonov. To je úloha rozvinutej demokracie v spoločnosti.
Štát nesmie akceptovať neoliberalizmus, pretože ten je antidemokratický. V propagande sa často zdôrazňuje, že žijeme v právnom štáte. Už sa to nevyjasňuje, v akom zmysle. Mať právny štát, ktorý v prvom rade rieši zabezpečenie majetkového systému pre bohatých, to je málo. Právny štát musí jasne a tvrdo zabezpečovať aj fungovanie demokratických štruktúr, v ktorých občania nájdu svoje uplatnenie a vplyv. A akým smerom sa vybral náš v suverenite obmedzený a spolovice právny štát ?
Zapojil sa do ideológie kapitalistickej demokracie. Tá sa podľa profesora „…vydala na víťazné ťaženie po celom svete a kapitalistickému vykorisťovaniu ľudí aj prírody sa otvoril priestor v globálnom meradle…Moderné formy indoktrinácie, ktoré sú zamerané predovšetkým na politickú apatiu obyvateľstva, desivým spôsobom potvrdzujú poznatky získané už pred viac ako sto rokmi – ilúzia demokracie je najúčinnejšou a nákladovo najúčinnejšou formou ochrany pred revolúciou. Účinnosť tejto ideológie je zrejmá zo skutočnosti, že gigantické prerozdeľovanie zdola nahor, z verejných do súkromných rúk, ktoré bolo a je realizované neoliberalizmom, je ľuďmi do veľkej miery tolerované bez vážnejšieho odporu.“
Podľa profesora existujú obavy politických a ekonomických centier moci z toho, že sa ich proces zmeny spoločenstiev môže vymknúť z rúk a preto už veľa rokov vytvárajú právne a politické nástroje, pomocou ktorých sa dá vládnuci poriadok zabezpečiť aj autoritárskymi prostriedkami. V dnešnej dobe sme svedkami toho, že vládnuci poriadok sa sprísňuje pomocou takých zdôvodnení ako „ochrana vnútornej bezpečnosti“, „boj proti terorizmu“, „boj proti populizmu“, „ochrana demokracie“ a podobne, čo sa dá súhrnne vyjadriť, že nepotrebujeme demokraciu, ale je dôležité, aby nám bolo naordinované „právo na bezpečnosť“. Toto „právo“ nám zaručí práve autoritársky štát.
Profesor dochádza k záveru , že súčasný vývoj smerom k autoritárskemu štátu, zameranému na kontrolu a sledovanie obyvateľstva je nevyhnutným vyvrcholením neoliberálnych transformácií. Ukazuje sa, že nejde iba o sledovanie a kontrolu obyvateľstva. V rámci EÚ už viacej rokov súčasťou neoliberálnych transformácií sa stala politika masovej migrácie. Táto politika predstavuje nástroj, pomocou ktorého bude možné postupne eliminovať schopnosť obyvateľstva ( občanov ) brániť sa pred vplyvom neoliberalizmu a pred osudom jeho politických rozhodnutí, indoktrináciou a manipuláciami. Ako je možné tomuto tvrdenie porozumieť ?
Profesor došiel k záveru, že je ťažko sa ľuďom brániť proti moderným indoktrinačným technikám, ktoré boli vyvinuté tak, aby sme ako jednotlivci boli proti ním bezbranní. Ak existuje nejaká šanca na intelektuálnu sebaobranu, na ochranu pred manipuláciami a indoktrináciou, tak iba v tom, že prekonáme sociálnu fragmentáciu a izoláciu a využijeme príležitosti, ktoré nám ponúka solidarita v našej komunite. Citujem: „Práve pomocou kolektívnych historických skúsenosti ( napríklad SNP, poznámka D.H. ) môžeme znovuobjaviť stratenú orientáciu, dôležitú pre naše myslenie a konanie…Politické a ekonomické elity samozrejme vedia, že indoktrinačné metódy, voči ktorým sme ako jednotlivci bezbranní, dokážeme prekonať zjednotenými silami. Preto odjakživa vyvíjali veľmi účinné stratégie sociálnej fragmentácie spoločnosti.“
Je dôležité sa veľmi zamyslieť nad ďalším tvrdením profesora. Ide o tvrdenia, ktoré sa stratégie sociálnej fragmentácie spoločnosti priamo dotýkajú. Citujem: „Aj v tomto prípade ide neoliberalizmus ešte ďalej – ako extrémna forma kapitalizmu je obzvlášť odkázaný na to, aby čokoľvek, čo má potenciál zmeniť spoločenské pomery, bolo udusené v zárodku. Neoliberalizmus sa preto usiluje systematický ničiť spoločenstvo ako také a dokonca aj myšlienku naň. Presne toto je cieľom politických technik vládnutia. Keď stratíme myšlienku spoločenstva a solidarity, stratíme našu kolektívnu schopnosť konať. Tým by sa realizoval sen majetnej triedy o bezbrehej moci ekonomický silnejších. Ničenie sociálnych pomerov a ekologického prostredia, ktorého sme svedkami za posledné desaťročia poukazujú na to, že ich sen je našou nočnou morou.“
Čo má spoločného stratégia sociálnej fragmentácie spoločnosti s politikou masovej migrácie do členských štátov EÚ ? Veľmi veľa. Masová migrácia tak, ako sa momentálne deje, ako je finančne a politický podporovaná, ako je programovaná a nanucovaná členským štátom EÚ, bude znamenať len jedno – ničiť a zničiť spoločenstva vlastných občanov, rozložiť ich sociálne prostredie a solidaritu masovým prísunom nových obyvateľov, všetkých dôsledne premiešať tak, aby boli iba jedincami pripravenými individuálne si plniť povinnosti a podliehať manipulačným technikám. Masovou migráciou sa stratí myšlienka spoločenstva a solidarity vlastných občanov, ktorí nebudú mať kolektívnu schopnosť konať.
Existuje aj iný, primárny nástroj, pomocou ktorého dochádza k postupnej eliminácií schopnosti obyvateľstva – občanov – brániť sa pred vplyvom neoliberalizmu, ktorý nebadane podporuje realizáciu stratégie sociálnej fragmentácie spoločnosti. Ide o proces postupného rozkladu národnej štátnosti a suverenity, oslabovanie demokracie a základných pilierov právneho štátu, ktorý je riadený priamo z Bruselu a v rámci EÚ. Proces postupného rozkladu je možný preto, že volení zástupcovia bez akéhokoľvek oficiálneho súhlasu svojich voličov – občanov prebrali ideológiu neoliberalizmu za svoju svätú povinnosť, pretože EÚ uznali za ústavný systém založený na zásadách právneho štátu a to bez výslovného súhlasu nás – občanov.
Koniec časti XI.
Pokračovanie v časti XII.
Dušan Hirjak