Časť III.
Môže byť pravda, že najväčším súčasným problémom EÚ je extrémizmus ? Podľa mňa vôbec nie, ale bývalý europoslanec Vladimír Maňka ( SMER – SD ) to tak vníma. Podľa neho musíme bojovať proti extrémistom a proti podvodníkom. Podľa neho podvodníci vedia presne pomenovať problémy, ale nevedia ich riešiť. Podľa Maňku EÚ – to sme my všetci. Keď sa dohodnú všetci premiéri a ministri, až vtedy sa niečo schváli, čo potom treba dodržiavať. Podľa bývalého europoslanca nejde o diktát Bruselu, keďže sa všetci dohodneme. Všimnime si z tohto stanoviska, že jemu vôbec nevadí to večné konšpirovanie národných vlád proti občanom a národným parlamentom, ktoré som už spomínal skôr. ( viď Hlavné správy z 29.7.2018 ).
K vyjadreniam Vladimíra Maňka je vhodné doplniť vyjadrenie Martina Schulza, bývalého predsedu EP. Citujem: „Britovia porušili pravidla. To nepatrí do filozofie EÚ, aby dav mohol rozhodovať o svojom osude.“ Podľa týchto dvoch pánov nemožno pustiť k slovu ľudí z davu, pretože dav nevie nič riešiť a nesmie ani rozhodovať o svojom osude. EÚ a Brusel aj s politickými elitami to vedia a preto, keď sa na niečom v Bruseli dohodnú, tak to má platiť, byť rešpektované.
V zásade teda občania členských štátov EÚ ani sa nesmú usilovať o to, aby poznali skutočnú pravdu o EÚ a mohli sa miešať do jej politiky. Ak som sa vyššie zmienil o tom, že podľa britského akademika EÚ okrem iného predstavuje aj kartel, ktorý tvoria vlády členských štátov a konšpirujú proti vlastným občanom a národným parlamentom, tak V. Maňka to berie ako samozrejmosť, ktorú má každý rešpektovať. Občan SR môže len ťažko pochopiť, že najväčším problémom EÚ v súčasnosti je extrémizmus.
Na strane druhej si predstavme, že nikto z europoslancov či vládnej moci si nerobí starosti s tým, aby nám verejne vysvetlili ( zdôvodnili ), čo sa sleduje napríklad prijatým dokumentom z júna 2015 pod názvom „Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie“ či s dokumentom – „Uznesenie EP o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry EÚ.“ V oboch prípadoch ide o veľmi závažné dokumenty pre osud obyvateľstva členských štátov EÚ a preto si dovolím tvrdiť, že zo strany obidvoch politikov išlo o politický extrémizmus, pretože v prípade V. Maňka ide o zavádzanie verejnosti a v prípade M. Schulza ide o popretie demokratického rozhodovania občanov o svojom osude.
Bývalý europoslanec V. Maňka chce, podobne ako mnoho ďalších politických prisluhovačov, bojovať proti extrémistom a podvodníkom. Jeho ochota pustiť sa do boja je sympatická, lenže nereálna, propagačná, pretože extrémistov a podvodníkov hľadá na nesprávnej strane personálneho spektra našej spoločnosti. Extrémistov a podvodníkov treba hľadať na tej strane personálneho spektra spoločnosti, kde sa formujú a presadzujú záujmy silných jedincov a skupín, nadnárodných politicko-ekonomických štruktúr, vládnucich tried, kde sa odohrávajú korupčné škandály, kde existujú silné vplyvy a prax oligarchizácie politiky, kde sa presadzujú otázky globalizácie sveta, ovládanie národných politikov a národných štátov a podobne.
Iba táto strana personálneho spektra spoločnosti má eminentný záujem na ochrane „tajomstiev“ kapitalizmu. Preto sú potrebné propaganda, dezinformácie, a klamstva, pretože treba sústavne a bez oddychu zakrývať premyslené vykorisťovanie pracujúceho človeka, enormný nárast bohatstva u skupín majetných ľudí, rôzne ekonomické a finančné podvody, zločinnosť vo svete či potrebu nárastu politickej moci vládnucich skupín.
Propaganda, dezinformácie, klamstva sú potom výsledkom a potrebou nárastu politického extrémizmu ( ako úsilia obmedzovať demokraciu ) na strane vládnej moci a EÚ, na ktorý občania zvyčajne reagujú ako na nespravodlivé konanie a ako na hrozbu ich subjektívnych životných záujmov a následne aj pre ohrozenie národných záujmov.
Nie sú pochybnosti v tom, že európske vládnuce triedy by mohli žiť trošku skromnejšie ako sú ich predstavy a záujmy. Tieto triedy sú príliš zahľadené do svojich záujmov, ktoré sú vo veľkom spájané s urýchlením procesu globalizácie vo svete. Podľa signatárov Parížskej výzvy z jesene 2017 je náš život stále viacej a detailnejšie regulovaný a nie sú pochybnosti, že to platí i o regulácií slobody prejavu. Európske vládnuce triedy chcú obmedziť politické prejavy a požadujú politickú korektnosť. Tá si totiž vyžaduje ( vynucuje ) silné tabu a preto nie je možné spochybňovať existujúci stav.
Falošná Európa podľa signatárov Parížskej výzvy propaguje kultúru komerčnej homogenity a politický vynucovanej konformity. Toto vynucovanie sa deje z úrovne EÚ cez realizáciu politík jednotlivých bojov a pokračuje na národnej úrovni členských štátov. Aj preto sú signatári Parížskej výzvy presvedčení, že je potrebné, aby budúcnosť Európy bola liberálna v tom najlepšom slova zmysle, ktorou je oddanosť intenzívnej verejnej diskusií oslobodenej od akýchkoľvek vyhrážok násilím či donucovaním. A ako je to dnes ? Panuje neoliberalizmus a ten vyhrážky násilím, donucovaním, nálepkovaním zo všetkých síl podporuje.
Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva ( ODIHR ) so sídlom v Poľsku vydal praktickú príručku „Ako chápať trestné činy z nenávisti motivované antisemitizmom a riešenie bezpečnostných potrieb židovských komunít.“ Táto príručka je určená pre vládnych a politických predstaviteľov, ktorí majú za úlohu robiť praktickú politiku. Príručka dokonca obsahuje pracovnú definíciu antisemitizmu, ktorú prijala Medzinárodná aliancia obetí holocaustu a ktorú prijímajú za svoju povinnosť aj jednotlivé vlády a národné parlamenty.
Nezabúda sa ani na pedagógov. Ten istý úrad vydal príručku pod názvom „Vysporiadanie sa s antisemitizmom: prečo a ako ? Príručka pre pedagógov.“ Príručka sa zaoberá antisemitizmom v školách a otázkami pedagogického postupu. Pre lektorov sú v nej dôležité typy antisemitizmu. V príručke je uvedená aj definícia antisemitizmu: „Antisemitizmus je isté vnímanie Židov, ktoré sa môžu prejaviť ako nenávisť k Židom.“
Vo svete nejde iba o isté vnímanie Židov, ale o isté vnímanie každého národa či národnostnej menšiny a z istých príčin sa môže prejavovať určitá nenávisť. Zoberme si príklad. Demokratický Západ neskutočne falošným spôsobom pristupuje k vnímaniu Rusov a pritom prejavuje ( celkom okato ) nenávisť k Rusom, ale na strane druhej ten istý demokratický Západ úplne vyčlenil na samostatné politické konanie svoju politiku boja proti antisemitizmu.
Príručka uvádza rôzne príklady antisemitizmu a na základe nich je možné konštatovať, že ide iba o jedno: presadzovať politické opatrenia k tomu, aby občania členských štátov vnímali Židov iba pozitívne a aby sa radšej zdržali svojich názorov, ktoré môžu byť hodnotené ako nenávistné. Demokratický Západ organizuje politiku boja proti antisemitizmu, ale jeho predstaviteľov vôbec nezaujíma, že zmenili svoj postoj k svojmu vlastnému obyvateľstvu, ktoré nemilosrdne v mene skrytých či otvorených cieľov vystavili nebezpečenstvu, pretože rozvinuli politiku riadenia masovej migrácie do Európy.
Práve v nadväznosti na túto politiku si čitateľ môže všimnúť túto vetu: „Musíme sa postarať o existenciu pre náš ľud a tiež budúcnosť pre biele deti.“ Táto veta dáva jasný zmysel. Ale pretože túto vetu vraj vyslovil nejaký neonacista a člen teroristickej skupiny “Poriadok” pán D. L., tak podľa autorov brožúrky ide o 14 slov a teda o symbol, ktorý je spájaný s neonacizmom. Mimo 14 slov existujú vraj aj také symboly ako 88, ktorý zastupuje pozdrav „Heil Hitler“ či symbol 18, ktorý má vyjadrovať meno Adolf Hitler.
Ak teda ĽS –NS odovzdala niekoľkým mnohodetným rodinám šek na 1488,- eur, znamená to, že ide o šírenie neonacistickej propagandy, ktorá sa musí postihovať. A tak prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry v zmysle prijatých zákonov o extrémizme podal 28.10.2019 obžalobu na Mariána K., obvineného z prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Marián K. odovzdaním šeku na 1488,- eur podľa hovorkyne ÚŠP verejne a na mieste verejnosti prístupnom prejavoval sympatie k rasistickej a neonacistickej ideológií.
Najvyšší súd SR odsúdil poslanca NR SR Milana Mazúreka za extrémistické trestné činy na peňažný trest, pretože v jeho prípade išlo o prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia v jednočinnom súbehu s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu. Na základe toho pán M. Mazurek prišiel o mandát poslanca NR SR.
Ďalší príklad. Mesto Trenčín vydalo na jeseň minulého roka rozhodnutie, ktorým zakazuje verejné zhromaždenie ĽS – NS, ktoré podľa oznámenia bolo zvolané za účelom „predstavenia skutočnej pravdy o činnosti politickej strany Kotleba – ĽS – NS.“ Podľa mesta Trenčín tento uvedený účel zhromaždenia je v rozpore s ustanovením § 10 ods. 1, písm. a) zákona č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve. Mesto Trenčín ďalej bralo do úvahy, že Kotleba – ĽS – NS má v svojich radoch právoplatne odsúdeného za úmyselný trestný čin – hanobenie národa, rasy a presvedčenia z dôvodov jeho verbálnych vyjadrení a prezentácie názorov voči rómskej komunite.
Čo sa týka poslanca Mariána Kotlebu, tak ten dostal písomnú zásielku od Národnej kriminálnej agentúry za bilbord s nádpisom „Rodina je muž a žena, Stop LGBT !“ Predmetom jeho ( zatiaľ ) svedectva je prečin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1 Trestného zákona.
Ďalší príklad. Prokurátor ÚŠP v zmysle zákonov o extrémizme podal v októbri 2019 obžalobu na Špeciálny trestný súd na T.E.R., obvineného zo zločinu rozširovania extrémistických materiálov v jednočinnom súbehu s prečinom hanobenia národa, rasy a presvedčenia a prečinu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Ten totiž ešte v máji 2017 zverejnil v časopise článok s názvom „Klin Židov medzi Slovanmi“, v ktorom uviedol citácie údajných myšlienok rôznych osobnosti slovenskej histórie, v ktorých boli vyjadrované negatívne postoje k židovskej komunite. Na základe obžaloby bol T. E. R. odsúdený.
Dovoľme si k týmto prípadom niekoľko poznámok.
Novodobí „akademici“ ako prisluhovači politik rôznych bojov na demokratickom Západe si urobili v mnohých smeroch pre seba výhodné aktivity, keď si vymýšľajú rôzne symboly pre podporu svojich predstáv o fašizme a keď pripravujú rôzne udania a obvinenia z trestných činov a ich zdôvodnení pre nás, radových občanov.
Odovzdaný šek na sumu 1488,- eur je hodnotený ako prejav sympatií k hnutiu, ktoré potláča základné ľudské práva a slobody. Ak sa predseda vlády SR a prezident SR objímajú s ústavnými činiteľmi Ukrajiny, ktorí boli priamo zodpovední za podporu fašizmu na Ukrajine či za občiansku vojnu na východe Ukrajiny, tak prejavovali určité sympatie k týmto predstaviteľom, pričom im vôbec nevadilo, akú veľkú nenávisť prejavujú k Ruskej federácií a jej obyvateľom.
Ak naši ústavní činitelia deklarujú svoju vernosť členstvu v NATO, tak to berú, že je to preto, že existuje súlad s hodnotami demokracie, princípmi právneho štátu, základných ľudských práv a slobôd, teda toho, čo tvorí základ nášho štátu. Na strane druhej im vôbec nevadia zločiny, ktorých sa NATO dopustilo vo svete a za ktoré nikoho nenavrhujú brať na zodpovednosť. Berie sa, že čísla môžu symbolizovať nebezpečný fašizmus a že zločiny NATO vo svete predstavujú posilňovanie demokracie a posilňovanie stability euroatlantického priestoru.
Na týchto príkladoch môžeme vidieť obrovský a priepastný rozdiel medzi dvomi tvárami politiky demokratického Západu. Obvinenie za šek sa berie ako prejav sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Zdalo by sa na prvý pohľad, že takáto charakteristika prečinu pochádza od chorobomyseľného človeka. Ale nie je tomu tak. Ide o úsilie za každú cenu pojmovo zvládnuť poňatie prečinu, ktorý bude zodpovedať zásadám vedenia politiky boja proti extrémizmu a ďalším podobným bojom.
Ak si človek zoberie do rúk Ústavu SR, môže si pokojne všimnúť, že o základných právach a slobodách pojednáva druhá hlava a v rámci tejto hlavy existuje osem oddielov. Čitateľ si môže dôsledne prečítať všetky ustanovenia druhej hlavy, aby sa presvedčil, či je možné nájsť ustanovenie, s ktorým je obsah šeku ( suma 1488 eur ) v príkrom rozpore. Na území SR z pohľadu obsahu šeku nedošlo k porušeniu Ústavy SR a teda ani základných práv a slobôd.
Bolo preto potrebné definovať prečin tak, aby bolo jasné, že ide o potenciálnu možnosť, v rámci ktorej sa má obsah šeku pretransformovaný do symbolickej podoby spájať so sympatiami k fašizmu. A ako som už uviedol, našej vládnej moci vadí práve „fašizmus“ tých, čo nemajú žiadnu moc a záujem skutočný fašizmus v spoločnosti presadiť.
Treba si postaviť otázku: Kto môže robiť potláčanie základných práv a slobôd v SR, politika koho môže viesť k potláčaniu základných práv a slobôd ? Odpovede na túto otázku nájdeme v Ústave SR, v jej druhej hlave. Potláčanie základných práv a slobôd sa v § 13 ods. 2 a ods. 3 definuje pojmami „medze“ a „zákonné obmedzenia“. Ústava SR stanovuje, že medze základných práv a slobôd možno upraviť len zákonom, čo znamená, že iba zákonom sa dosiahnu zákonné obmedzenia základných práv a slobôd. V jednotlivých oddieloch je možné nachádzať ustanovenia o tom, že podmienky výkonu práv možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutných na určitú ochranu napríklad verejného poriadku, zdravia, právnosti, práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, mravnosti, majetku, predchádzaniu trestných činov.
Z uvedeného vyplýva, že samotné medze či zákonné obmedzenie základných práv a slobôd sa deje predovšetkým z vôle vládnej moci a zákonodarného zboru. Čísla 14 a 88 v reálnom živote obyvateľov SR nijak neohrozili a už vôbec táto vymyslená symbolika nemohla obmedziť ( potlačiť ) základné práva a slobody. Tie sa v našej dobe začali obmedzovať pod vedením EÚ a boli a sú z úrovne vládnej moci a zákonodarného zboru organizované v zmysle politiky boja proti antisemitizmu, extrémizmu a tak ďalej, pričom sa vôbec neberie do úvahy ustanovenie článku 12 ods. 4, ktorý hovorí o tom, že nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody.
Takže existuje jasný zámer odvádzať pozornosť verejnosti od obmedzovania niektorých základných práv a slobôd z úrovne národnej vlády a viesť verejnosť k „poznaniu“, že je to záležitosť niekoho iného, napríklad záležitosť ĽS – NS či záležitosť pána T.E.R., či záležitosť každého jednotlivca – občana. Práve zo strany vládnej moci a zákonodarného zboru sa začal porušovať čl. 12 ods. 4 Ústavy SR. V dnešnej dobe už začalo platiť, že uplatňovať svoje základné práva a slobody môže znamenať byť vystavený totalitným praktikám štátnej moci. Už nie je možné veriť ústavnej záruke, že každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie, nie zmýšľanie niekoho iného.
Zoberme nápis na bilborde, že rodina je muž a žena, stop LGBT. To je príklad verejne prezentovaného zmýšľania, ktoré podľa najnovších politických a teda neoliberálnych trendov či prijatých zákonov o extrémizme, je pokladané za prečin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. A ako to súvisí s problematikou základných práv a slobôd podľa našej Ústavy ? V prvom rade nikto nemá nič proti osobám z prostredia LGBT, všetci sme občania SR. Lenže je možné tieto osoby zaradiť medzi národnostnú menšinu či etnickú skupinu , ktorým Ústava SR zaručuje určité práva naviac ? A je možné osoby z prostredia LGBT zaradiť medzi manželov či do rodiny s deťmi ?
Ústava SR manželstvo, rodičovstvo a rodinu pokladá za tak dôležitú inštitúciu, že deklaruje, že sú pod ochranou zákona. Zrejme z tohto dôvodu verejnou prezentáciou svojho zmýšľania poslanec Marián Kotleba práva týkajúce sa manželstva, rodičovstva a rodiny len podporil. Predpokladám, že absolútna väčšina obyvateľov SR to takto aj v skutočnosti vníma.Nepredpokladám, že takáto záležitosť má byť predmetom záujmov NAKA. Lenže ak zákonodarná moc schválila zákonné opatrenia o extrémizme, tak sa situácia mení. Každá osoba, ktorá patrí do skupiny LGBT, ak je presvedčená, že je predmetom nedôstojného zaobchádzania zo strany iných osôb ( inštitúcií ), má možnosť domáhať sa súdnou cestou, aby bolo rešpektované jej právo ( ako človeka ) na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Táto možnosť je už o niečom inom a výrok na bilborde k tomu nepatrí. Je potrebné rozlišovať, o čo tu ide. Podľa Ústavy SR má každý, teda aj osoba patriaca k LGBT skupine, rovnaké práva a teda môže využiť ustanovenia čl. 19 Ústavy SR k tomu, aby sa bránila. Nazval by so to personálnou pozíciou, pretože je na dotyčnej osobe, či sa chce brániť proti neprimeranému zásahu inej osoby alebo skupiny osôb. Prípad z bilbordu nepatrí do tejto personálnej pozície. Prečo ? Lebo nemá nič spoločného s tým, o čom pojednávajú ustanovenia čl. 19 Ústavy SR. Prvá veta z bilbordu znie: „Rodina je muž a žena“. Táto veta predikuje a určuje, čo znamená druhá veta: „Stop LGBT!“ Prejavené zmýšľanie na bilborde sa už netýka personálnej pozície.
Článok 41 Ústavy SR sa týka manželstva, rodičovstva a rodiny a k tomu stanovuje príslušné práva. V čl. 51 Ústavy SR je j zdôraznené, že domáhať sa práv aj k ustanoveniam čl. 41 je možné len v medziach zákonov, ktoré príslušné ustanovenia vykonávajú. Z toho je jasné, že v prípade bilbordu s uvedeným nadpisom ide o politickú pozíciu, pretože sa musí riešiť cez vládnu moc a zákonodarný zbor, ktorý nakoniec o všetkom rozhoduje.
Riešiť nejaký problém ako politickú pozíciu si vyžaduje, a to bezpodmienečne, dovoliť uplatniť každému účastníkovi politického konania politické práva, aby mohol vstúpiť do politickej arény. Ak chce niekto presadzovať problematiku LGBT, tak v demokratickej spoločnosti to bez politického boja nejde urobiť. Ústava SR hovorí o súťaži politických síl v demokratickej spoločnosti. Článok 31 doslova stanovuje, že zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl.
Treba pripomenúť, že k politickým silám patria nielen politické strany a hnutia, ale aj samotní občania ako základ štátnej moci. Slobodná súťaž politických síl patrí v demokratickému poriadku spoločnosti a v rámci neho sa má rozhodovať, aké možnosti dostanú v spoločnosti osoby patriace do LGBT skupiny. „Stop LGBT !“ neznamená obmedzenie doteraz platných základných práv a slobôd pre všetkých, ale skôr ich navýšenie nad prípustnú mieru a nad práva väčšinovej spoločnosti v ďalšom politickom konaní.
Prípad s bilbordom, ktorý chráni manželstvo, rodičovstvo a rodinu, predstavuje názorný príklad toho, ako ľahko sa môže porušovať čl. 31 Ústavy SR. Tento článok Ústavy SR predstavuje akési jasné ochranné opatrenie do budúcnosti, pretože prikazuje, ako môžu konať štátne orgány – iba na základe Ústavy SR a zákonov.
Ústava SR stanovila pre potrebu spoločnosti všetky potrebné politické práva a slobody. Ich zákonná úprava, jej výklad a používanie musia ( ! ) umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl. Konanie NAKA, ktoré sa ale deje na základe trestných činov extrémizmu, v prípade bilbordu je úplne v rozpore s tým, čo prikazuje Ústava SR, pretože má za úlohu potierať snahu jednej z politických síl presadzovať svoje predstavy o manželstve, rodičovstve a rodine, pričom nadpis z bilbordu bol klasifikovaný ako prečin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti, čo je možné pokladať za výmysel bez reálneho podkladu a za politickú objednávku.
Prečo musia byť porušované niektoré ustanovenia Ústavy SR a nikto nie je bratý na zodpovednosť alebo iba samotnú kritiku ? Najjednoduchšia odpoveď je tá, že to plne vyhovuje predstaviteľom vládnej moci a celej plejáde jej prisluhovačov. Lenže to ešte nevysvetľuje dôvod rozporného konania štátneho orgánu v prípade nerešpektovania čl. 31 Ústavy SR. Kde je teda problém ? O tom v ďalšom pokračovaní.
Koniec časti III.
Pokračovanie v časti IV.
Dušan Hirjak