Propaganda a ako sa organizujú spoločné záujmy pod vedením EÚ

Časť II.

Poďme sa pozrieť na niekoľko príkladov, ako sa organizujú spoločné záujmy pod vedením EÚ a implementujú v podmienkach národného štátu.

Ako sa dá iným slovným spojením pomenovať rozvinutie politiky boja proti extrémizmu, antisemitizmu, dezinformáciám, ruskej propagande a podobne ? Domnievam sa, že tieto boje je vhodné pomenovať ako obmedzovanie ( a kriminalizácia ) slobody slová, prejavu, myslenia. Musia sa zakrývať pravdy ( poznatky ) o kapitalistickom systéme, aby ich poznanie zbytočne  nepomáhalo radikalizovať masy obyvateľstva v záujme dosiahnutia zodpovedajúceho vplyvu na spravovanie spoločnosti.

Má to svoje racionálne jadro. V kapitalizme totiž  nejde o žiadne priateľské rozdelenie si moci, vplyvu a spolurozhodovania medzi majetnými a nemajetnými. Otázka slobody jednotlivca a slobody vôbec  je ošetrená iba tak, aby sa všetci  podriadili vládnucej moci, teda moci silnej vlastníckej triedy. Je ešte dôležité pripomenúť, že pod vedením EÚ národné štáty cez organizovanie obmedzovania ( a kriminalizácie ) slobody slová, prejavu a myslenia broja proti svojim občanom a toto ich brojenie vyplýva z ešte väčšej a ďalekosiahlejšej snahy – a to nekonečného konšpirovania proti vlastným občanom a národnému parlamentu.

Samozrejme, z úst našich politikov či vládnej moci sa o tom nemôžeme nič dozvedieť. Dovolím si preto na pomoc zobrať článok pod názvom „EÚ je urážkou demokracie a mala by byť rozpustená.“ Článok napísal vo februári 2008 britský novinár John Laughland. Autor článku tvrdí, že často prirovnáva EÚ ku kartelu, ktorý tvoria vlády členských štátov EÚ zamestnané nekonečným konšpirovaním proti vlastným voličom a parlamentom. Poďme si najprv pripomenúť, čo to môže byť ten kartel.

Stačí sa oprieť o charakteristiku českého  sociológa Petra Hampla, ktorý v svojom článku „Český politický kartel“ z októbra 2018 charakterizoval politický kartel spôsobom, že ide o niekoľko politických strán, ktoré presadzujú rovnaký program, všetky sú prepojené sieťami vzťahov a konajú v zhode, akoby išlo o jeden subjekt. Myslím si, že toto poňatie kartelu vzhľadom na EÚ je možné použiť. Čo musíme podľa britského novinára ďalej pochopiť ?

Že európska integrácia posilňuje nielen moc Európskej komisie, ale zásadným spôsobom posilňuje moc národných vlád nad vlastnými národnými parlamentmi. Ako je to možné ? Autor článku doslova píše: „Keďže zákony v EÚ produkuje Rada ministrov  ( dnes Rada EÚ ), teda komisia dvadsiatich siedmich ministrov, čo majú na starosti  oblasť, v ktorej hlasujú, európska integrácia v zásade znamená, že vládam sa do rúk dostávajú  obsiahle zákonodarné právomoci.“

Ak vychádzame zo zásady oddelenia pilierov moci v štáte – výkonná moc je oddelená od zákonodarnej moci a obe sú oddelené od moci súdnej – tak takáto prax nesmie existovať a jednoducho ide o diktatúru. Autor článku zdôrazňuje, že pre diktatúru platí, že výkonná moc takto obmedzená nie je, čo je jasný prípad EÚ. Podľa autora článku EÚ predstavuje dramatický a neprestávajúci transfer zákonodarnej moci k predstaviteľom národnej výkonnej moci zasadajúcim v Rade ministrov.  Ak zoberieme pritom do úvahy, že Rada ministrov zasadá a hlasuje výhradne tajne, tak sa celkom jasne odhaľuje antidemokratický charakter európskeho konštruktu.

Toto večné konšpirovanie proti vlastným občanom a národnému parlamentu nie je výsledkom žiadnej chyby, omylu, nepresnosti, zaváhania. Ide najskôr o strategické rozhodnutie nositeľov konceptuálnej moci, ktoré malo zabezpečiť, aby národné vlády a parlamenty akceptovali vznik a existenciu nadnárodnej tvorby vôle na úkor  národnej tvorby vôle. Ako to, že nikoho nenapadlo všimnúť si, že národným vládam sa do rúk dostávajú obsiahle zákonodarné právomoci a že takáto prax nesmie byť realizovaná a akceptovaná ?

Fakt o uvedenej  stránke fungovania EÚ akoby nikoho nezaujímal, akoby sa predpokladalo, že je všetko v poriadku.  Odpoveď na položenú otázku by mali dať politici a najmä vládna moc, čo predpokladám, že sa nikdy nestane.  Odpoveď je možné hľadať aj s filozofickým prístupom – cez fenomenologickú metódu. Ja to môžem zjednodušiť týmto opisom. Som presvedčený, že nositelia konceptuálnej moci pre svoje zámery a záujmy a ich naplnenie využili práve fenomenológiu ako štúdium toho, čo sa javí.

Treba zdôrazniť, že pre členov národných vlád sa ich stretnutia v Bruseli javia ako miesto, kde sa hája národné a aj spoločné záujmy. Myslia si preto, že spôsob spolurozhodovania v Rade EÚ je preto logický správny. Lenže hájenie národných záujmov nie je tak zrejme, ako si to myslia. Do politických hier totiž vstupuje niečo, čomu z nadnárodnej úrovne hovoria, že ide o spoločné záujmy. Je samozrejme, že politici sa vôbec nezaoberajú tým, čo zaujíma fenomenológiu a to je pracovať s vedomím, že zrak a myseľ sú ovplyvňované rôznym metafyzickým presvedčením subjektu, predsudkami, informáciami, anticipáciami a podobne.

V podmienkach EÚ a Bruselu ide o to, že nadnárodné štruktúry  a celá inštitucionálna sústava  EÚ veľmi silno ovplyvňujú národných politikov, pretože iniciatíva v návrhoch, zdôvodneniach, informáciách, v potrebách, záujmoch, zdôvodneniach je na ich strane a všetky vplyvy na každý národný subjekt sú posilňované pozíciou priestoru a slobody, v ktorom sa rozhodovanie deje. Fenomenologický prístup  nositeľov konceptuálnej moci v prípade toho, ako má fungovať rozhodovanie určitého orgánu, nemôže dávať žiadne záruky demokratického spravovania EÚ, ale skôr sa tomuto prístupu darí, aby národní predstavitelia žili v určitej ilúzií z presadzovania národných a spoločných záujmov, ktorá v kapitalistickej spoločnosti pomáha vytvárať a udržiavať  ilúziu demokracie.

Najprv spomeniem taký dokument ako je Uznesenie EP o boji proti antisemitizmu, evidované pod číslo B8  – 0383/2017. V tomto uznesení je potrebné si všimnúť počet dokumentov a opatrení, ktoré umožňujú organizovať boj proti antisemitizmu. Prehľad môže čitateľ nájsť hneď v úvodnej časti uznesenia, kde je uvedené, na čo všetko EP berie zreteľ. Úplne na začiatku je konštatované, že návrh uznesenia je predložený na základe vyhlásení Rady a Komisie. V Rade EÚ sedia aj naši ministri a v Komisií sedel zase podpredseda  EK. A na čo EP berie zreteľ ?

1. V prvom rade na príslušné ustanovenia Zmluvy o EÚ a Zmluvy o fungovaní EÚ,
2. Na Chartu základných práv EÚ z 7.12.2000,
3. Na Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28.11.2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva,
4. Na prijatie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti z roku 2015,
5. Na Uznesenie rady Európy 2106 s názvom „ Obnovenie záväzku bojovať proti antisemitizmu v Európe“,
6. Na závery Kolokvia Komisie o základných právach z októbra 2015 v Bruselu,
7. Na vymenovanie Koordinátora Komisie pre boj proti antisemitizmu v decembri 2015,
8. Na zriadenie Skupiny EÚ na vysokej úrovni pre boj proti rasizmu, xenofóbií a iným formám neznášanlivosti v júni 2016,
9. Na Kódex správania sa pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online, na ktorom sa 31.5.2016 dohodlo Komisia a popredné IT spoločnosti, ako aj iné platformy a spoločnosti pôsobiace v oblasti sociálnych médií.

Veľmi zaujímavou časťou uznesenia EP je úkolovanie členských štátov, čo majú vzhľadom na prijaté záväzné dokumenty  zabezpečovať. Tak napríklad členské štáty EÚ majú:

1. Prevziať pracovnú definíciu antisemitizmu, ktorú používa Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holocaustu ( IHRA ) s cieľom podporiť súdne orgány a orgány presadzovania práva, aby účinnejšie stíhali páchateľov antisemitských útokov.
2. Aktívne prispievať k zaisteniu bezpečnosti  židovských občanov a židovských organizácií.
3. Vymenovať národných koordinátorov pre boj proti antisemitizmu.
4. Vytvoriť nadstranícke parlamentné skupiny zamerané na boj proti antisemitizmu.
5. Média majú podporovať odbornú prípravu novinárov.
6. Potreba vzdelávania v rámci organizácií občianskej spoločnosti.
7. Poskytnúť orgánom presadzovania práva odbornú prípravu zameranú na boj proti trestným činom páchaným z nenávisti a diskriminácie.
8. Zriadiť v rámci policajných síl osobitné oddelenie boja proti trestným činom páchaných z nenávisti.
9. Tam, kde motívy založené na rase, národnostnom alebo etnickom pôvode, náboženstve alebo vierovyznaní nepredstavujú priťažujúcu okolnosť trestného činu, je potrebné situáciu napraviť a podnikať kroky na riadne vykonávanie a presadzovanie rámcového rozhodnutia Rady o boji proti niektorým formám či prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva.
10. Zaviesť komplexný systém zberu údajov o trestných činov z nenávisti.
11. Stíhať protižidovské prejavy v prostredí online ako aj offline.
12. Naliehať na online sprostredkovateľov a platformy sociálnych médií, aby prijali okamžite opatrenia na predchádzanie protižidovským prejavom nenávisti na internete a na boj proti ním.
13. Presadzovať výuku holocaustu v školách, zabezpečiť odbornú prípravu učiteľov, aktualizovať učebnice, aby židovská história a súčasný život boli prezentované komplexne a bez akýchkoľvek foriem antisemitizmu.
14. Každý členský štát si má 27.januára pripomínať ako Medzinárodný deň pamiatky obetí holocaustu.

Ďalším z dôležitých dokumentov politiky boja EÚ je Rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28.11.2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom  trestného práva. Rada EÚ brala pri svojom rozhodnutí zreteľ na Zmluvu o EÚ ( čl. 29, 31, 34 ods. 2 písm. b) ), na návrh Komisie a stanovisko EP a na rôzne dokumenty, ktoré boli v priebehu  niekoľkých rokov prijaté.

Rámcové rozhodnutie bolo výsledkom úsilia vymedziť spoločný trestnoprávny prístup EÚ k fenoménom rasizmu a xenofóbie. Má sa zabezpečiť, že vo všetkých členských štátoch EÚ bude mať povahu trestného činu to isté správanie a že fyzickým a právnickým osobám, ktoré sú zodpovedné alebo spáchali trestné činy, budú udelené účinné, primerané a odradzujúce tresty.

Rada EÚ vymedzuje trestné činy súvisiace s rasizmom a xenofóbiou podľa rasy, farby pleti, náboženského vyznania, rodového pôvodu či národného alebo etnického pôvodu. Rada EÚ však zachádza v svojej trúfalosti ešte ďalej, keď nabáda členské štáty, aby v svojom  vnútroštátnom práve prijali ustanovenia na trestné činy namierené voči skupine osôb vymedzenej podľa iných kritérií ako rasa, farba pleti, náboženské vyznanie, rodový pôvod či národný a etnický pôvod, pričom ako príklad je uvedené  spoločenské postavenie či politické presvedčenie.

Takýto postup pokladám za veľmi nebezpečný. Rada EÚ  zároveň požaduje, že sa má zabezpečiť,  aby vyšetrovanie  a trestné stíhanie za trestné činy, ktorých súčasťou je rasizmus a xenofóbia, neboli závislé od oznámení alebo obvinení zo strany obetí. Čo sa za tým skrýva ? Podstatne rozšíriť okruh oznamovateľov trestných činov na skupiny novodobých udavačov.

Členské štáty mali prijať potrebné opatrenia na dosiahnutie súladu s týmto  rámcovým rozhodnutím ešte do 28.11.2010, takže je možné predpokladať, že vládna moc už môže verejne odôvodniť občanom, čo všetko v prospech EÚ a teda aj spoločných hodnôt bolo zrealizované a teda, čo bolo zrealizované v neprospech občanov SR. Samozrejme, občania sa žiadneho verejného zdôvodnenia politiky boja proti rasizmu a xenofóbií nedočkali a ani nedočkajú. Čo teda prijala naša vládna moc ?

Koniec časti II.

Pokračovanie v časti III.

Dušan Hirjak