Predvolebná lekcia z geopolitiky: Povinná civilná služba by umožnila prerobiť veľkú časť báboviek na chlapov

Ukazuje sa, že čoraz väčšia časť spoločnosti, dokonca aj mladých ľudí, si uvedomuje možný pozitívny efekt stavu, ak by všetci zdravotne spôsobilí mladí muži takmer bez výnimky museli stráviť určitý čas v dobre organizovanom, systémovom a premyslenom vojenskom prostredí. So všetkým, čo k tomu patrí: denný režim, budíček, povinné ranné rozcvičky, povinná hygiena, organizovaný kolektívny aj individuálny program, služby, hierarchia, rozkazy, zodpovednosť, plnenie povinností, systém fungovania (vrátane odmien a trestov), vychádzky, večierka, maskáče, kanady, žiadne mobily a podobne. Ukazuje sa, že to nedochádza iba politikom.

Išlo by o systém, ktorý zabráni zneužívaniu možným vyhýbaním sa pre časť šľachty výhovorkami na výhrady svedomia. Ktorý zabezpečí, že mnohí možno po prvý a jediný raz vrátia spoločnosti to, čo do nich investovala. Predtým, ako sa rozpŕchnu po svete s ponukou svojich rúk a mozgov pre tých, ktorí ponúkajú potenciálne lepšie príjmy. Najprv odovzdajú vlasti, až potom budú rozdávať cudzím.

Zavedenie povinnej civilnej služby pre nebojové jednotky s predurčením na nevojenské ohrozenia by bolo nesporne užitočné. Určite prinajmenšom pre potenciálne zdravie spoločnosti, v ktorej neúmerne veľká časť mladých nemá hodnotový systém a zmysel pre povinnosť a kvalifikáciu. Nemá rešpekt k veku, úctu k štátu, zodpovednosť kolektívu za jednotlivca a naopak. Časť marginalizovaných komunít nemá kde získať akékoľvek návyky, nemá sa kde naučiť niečo užitočné pre život, povedzme už len hygienické zásady. Nemá ako a kde získať referencie pri žiadosti o zamestnanie s najnižšími kvalifikačnými požiadavkami. Iná časť nemá šancu si zvýšiť zamestnateľnosť dostatočným ovládaním štátneho jazyka. Spoločnosti, v ktorej časť mladej populácie stráca zmysel pre rovnováhu práv a povinností. To je základ tradičných hodnôt.

Nehovoriac o možných pozitívnych ekonomických efektoch zavedenia povinnej civilnej služby. Povedzme pomoci usadeným domácim pôdohospodárom. Využitím konceptu bude možné vyrovnať ich šance s kolegami z privilegovaných štátov v rámci EÚ. Hoci len v nárazových činnostiach, napr. pri zbere úrody, či sadení stromčekov. Alebo možnosťou zníženia surovinovej závislosti Slovenska udržiavaním minimálneho chodu vybraných baní. Prípadne možnosťou údržby miestnych komunikácií pre obce a regióny s nedostatočnými zdrojmi na živenie gigantických ziskov zahraničných oligarchických korporácií.

Požiadavka na obnovenie sociálnej funkcie navrhovanej obnovenej povinnej civilnej nevojenskej služby prakticky pre celú mužskú populáciu, dokonca aj pre vysokú časť zdravotne handikepovaných, je len časť odpovede na otázku prečo. Druhá časť odpovede vyplynie z toho, ak si aspoň načrtneme aký má byť nový systém povinnej civilnej služby ak by nastala spoločenská zhoda na takejto citlivej politickej zmene. Aby sa tento návrh mohol predložiť verejnosti na kvalifikovanú diskusiu o jej dĺžke a teda nákladoch, v previazanosti na spoločenskú prospešnosť.

Neexistuje jediné riešenie. Každý variant je kombináciou výhod a nevýhod. Pozrime sa povedzme len na možnú dĺžku takejto povinnosti. Ročná povinná civilná služba by si vyžiadala výrazné zdroje zo štátneho rozpočtu. Projekcie ukazujú, že by sme sa dostali nad 2% HDP na obranu (až dvojciferné percento rozpočtu). Ibaže, zo zvýšených prostriedkov by prednostne neprofitovali a nesmeli profitovať nadnárodné oligarchické zbrojné korporácie. Naopak, profitovali by malé domáce podniky.

Všeobecnosť by nesmela vylučovať žiadneho zdravotne spôsobilého mužského občana štátu a z konceptu vyplýva, že optimálnym riešením je jej absolvovanie po skončení strednej školy, pred prípadným nástupom na vysokú školu. Treba umožniť dobrovoľnosť pre ženskú populáciu.

Centrálnou funkciou povinnej civilnej služby by nebolo rozvíjanie spoločensky nezdôvodniteľných vojenských zručností. Naopak, spoločnosť by sa vo výcviku a používaní civilných brancov mala zamerať na rozvoj spoločensky vysoko hodnotných a nedostatkových nevojenských zručností tak ochranného, ako aj produkčného charakteru. Absolventi by si doplnili pragmatické zručnosti pre bežný život. Určite by sa musel presadiť komplexný mechanizmus pozitívnej motivácie.

Spôsobilosti potrebné pre teritoriálny charakter obrany by boli výrazne zvýšené tým, že časť brancov bez výhrady svedomia by na jej konci absolvovala vojenský výcvik na základné obranné funkcie, povedzme do úrovne čaty. Veľkú časť veliteľského zboru by tvorili aktívne zálohy, aj keď kostru by museli tvoriť profesionálni vojaci. Pouvažujme a nebojme sa. Voľba vlasteneckých strán dáva predpoklady, že po voľbách by túto tému mohli otvoriť a predložiť na verejnú diskusiu.

Protištátni liberálni extrémistickí „progresívci“ musia robiť tak, ako im kážu ich sponzori. Títo potrebujú bezbranné Slovensko s mužskými bábovkami, ktoré chcú hry a zábavu, namiesto potu a odriekania, relax namiesto zodpovednosti. Práve pot, odriekanie a zodpovednosť sú tradičné hodnoty našich predkov, umožňujúce prežitie rodov a celého národa bez ohľadu na ťažkosti a nepriazeň osudu. Vráťme sa k nim v duchu známej ľudovej múdrosti: „ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko“. Zákerný a nebezpečný protištátny liberalizmus podporuje príliš múdrych Janov, príliš zavčasu. To okrem iných faktorov spôsobuje, že celkové IQ klesá aj nášmu národu, nielen Západu a svetu.