PERSPEKTÍVY ĽUDSTVA

Ako sa hovorí, koleso dejín sa nedá zastaviť. Táto fráza je odrazom skutočnosti, že vývoj ide stále dopredu vďaka hybnej sile, ktorou je napredovanie k stále vyšším métam spoločenského vedomia a slobody. Je cestou oslobodzovania sa od bezmocnosti k čoraz väčšej slobode, Sloboda spočíva v bohatstve možností, ktoré sa odkrývajú pred slobodnou tvorivou vôľou človeka. Rozširovanie spoločenskej slobody tak znamená rozširovanie spektra ľudských možností, ktoré človek nadobúda v procese poznávania, tvorivej činnosti, čím zároveň dochádza k diferenciácii a obohacovaniu jeho potrieb.

Cesta k vyššej úrovni spoločenského sebauvedomenia je víťazným ťažením ľudského ducha k jeho vyššej úrovni tvorivej sebarealizácie, čiže k slobode. Slobodná vôľa je darom Božím, ktorý umožňuje človeku kráčať vpred po rôznych cestách. Dá sa ísť cestou pravdy, lásky, spravodlivosti a dobra alebo aj cestou zla, lži, nenávisti a neprávosti.

Vývoj spoločnosti prejavený cez vývoj vzťahov jej jednotlivcov je realizovaný prostredníctvom rozvoja ich materiálnych a duchovných potrieb. Kvantitatívnym a kvalitatívnym rastom týchto potrieb, vnútornou diferenciáciou a formovaním stále zložitejších vzájomných vzťahov sa ľudská spoločnosť stáva čoraz zložitejším, vnútorne diferencovanejším a vzájomne viac previazaným vyvíjajúcim sa organizmom. Funkčnosť tohto organizmu ako celku závisí od funkčnosti jeho jednotlivých častí a ich vzájomných väzieb, ktorých elementárnou jednotkou je každý jednotlivec s jeho vzťahom k celej spoločnosti. Ľudstvo si nakoniec bude musieť uvedomiť, že jeho ďalšie úspešné napredovanie nespočíva v deštruktívnych bojoch medzi jeho jednotlivými časťami, ale práve v ich stále efektívnejšej vzájomnej kooperácii a koordinácii v mene realizácie najdôležitejšej funkcie ľudstva ako celku, ktorou je uspokojovanie a neustály rozvoj jeho duchovných potrieb a tvorivých schopností. Ak hovorím o jednotlivých častiach ľudskej spoločnosti, nemyslím tým len geografické rozmiestnenie a štátne usporiadanie, ale predovšetkým jednotlivé sféry jej aktivít, akými sú ekonomika, politika, veda a technika, informatika, kultúra, umenie, viera a náboženstvo. Rozvoj ľudstva ako jednotného avšak vnútorne bohato diferencovaného organizmu sa stále viac zrýchľuje a sily, ktoré boli jeho hnacím motorom pri roztáčaní kolesa kapitálu, sa už v súčasnosti stávajú jeho brzdou, lebo dravý materializmus orientovaný hlavne na uspokojovanie hmotných potrieb a rast moci založenej na hmotnom vlastníctve vedie ľudstvo k bezútešnej perspektíve. Je príznačné, že obdobiu rozmachu kapitálu zodpovedala výrazná prevaha materialistických a ateistických ideológií pozitivizmu, komunizmu, pragmatizmu a sociálneho darvinizmu, slúžiacich na ideologické zdôvodnenie a vyzdvihnutie hrubej moci založenej na vlastníckom vzťahu k hmotnému kapitálu. Ľudský duch a jeho potreby boli zatlačené do úzadia a človek bol degradovaný do pozície otroka kapitálu, čo našlo svoj odraz vo filozofii existenčnej beznádeje (nihilizmus, voluntarizmus, existencializmus, postmoderna).

Duchovná podstata človeka bola úplne odstránená zo scény, aby boli vyzdvihnuté len materiálne a telesné potreby, t.j. potreby roztáčajúce koleso kapitálu. Zvýšené uspokojovanie týchto potrieb vyvoláva duševnú prázdnotu a stále väčší hlad po duchovných hodnotách, ktorých absencia spôsobuje veľký nárast duševných porúch a chorôb. Prázdno v duši sa ateisticky a materialisticky orientovaná spoločnosť snaží zapĺňať rôznym bahnom a balastom reprezentovaným v súčasnosti hlavne kultúrou násilia, naivného braku a gýču, bezduchej zábavy, orientáciou človeka na uspokojovanie najprimitívnejších potrieb a pudov. Takáto kultúra je dokonca až testovaním miery, do akej hĺbky a šírky primitivizmu je možné zájsť pri degradácii človeka na roveň nemysliaceho zvieraťa ovládaného zlovôľou diktátu masovokomunikačných prostriedkov v službách svetovládnych záujmov mocných. Došlo to až tak ďaleko, že podľa vedúcej osobnosti súčasného bojového „vedeckého“ ateizmu britského biológa a darvinistu Richard Dawkinsa sme iba vedľajším produktom slepej evolúcie, ktorá je hnaná dopredu egoistickými potrebami „sebeckého génu“ o svoje presadenie. Lenže evolúcia je tvorivý proces, kde javy v prírode sú odrazom a prejavom procesov odohrávajúcich sa v oblasti Ducha. Preto Ježiš často vo svojich podobenstvách uvádza príklady z prírody, aby cez ne poukázal na javy z Božieho kráľovstva. Evolúcia je tvorivý proces v čase a čas je v Božích rukách jeho tvorivým faktorom. Evolúcia tak nie je popretím Boha, práve naopak, ako tvorivý proces je jeho potvrdením. Praví veriaci v Boha vôbec nemajú problém akceptovať evolúciu, len ju vidia v oveľa širších súvislostiach a z úplne iného pohľadu – ako manifestáciu Božieho kráľovstva a Božej tvorivej aktivity v ňom prebiehajúcej. Kto sa narodí z Ducha o otvorí sa mu duchovný zrak pre Božie kráľovstvo, ten vidí, akým nádherným jeho prejavom je Príroda spievajúca tie najkrajšie ódy a chorály na Božiu slávu. Boj v prírode je symbolom boja v duchovnom svete, kde silní (duchom) víťazia a slabí sú porazení. Úroda v prírode je obrazom úrody, ktorú duša prináša Bohu. Vzájomná spolupráca a symbióza rozličných biologických systémov či vzájomná podmienenosť všetkých životných foriem je obrazom tvorivej spolupráce a vzájomnej lásky všetkých členov Božieho kráľovstva. Znovuzrodení tu na Zemi už teraz kráčajú v Božom kráľovstve a všetko vnímajú ako jeho súčasť. Napríklad let vtákov je pre nich obrazom tvorivého rozletu ich duše, jej jemných záchvevov (mávanie krídlami) a opájania sa bezbrehou slobodou (voľný otvorený priestor pre tvorivý let). Len takýto pohľad na realitu (prírodu a duchovný svet) dáva pravý zmysel nášmu žitiu, ktorý ateisti nie sú schopní uzrieť, považujúc našu existenciu za nezmyselnú a budúcnosť za beznádejnú. Skutočne, ateizmus s ich sekulárnym humanizmom nemá žiadnu budúcnosť, lebo v konečnom dôsledku ponúka iba cestu do temnoty a beznádeje.

Ďalšie úspešné napredovanie ľudskej spoločnosti v jej jednotlivých častiach bude stále viac závislé na tom, ako bude tá ktorá spoločnosť či krajina schopná vytvoriť podmienky pre vzdelávanie a duchovný rozvoj človeka a jeho tvorivého potenciálu. Zdravé vzájomné súperenie o to, kto zabezpečí najlepšie podmienky pre rozvoj tvorivých schopností ducha, už teraz začína byť hlavným hnacím motorom ďalšieho napredovania ľudskej spoločnosti. Svetlá budúcnosť ľudstva nie je ani ilúziou, ani utópiou, ale nevyhnutnosťou, a tým aj reálnou perspektívou, lebo je majákom na zákonitej ceste k stále vyššej úrovni slobody. To, že štafetu usmerňovania civilizačného vývoja v tomto duchu na seba postupne preberá Rusko, už nevidia iba duchovne slepí.

Človek bude tým bohatší, čím rozvinutejšie bude jeho vedomie a hlbšie jeho poznanie a čím bohatšiu a kvalitnejšiu informáciu bude mať k dispozícii. Bude to jeho pravé vlastníctvo, lebo bude vlastníctvom jeho duše na rozdiel od materiálneho vlastníctva, ktoré je vlastne nepravé, lebo je mimo nás a my skutočne vlastníme len to, čo je v nás, v našej mysli, v našom cite, v skutočnom svete nášho vedomia. Hmotné vlastníctvo v podstate nie je žiadnym bohatstvom, ale iba vyjadrením našej závislosti na niečom, čo je mimo nás. Hmotné vlastníctvo dáva pocit moci a slobody, lenže zväčša ide o moc, ktorá povyšuje jedných nad druhých a podriaďuje jedných druhým. Sloboda bohatých je budovaná na úkor závislosti, zotročenia a neslobody chudobných, a tak je iba lživou slobodou, lebo je nasmerovaná proti Duchu a neslúži rastu duchovného bohatstva. Skutočne bohatými sú ľudia vlastniaci nie veľké hmotné, ale duchovné bohatstvo, o ktoré sa nemusia obávať, že by im mohlo byť odňaté. Veď najväčšou radosťou pre človeka, ktorý ho vlastní, je rozdávať ho aj ostatným, a tak ich obohacovať o poznanie, lásku, šťastie a radosť, akú žiadne vlastníctvo hmotného bohatstva nemôže nikdy poskytnúť. Najbohatším bude v budúcnosti ten, kto bude schopný tvoriť a dávať a najchudobnejším ten, kto bude využívať a zneužívať blížneho svojho v mene hromadenia svojho hmotného bohatstva, s ktorým sa v hodine svojej telesnej smrti bude aj tak nútený rozlúčiť.

Perspektíva a úloha človeka budovať kráľovstvo Božie na Zemi, ktorú pre dvoma tisícročiami vytýčil Ježiš Kristus, nie je rojčením, ale nutnosťou, lebo je jedinou nádejou pre záchranu ľudstva. Demokracia sa stane skutočnou, keď človek a jeho dôstojnosť sa stanú jej základným motívom. Nebude to už stranícka parlamentná demokracia, ktorá vlastne ani demokraciou nie je, ale bude to priama demokracia zameraná na potreby obyčajného človeka a nielen finančných magnátov, ktorí korumpujú politickú moc. Cesta k priamej demokracii sa bude uskutočňovať postupnými krokmi, ktorými sa politická moc bude postupne presúvať do rúk občanov a bude sprevádzaná rastom ich spoločenského sebauvedomenia, ktoré je v súčasnosti veľmi nízke a vychádza z postoja rezignácie, že „aj tak sa s tým svinstvom nedá nič robiť“, lebo vraj moc peňazí skorumpuje každého. Pri rozvoji priamej demokracie zohrá významnú úlohu internet ako technický prostriedok jej uplatňovania. Priama demokracia bude však iba medzičlánkom na ceste do kráľovstva Božieho na Zemi, ktorým sa odštartuje pravá história človeka, keď najvyšší morálny zákon lásky a ľudskej dôstojnosti bude mať človek v sebe hlboko zažitý.

Posilní, rozrastie sa a zároveň sa odľahčí vzájomné spolupôsobenie každého jednotlivca s celou spoločnosťou, vzrastie ich vzájomná závislosť, avšak súčasne s ňou paradoxne aj sloboda každého jednotlivca. Zvýšená závislosť človeka od spoločnosti bude znakom jeho vyššej slobody. Totiž spoločnosť sa stane pre každého človeka  zdrojom veľkého duchovného bohatstva, a tak závislosť človeka od spoločnosti sa bude prejavovať ako jeho slobodný vzťah a prístup k bezodnému žriedlu poznania a vzájomnej lásky. Voľný prístup človeka k vzdelaniu a poznaniu umožní každému sa duševne obohacovať do takej miery, do akej bude chcieť.

Človek podvedome cíti, že sloboda sa skrýva v poznaní, a tak jeho túžba po poznaní bude stále narastať. Prudký informačný rozvoj vytvára vynikajúce predpoklady pre to, aby sa poznanie stalo všeobecne dostupným. Informácia je však len technickým prostriedkom pre rozširovanie poznania. Ideologicky boj medzi lžou a pravdou sa s prechodom od imperialistickej kapitalistickej spoločnosti k spoločnosti postimperialistickej a informačnej prenáša na vyššiu kvalitatívnu úroveň. Na tejto úrovni sa výrazne zvyšujú šance víťazného ťaženia Pravdy, lebo hybnou silou ďalšieho vývoja sa stáva prudký rast poznania a jeho nositeľmi sú ľudia, ktorí na jeho dosiahnutie potrebujú vyvíjať stále väčšie duševné a duchovné úsilie, ktoré človeka zušľachťuje. Tak sa moc (moc poznania) presúva stále viac na stranu hodnotnejších a duchovne bohatších ľudí, ktorí postupne preberajú do svojich rúk kormidlá ďalšieho napredovania ľudskej spoločnosti. Vývoj spoločnosti tak bude cielene vedený k naplneniu základného účelu spoločenského vývoja – vybudovaniu Kráľovstva Božieho na Zemi. Naplnenie tohto všeľudského cieľa znamená, že sa musí naplno rozvinúť nielen rozumová sféra ľudskej spoločnosti daná bohatstvom jeho poznania, ale aj jeho citová sféra prejavujúca sa bohatstvom jeho umeleckej tvorivej aktivity a hlbokej viery vyvierajúcej z poznania a dôvery v Boha a vedúcej k prejaveniu sa najvyššej ľudskosti vo forme pomoci slabším a láske k blížnym. Kráľovstvo Božie bude spoločnosťou, kde najvyšším zákonom sa stane zákon lásky, v súlade s ktorým prejavom najvyššej slobody a bohatstva človeka bude jeho schopnosť odovzdávať svoje schopnosti v prospech druhých. Smerovanie k tomuto cieľu bude sprevádzané postupnou zmenou spoločenskej ideologickej a psychologickej klímy a uzdravovaním ľudskej duše z choroby zúfalstva a beznádeje. Vzájomná nedôvera a obava jedných z druhých sa bude postupne meniť na vzájomnú dôveru. Kráľovstvo Božie zvíťazí, lebo ponúka človeku tie najkrajšie perspektívy.

Zatiaľ ešte stále prevládajú imperiálne záujmy najbohatších tohto sveta, ktorí si svoju moc zabezpečujú realizáciou hesla: Rozdeľuj a panuj! Teda separuj ľudí od seba cez ich vzájomnú nenávisť, závisť, demagógiu a zaslepenie lžou, a tak ich ovládaj! Tento princíp však vedie ľudstvo k nešťastiu, násiliu, vojnám a vlastnej záhube. Skutočná sila ľudstva je v jeho zjednotení na princípe spolupráce a lásky, ktorý je základným zákonom Bytia, ktorého podstatou je Boh.

Ing. Peter Kohút, CSc.