Predvolebná lekcia z geopolitiky: Čo sú životné záujmy Slovenska a ako ich ochrániť?

Vo svojej analýze, publikovanej v mojom blogu 12. decembra som sa ako autor pustil do takmer nemožného. Usiloval som sa zrozumiteľne popísať existujúce bezpečnostné ohrozenia štátu. Trúfol som si ohrozenia postaviť do priamej súvislosti s konaním bežných ľudí vo voľbách. V nasledujúcom texte sa čitateľ oboznámi s pochopením, čo sú to životné záujmy štátu.

Nebudem sa zameriavať na to, čo si myslia ideologickí alebo mediálni manipulátori, ani čo o tom nevedia neosvietení a nekvalifikovaní politici, prípadne analytickí manipulátori. Zameriam sa na to, čo je rozhodujúci národno-štátny záujem zo strategického pohľadu stratéga.

Verím, že vnímavému čitateľovi bude jasná úzka súvislosť s pochopením, kto resp. čo, je nepriateľom Slovenska z predchádzajúceho blogu. Súhrn ohrození, ktorým podľa jedinej a naozaj vysoko nadčasovej Vojenskej stratégie z roku 2001 Slovensko čelí, bol typologicky zobrazený v už spomenutej publikovanej tabuľke. Čitatelia dostali možnosť uvidieť originálnu tabuľku predsedu komisie, autora tejto analýzy. Vo „Vojenskej stratégii“, schválenej Národnou radou, bola tabuľka publikovaná v stručnejšej forme. Navyše, tento stredný riadok:

Ten najdôležitejší riadok, nebol do ohrození v uvedenej vojenskej stratégii zaradený z dvoch dôvodov. Hlavným dôvodom bola skutočnosť, že formulácia by bola odmietnutá politikmi, ktorých časť by sa v nej videla. Teda zaradenie ohrozenia by pôsobilo pre politikov kontroverzne. Druhým dôvodom bol fakt, že zaradenie bodu by spôsobilo neschválenie, alebo odďaľovanie jej schválenia. Posledné tri stĺpce sú pritom v mojich poznámkach, teda v originále červené.

Ale zrušený nebol rozhodujúci stĺpec, z ktorého vyplýva o čo pri ohrozeniach vždy ide. O životné záujmy štátu. A rôzne typy ohrození majú rozdielne vážny vplyv na životné záujmy štátu. Pod týmito kvalifikovaný stratég vidí jediné: ide totiž výlučne a len o slobodu národa. V svetových jazykoch rozumej štátu. Totiž výraz „nation“ v hlavných svetových jazykoch znamená „štátotvorný národ“, v prenesenom význame „štát“. Odvodený výraz „nationality““ znamená štátnu príslušnosť, nie národnosť. Národnosť je vyjadrená výrazom odvodeným od etnicity.

Nevedomosť ako trik zneužívali predstavitelia dominantných štátotvorných národov v žalároch národov pri preklade zmlúv a zahmlievaní pojmov vo svoj prospech. Vrátane Maďarska, ktoré si po zrušení Uhorska osvojilo názov Uhorsko. Vrátane ČR, ktorá protiprávne, čiže v rozpore s dohodami v roku 1920 zrušila spojovník a veľké S pre Slovensko v názve údajného spoločného štátu, ale a v roku 1993 si tiež v rozpore s dohodami osvojila vlajku bývalej federácie. Vždy sa to robilo na prospech národno-štátnych záujmov kolonizátorov a uzurpátorov. Zaujímavé je, že Rusko to po rozpade ZSSR neurobilo.

Rozhodujúcim životným záujmom štátu je zachovanie národnej SLOBODY, teda SUVERENITY čiže ide o ŠTÁTNOSŤ. Jej obmedzenie až likvidácia je indikovaná ohrozeniami. Ak sa potom geopoliticky bavíme o bezpečnostných ohrozeniach, vždy máme na mysli ohrozenia štátu, jeho územnej celistvosti, jeho suverenity, slobody.

Ak chceme rozpoznať úplného geopolitického a strategického šarlatána, manipulátora, alebo nedovzdelanca, stačí počúvať jeho/jej vyjadrenia. Ak niekto tvrdí, že životným záujmom štátu má byť členstvo v nejakej organizácii, ako napríklad dnes „Jediná alternatíva je NATO resp. EÚ, kedysi „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“, tak je sám sebou odhalený. A o rozpoznanie likvidátorov štátnosti, konajúcich proti životným záujmom Slovenska, žiadajúcim vstup do “jadra EÚ”, vyzývajúcich na “väčšiu integráciu” je vecou voličov v nasledujúcich voľbách.

Konanie proti životným záujmom Slovenska sa volá vlastizrada. Voliči, ktorí navolia vlastizradcov z extrémistických “progresívnych” liberálnych spolkov budú spoluzodpovední za páchanie zločinu. Tak, ako to 23%-tná mikromenšina urobila pri voľbe totálne nekompetentnej a nekvalifikovanej amatérskej pomocnej sily protištátky do prezidentského úradu. K jej voľbe pomohla najmä extrémne nízka volebná účasť. O to ide liberálnym “progresívnym” protištátnym extrémistom aj teraz. Prekvapme ich účasťou. Múdry sa poučia a nezopakujú rovnakú chybu. Tí najmúdrejší sa učia z chýb druhých. Nie je nemúdry ten, kto urobil chybu a poučil sa z nej. Nemúdry je ten, kto v omyle vedome zotrváva a vyhovára sa. Ide totiž o veľa – o životné záujmy našej vlasti: Slovenska.