“Ak myslíte svoju európsku orientáciu vážne, potom zrejme robíte politické rozhodnutia, ktoré vás k nej približujú. Toto nie je jedno z nich,” Ide o vyjadrenia nášho ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka adresované Srbsku, pred podpisom dohody o zóne voľného obchodu s Euroázijskou ekonomickou úniou EEÚ /alebo Euroázijskou hospodárskou úniou EAHÚ/, ktorá bola podpísaná koncom októbra tohto roku.
Tak, ako v prípade Srbska aj u ostatných krajín, ide o snahu EU a EAHÚ zabezpečiť si vplyv. Je to mocenský boj o kontrolu nad územím, kde sa stretávajú ekonomické a bezpečnostné záujmy. Toto je malý náhľad do témy EU vs EAHÚ.
MONOPOLY – Ukrajina
V roku 2013 prebiehali prípravy na vytvorenie EAHÚ. Zakladajúcimi členmi boli Bielorusko, Rusko, Kazachstan, Arménsko. Vo februári 2013 snahu o pripojenie k colnej únii deklaroval aj Sýrsky minister hospodárstva Muhammad Zafer Mhabbak na rokovaniach s veľvyslancom Bieloruska Olegom Jermolovičom. Ďalšou krajinou bol Tunis, ktorý sa po arabskej jari snažil o oživenie ekonomiky. Pre Tunis bola colná únia potenciálnym obrovským novým trhom, predovšetkým pre poľnohospodárske výrobky.
Členstvo v EAHÚ bolo ponúknuté aj Ukrajine. Ukrajina bola braná ako strategický partner. Nepokoje na Ukrajine sa začali v Novembri 2013. Vo Februári 2014 bol zvrhnutý ukrajinský prezident Viktor Janukovič, ktorý sa zasadzoval za podpísanie dohody o jednotnom ekonomickom priestore s Ruskom. Nové vedenie krajiny túto dohodu nepodpísalo a naopak uzavrelo asociačnú zmluvu s EÚ a vyjadrilo záujem o vstup do EÚ a NATO. Nasledovalo ochladenie vzťahov medzi Moskvou na jednaj strane a Bruselom a Washingtonom na druhej strane.
Podpis zmluvy o vzniku EAHÚ sa datuje na 29.mája 2014 s platnosťou od 1.1.2015 a jej súčasťou boli krajiny Bielorusko, Rusko, Kazachstan a Arménsko a od roku 2015 aj Kirgizsko. V tomto ekonomickom priestore žije cez 180 miliónov obyvateľov a celkové HDP týchto krajín presahuje 4 bilióny dolárov. EAHÚ ponúka členom vzájomné uznávanie obchodných povolení, čím pre podnikateľov nevznikajú ďalšie náklady, znižuje sa daňové zaťaženie, zjednocujú sa technické normy a predpisy, zjednodušujú sa colné postupy.
Súčasťou projektu je aj Euroázijská rozvojová banka so sídlom v Almaty v Kazachstane a členmi sú : Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Rusko. Rokovania o členstve v EAHÚ prebiehajú s Egyptom, Thajskom, Mongolskom, Indiou a so Singapurom už bola dohoda podpísaná. Záujem o spoluprácu prejavili Maďarsko, Izrael, Kambodža, Laos, Pakistan, Peru, Južná Kórea, Sýria, Tunisko, Čile, Japonsko, Indonézia.
MONOPOLY – Srbsko
Tak, ako aj ostatné krajiny aj Srbsko sa snaží o zabezpečenie ekonomického rozvoja a preto pracuje na vstupe do EÚ no zároveň podpísalo dohodu o voľnom obchode s EAHÚ. Od roku 2011 má štatút kandidátskej krajiny do EÚ. Jej členom sa stane pravdepodobne v roku 2025. Európska únia je hlavným hospodárskym partnerom Srbska. Až 67% vývozu a 60% dovozu je z krajín európskej únie
Ešte v roku 2009 sa Srbsko pri podaní prihlášky do EÚ zároveň rozhodlo spolupracovať s Bieloruskom a podpísalo s ním dohodu o voľnom obchode. Vzájomný obchod sa pred popísaním dohody pohyboval na úrovni 10-20 miliónov dolárov. Po desiatich rokoch, počas ktorých sa odstránilo clo z väčšiny tovarov, sa obrat dostal na dnešnú úroveň 200 miliónov dolárov. Okrem toho má Srbsko podpísané dohody o voľnom obchode so všetkými krajinami bývalej Juhoslávie, ako aj s Albánskom, Rumunskom a Bulharskom. Rokovania o vstupe do Euroázijskej únie začali ešte v roku 2016 a k podpisu dohody prišlo o tri roky neskôr. To znamená, že EAHÚ nemá tak prísne štandardy a podmienky pre vstup nových členov ako EÚ. Teraz po podpise zmluvy s EAHÚ bude Srbsko schopné vyvážať 100% tovaru bez ciel a zostanú len clá na dovoz automobilov. Očakáva sa vývoz 2000 ton cigariet, 400 ton kravského syra, 90 000 litrov vína, neobmedzené množstvo ovčieho a kozieho syra, ako aj brandy. Minulý rok dosiahol obchod Srbska s piatimi členskými krajinami euroázijskej hospodárskej únie 3,4 miliardy dolárov.
Ale v prípade Srbska ide o bezpečnostný problém, keďže spolupráca v ekonomickej oblasti s EAHÚ sa úzko prelína s vojenskou spoluprácou, konkrétne priamo s Ruskom.
Balkánsky priestor okolo Srbska je viac menej uzavretý a vo „vnútrozemí“ EÚ. Zároveň sú Srbsko a Bosna a Hercegovina obklopené členmi NATO /Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Albánsko a Čierna Hora/ alebo krajinami, ktoré sa o členstvo usilujú /Macedónsko/. Len pre pripomenutie, pár kilometrov ďalej, na území Kosova sa nachádza druhá najväčšia americká vojenská základňa v Európe – Camp Bondsteel o rozlohe 360-tisíc m2. V auguste 2018 oznámilo NATO, že investuje približne 51 miliónov eur do leteckej základne v Kucove v Albánsku. Na druhej strane sa v septembri 2018 konalo najväčšie vojenské cvičenie Vostok 2018 na ktorom sa okrem Ruských a Čínskych ozbrojených síl zúčastnilo aj Srbsko. Tieto krajiny spolupracujú na dodávkach vojenskej techniky ako MiG-29, plánované sú dodávky systémov S-300 z Bieloruska a bezpilotné lietadlá z Číny. Samozrejme, že cieľom EÚ a NATO je integrácia Srbska do týchto štruktúr, ale vzhľadom na historickú skúsenosť Srbska s bombardovaním z roku 1999 sa odporu Srbska voči NATO nemožno čudovať. Iba asi 3% srbských občanov sú za vstup krajiny do NATO, zatiaľ čo v Albánsku je to 90%. Rovnako ako aj väčšina Macedóncov podporuje členstvo v NATO. Na boj proti ruskej propagande v Macedónsku schválil minulý rok Kongres USA balík 8 miliónov MONOPOLY dolárov.
MONOPOLY – Krajiny východného partnerstva
Krajiny – Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan sú krajinami Východného partnerstva, ktorého cieľom je posilniť politické pridruženie a hospodársku integráciu s Európskou úniou. Bielorusko a Arménsko sú zároveň členmi Euroázijskej hospodárskej únie. Tieto krajiny tvoria pomyselnú hranicu medzi EÚ a EAHÚ.
Ďalším príkladom snahy o integráciu, ako v EÚ tak v EAHÚ je Moldavsko. Na samite Východného partnerstva vo Vilnuse v roku 2013, parafovalo dohodu o pripojení k EÚ. Čo malo za následok ochladenie vzťahov medzi Kišiňovom a Moskvou. Ale v marci 2017 ohlásil Moldavský prezident Igor Dodon na stretnutí s Vladimírom Putinom podpísanie vstupu Moldavska do EAHÚ. V najlepšom období tj. pred referendom na Kryme a uvalením sankcií EÚ, sa do Ruska vyvážala až tretina vinárskej produkcie v hodnote 17 miliónov dolárov. Čo predstavovalo pre Moldavsko značný príjem.
MONOPOLY – East StratCom
Malý nepatrný ťah na hracej ploche urobila EÚ v roku 2015, vo forme zriadenia pracovnej skupiny East StratCom, ktorá pôsobí práve v krajinách Východného partnerstva. Po nahodení do infografiky dostaneme jasnú predstavu, kade sa tiahne „bojová línia“ tejto hry pre dospelých. Oficiálnou úlohou tejto skupiny je monitorovanie médií, analýza dezinformácií a analýza údajov s cieľom získať komplexnejší, pravidelnejší a spoľahlivejší obraz o ruských dezinformačných kampaniach. Navyše bude spolupracovať s inštitúciami EÚ, delegáciami EÚ, vládnymi aj mimovládnymi organizáciami. Tento boj na poli dezinformácií nás bude od tohto roku stáť 3 milióny MONOPOLY eur.
Od Lisabonu po Vladivostok
Formálne nemôže EÚ krajinám Východného partnerstva zakázať integráciu v EAHÚ. A vzhľadom na to, že samotné krajiny EÚ robia konkrétne kroky pre spojenie s EAHÚ, na to nemá ani morálne právo. Samotné Rusko je po USA, Číne a Švajčiarsku 4 najväčší obchodný partner EÚ.
Pár príkladov. Už dnes sa hlavné vývozné komodity z Ruska, ropa a zemný plyn obchodujú bez ciel. Nemecko s Ruskom spolupracuje na projekte Nord Stream 2. Investície Nemecka a Francúzka v Rusku lámu rekordy a pohybujú sa rádovo v miliardách. V súčasnosti prebieha harmonizácia noriem výrobkov EÚ a EAHÚ. Podnikateľské kruhy z Nemecka, Francúzka, Talianska, Rakúska a pod. presadzujú zrušenie sankcií a žiadajú podpis obchodnej dohody. Na zjazde CDU v roku 2016 samotná Merkelová prehlásila „Dúfam, že Rusko bude čoraz viac rozvíjať vzťahy s európskym hospodárskym priestorom, čo nakoniec vyústi do spoločného hospodárskeho priestoru od Lisabonu po Vladivostok“. Maďarsko vyjadrilo záujem o spoluprácu s Euroázijskou rozvojovou bankou a Maďarský minister financií Mihály Varga uviedol, že v roku 2020 bude mať Maďarsko plné členstvo. Spoluprácu s touto bankou riešia aj ostatné európske štáty.
Ďalším faktom je spolupráca európskych krajín s Čínou na projekte novej hodvábnej cesty. Tu sa tiež záujmy EÚ a EAHÚ prelínajú, nakoľko má Čína s EAHÚ od mája 2018 podpísanú dohodu o zóne voľného obchodu.
Na jednej strane je Srbsku ministrom Lajčákom vyčítaný podpis dohody s EAHÚ, na druhej strane sa v Bruseli nedávno uskutočnilo stretnutie pracovnej skupiny pre vytvorenie jednotného hospodárskeho priestoru od „Lisabonu po Vladivostok“. Pracovná skupina bola vytvorená v Berlíne v novembri 2015 za účelom posilnenia spolupráce medzi EÚ a EAHÚ. Aj napriek všetkým problémom ostáva EÚ aj naďalej hlavným obchodným a investičným partnerom členských štátov EAHÚ. Podiel priamych európskych investícii v krajinách EAHÚ predstavuje 65% z celkových priamych investícií.
V prípade Moldavska ako aj ostatných krajín Východného partnerstva je nereálne žiadať aby sa priklonili len na jednu alebo druhú stranu. Historické, sociálne a ekonomické väzby na ich susedné krajiny sú príliš silné. Po vstupe Rumunska do EÚ v roku 2007 si až 650 tisíc Moldavcov požiadalo o rumunské občianstvo. Naopak v Rusku ich žije od 700 tisíc do 1 milióna, čo je štvrtina z celkového počtu obyvateľov krajiny.
Krajiny Východného partnerstva by mali byť vnímané ako most medzi EÚ a EAHÚ. Obe strany budú musieť v týchto štátoch nájsť taký bezpečnostný formát, aby sa zmiernilo vyhrotené napätie a zachoval sa rozvoj týchto krajín. A zároveň sa posilnila spolupráca oboch únií. Lebo minimálne v prípade Ukrajiny, je už herná plocha MONOPOLY postriekaná krvou.