Neuveriteľné, stal sa zázrak. Toto nikto nečakal, najmä nie médiá hlavného prúdu. Človek, ktorý porodil štátnosť – Mečiar a človek, ktorý je odhodlaný vrátiť vlasť ľuďom – Harabin idú na spoločnej kandidátke. Všetkých 150 miest si podelili po bratsky, na striedačku.
Od začiatku decembra, do konca kampane, organizujú dennodenne s výnimkou sviatkov v každej obci konferenciu na tému: „Ochránime svoje dieťa – suverenitu, štátnosť s jej piliermi. Cudzie nechceme, svoje si zoberieme späť“. V spolupráci s alternatívnymi médiami ako InfoVojna, Slobodný vysielač, Hlavné správy oznamujú miesto konania a čas. Niekde miestna krčma, niekde Kultúrny dom, niekde dom podporovateľa.
Stranícke centrály dvoch hlavných lídrov aj ich spojených partnerov naplno. Do prvej línie sa zaktivizovali a nastúpili žijúci bývalí poslanci a poslankyne, spolu-otcovia zvrchovanosti, štátnosti a suverenity. Či už v Národnej rade alebo vo Federálnom zhromaždení. Na zhromaždeniach vítajú každého, aj volebného rivala, ktorí chce vyjadriť podporu štátnosti, suverenity, zvrchovanosti. Lebo o ňu ide. O záchranu toho najcennejšieho, čo máme. Suverenity, zvrchovanosti, štátnosti. Nášho spoločného, dnes už dospelého 28-ročného dieťaťa. Menom Slovensko.
Volebné prieskumy ukazujú prudký nárast popularity vlastencov, etatistov, suverenistov, normálnej väčšiny. Liberálno-progresívni anti-štátnici zúria a v zúfalstve žiadajú naliehavú pomoc zo svojich zahraničných centrál. Obrovské dodatočné investície nepomáhajú. Slovenský národ, ten etnický, aj politický, sa aktivizuje. Masívne podporujú návrat normálnosti. Vo voľbách progresívny liberalizmus so všetkými pätolízačmi utrpí drvivú porážku zjednotenými šíkmi vlastencov, suverenistov. Stratégia zabrala. Slovensko je zachránené.
V tom som sa prebudil. Bol to krásny sen. Ale občas treba veriť na zázraky. A vtedy sa aj zvyknú vyskytnúť. Ako sa to zopár razy stalo aj mne osobne.