Americký miliardár George Soros aj po porážke Hillary Clintonovej v prezidentských voľbách a napriek slabnúcemu postaveniu USA ako svetovej veľmoci nevzdáva boj za zachovanie moci globálnej elity, ktorú reprezentuje. V Spojených štátoch nedávno financoval masívne protitrumpovské protesty, jeho ľudia systematicky pracujú na oslabovaní vplyvu nového amerického prezidenta.
Expert na farebné revolúcie
V Európe opäť zintenzívnil svoje pôsobenie prostredníctvom kooperácie organizácií tretieho sektora a médií. Soros sa snaží rozvracať starý kontinent presadzovaním globálnych neoliberálnych cieľov v politike EÚ, propagovaním a násilným zavádzaním rodovej ideológie, financovaním štátnych prevratov na Balkáne či na Ukrajine. Podľa maďarského ministra Jánosa Lázára Soros tiež financuje všetko, čo súvisí so súčasnou inváziou imigrantov do Európy.
Sorosova Nadácia otvorenej spoločnosti je aktívna aj na Slovensku. Okrem Pavla Demeša, Ivety Radičovej či súčasného šéfa nadácie Jána Orlovského je neprehliadnuteľnou persónou sorosovského vplyvu u nás i niekdajší redaktor STV, neskôr hovorca premiéra Mikuláša Dzurindu a zakladateľ viacerých privátnych elektronických médií Martin Lengyel.
Potom, ako si úspešne plnil úlohy vo volebnom štábe SDK pred voľbami 1998, keď Soros investoval do zmeny politických pomerov u nás desiatky milónov dolárov, Lengyel zúročil svoje skúsenosti ako člen tímov režírujúcich tzv. farebné revolúcie v Európe. V roku 2004 bol napríklad poradcom bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Juščenka počas štátneho prevratu, známeho ako oranžová revolúcia.
Ešte predtým, v roku roku 2001 zakladal spravodajskú televíziu TA3. Štart televízie podporila finančnou injekciou vo výške 150 miliónov korún britská spoločnosť Millenium Electronics – fiktívna firma, o ktorej nikto nič nevedel. V tom čase sa hovorilo aj o zmluve s nebankovým subjektom Horizont Slovakia. Médiá vtedy informovali, že zmluva sa vzťahovala na odvysielanie reklamy na štyri roky vopred v hodnote 150 miliónov korún.
Keď o päť mesiacov po začiatku vysielania TA3 spoločnosť Horizont Slovakia skrachovala, vopred zinkasované peniaze za neodvysielanú reklamu Lengyelova televízia nevrátila, hoci nebankovka preukázateľne poškodila viac ako 44-tisíc klientov, ktorí sa domáhali vrátenia svojich peňazí.
Martin Lengyel tvrdí, že Rádio Aktual nie je politické rádio, ktoré by slúžilo na politickú propagandu. “Chceme ukázať, že sme schopní vybudovať objektívne rádio.” Úprimnosť týchto slov však spochybňuje Lengyelova minulosť, ako aj fakt, že okrem mediálnej sféry sa majiteľ rádia chce naďalej venovať aj politickému marketingu. Navyše v rozhovore pre Denník N na začiatku tohto roka uviedol, že médium, ktoré zakladá, bude zasahovať do politiky.
Aktual v šľapajach Twistu?
Martin Lengyel po čase TA3 odpredal a neskôr s podnikateľom Ladislavom Rehákom, s ktorým predtým spoluvlastnil týždenník Týždeň, založil Rádio Jemné melódie. Po predaji svojho majetkového podielu v tejto stanici spustil v roku 2012 Rádio Rocková republika.
Začiatkom tohto roka oznámil, že rockovo zameranú rozhlasovú stanicu sa rozhodol preformátovať na hybrid spravodajského a talk rádia, ktoré zatiaľ na Slovensku nemá tradíciu. Formát talk rádia vznikol v prvej polovici 20. storočia v USA a odvtedy sa rozšíril do celého sveta.
Nové Lengyelovo Rádio Aktual, vysielajúce na zatiaľ devätnástich frekvenciách zrušenej Rockovej republiky, môže po obsahovej stránke pripomínať Rádio Twist, vysielajúce v 90. rokoch. Propagandistické antimečiarovské rádio však bolo širokoformátové, čiže okrem významného podielu spravodajstva a publicistiky vysielalo aj iné rozhlasové žánre a vo svojej programovej skladbe malo oveľa viac viac hudby ako Aktual, kde dominuje slovo – za hodinu zahrá len 6 – 7 pesničiek.
Rádio Twist po splnení svojej funkcie nakoniec zaniklo, pretože Mečiarova vláda už bola minulosťou, politický kurz Slovenskej republiky bol nastavený “správnym” proamerickým smerom a strategický majetok štátu pripravený na veľký bazárový výpredaj. Na “buričské” rádio už nebola politická objednávka, a tým pádom ani peniaze.
Zdá sa, že po rokoch sa znovu objavila politická objednávka na spravodajské rádio, ktoré by ovplyvňovalo verejnú mienku želaným smerom. Rádio s očividnou ambíciou byť novodobým Twistom prichádza v čase, keď vplyv klasického spravodajského mainstreamu ovládaného nadnárodným kapitálom prudko slabne a silnejú alternatívne internetové médiá. Ak si niekto myslí, že štart Rádia Aktual práve teraz je náhoda, mal by si vypočuť prednášku profesora Petra Staněka o teórii “náhod”.
“Fakty, správy, komentáre. Rádio, ktoré sa s vami rozpráva.” To sú slogany novej stanice, ktorej štart podporila aj bilbordová kampaň.
Nepresvedčivé personálne obsadenie
Martin Lengyel zlanáril do svojho spravodajského tímu dvadsiatku profesionálov zo zabehnutých médií. Hoci tvrdí, že objektivita rádia je garantovaná a bude prinášať spektrum názorov, z ktorých si poslucháči budú môcť vybrať, vzhľadom na personálne zloženie redaktorov a moderátorov možno o tom úspešne pochybovať.
Nič na tom nemení ani Lengyelovo vyhlásenie, že v jeho rádiu sú ľudia s rôznymi politickými názormi. Až na pár výnimiek sú to totiž osoby, ktoré sa už v minulosti jasne názorovo prejavili a stoja na jednej strane politického spektra. Tu, samozrejme, nejde len o sympatie ku konkrétnym politickým stranám.
Vysielaniu šéfuje Tamara Valková, ktorá bola v 90. rokoch redaktorkou a moderátorkou Rádiožurnálu Slovenského rozhlasu, neskôr pracovala v STV, v denníku SME i v RTVS. Do roku 2014 bola predsedníčkou Slovenského syndikátu novinárov. Za jej predsedníctva organizácia ekonomicky skolabovala, písalo sa o zablokovaní bankových účtov syndikátu a exekúcii, na čo zo svojho postu abdikovala.
Ďalším hlasom rádia je bývalá politička Zuzana Martináková, niekdajšia podpredsedníčka SDKÚ a NR SR, predsedníčka strany Slobodné fórum a neúspešná kandidátka na prezidentku SR. Pred vstupom do politiky pôsobila v Rádiožurnáli SRo a slovenskej redakcii BBC.
V rádiu pracuje aj bývalá šéfredaktorka Rádiožurnálu Slovenského rozhlasu, Rádia Slobodná Európa a bývalá členka Rozhlasovej rady Mária Hlucháňová. V minulosti bola vedúcou komunikačného oddelenia KDH, vedúcou volebného tímu Pavla Hrušovského i asistentkou poslanca.
Vo zvukovej upútavke sa chváli, ako v 90. rokoch bojovala za demokraciu. Podľa svedectiev exkolegov v čase, keď šéfovala Rádiožurnálu, sa spolu so šéfom hlavného vysielacieho okruhu SRo a neskorším politikom Ruskovej ANO Ľubomírom Lintnerom snažila ovplyvňovať rozhlasové spravodajstvo v neprospech politickej garnitúry, ktorá zakladala samostatnú SR.
Rádio Aktual, tak ako jeho predchodca Rádio Rocková republika, zatiaľ sídli v budove Reding Tower 2 v bratislavskej mestskej časti Rača, kde si zriadilo aj nové vysielacie štúdio. Priestory však vraj nebudú stačiť a tak sa plánuje sťahovanie na inú adresu. Rádio bude potrebovať okrem hlavného štúdia pre osem ľudí ďalšie dve – záložné a produkčné.
Priestor dajú aj Havranovi
Symbolickú personálnu kontinuitu s Rádiom Twist predstavuje osoba bývalého redaktora Hrycovho rádia, programového riaditeľa televízie TA3 a bývalého hovorcu Carga Martina Halandu. Ďalšie mená tiež nie sú neznáme a spájajú sa s konkrétnymi médiami: Agáta Staneková, Pavol Michalka, Martin Hílek či Marta Jančkárová. Za jedného z mála profesionálov, ktorý bol počas svojej doterajšej kariéry politicky neutrálny, možno považovať Alexandra Štefucu, niekdajšieho redaktora relácie SRo Pozor, zákruta!, moderátora motoristických televíznych relácií a spíkra rádií Viva a Vlna.
Na druhej strane Lengyel oslovil aj humoristu Rasťa Piška, prinášajúceho vlastné satirické príspevky. Ten sa politicky jasne vyprofiloval už v 90. rokoch. Majiteľ stanice avizoval aj ďalšiu osobnosť, ktorá má onedlho obohatiť program. Povestnou čerešničkou na torte “nezávislosti” a “objektivity” Rádia Aktual bude zatiaľ bližšie neurčený program publicistu Michala Havrana, ktorého meno sa stalo synonymom neoliberálnej a “slniečkárskej” propagandy. Pre jeho nenávistné protislovenské výpady či nekritickú obhajobu riadenej imigrácie do Európy v relácii RTVS Večera s Havranom, ako aj na sociálnych sieťach, je permanentne terčom verejnej kritiky.
Otázniky však vyvoláva aj finančné pozadie projektu Rádia Aktual. V porovnaní s hudobne zameraným Rádiom Rocková republika je totiž stanica zameraná na spravodajstvo a publicistiku neporovnateľne drahšia. Výroba pôvodného spravodajstva patrí medzi najnákladnejšie položky každého média, či už ide o print, rozhlas či televíziu.
Zábery zo skúšobného vysielania “do steny”.
Rádio, ktoré na seba nezarobí
Politológ a mediálny analytik Roman Michelko má vážne pochybnosti, že projekt typu Rádio Aktual môže byť samofinancovateľný. Uznáva, že ide o zaujímavý a odvážny mediálny počin. Vzápätí však dodáva: “Je problematický po ekonomickej stránke, keďže majiteľ Rádia Aktual podľa vlastných slov najbližšie dva roky neočakáva, že bude v zisku.
Rádio s nedostatočným pokrytím územia Slovenska signálom – má síce takmer dve desiatky, ale slabších frekvencií – nemá šancu inkasovať z reklamy toľko, aby uživilo dvadsať kmeňových redaktorov a moderátorov na plný úväzok a dennú výrobu 18-hodinového programu. Náklady na spravodajskú stanicu sú rádovo vyššie, ako na hudobné rádio. Potom sú tu ďalšie prevádzkové náklady, ako je prenájom vysielacích priestorov či platby za terestriálne šírenie signálu. Za normálnych okolností by Rádio Aktual nemalo v slovenských ekonomických podmienkach šancu prežiť. Uvidíme teda, či je za tým skutočne podnikateľský zámer, alebo sú tam nejaké iné ciele”.
Michelkove úvahy sú logické – ak totiž vylúčime finančný profit z takejto stanice, potom jediným zámerom môže byť snaha ovplyvňovať verejnú mienku ako dotované rádio. Myslí si to aj Michelko: “V rádiu nebudú vyrastať noví moderátori a redaktori, pretože Lengyel ‘nakúpil’ hotových ľudí z mainstreamových médií, ktorí boli na svojich doterajších postoch veľmi slušne platení. Čiže, keď idú do toho, je veľmi pravdepodobné, že projekt je silne finančne krytý a je otázne, z akých zdrojov”.
Tieto pochybnosti potvrdil aj publicista a podpredseda Slovenskej asociácie novinárov Ľudovít Števko. „Životopis Martina Lengyela, bývalého hovorcu Mikuláša Dzurindu a poradcu hlavného organizátora oranžovej revolúcie na Ukrajine v roku 2004 Viktora Juščenka, hovorí za všetko. Ak dnes v úlohe mediálneho mága zakladá na Slovensku v poradí tretie rádio, tentoraz spravodajské, teda politické, je to viac ako podozrivé.
Na spustenie vysielania spravodajského média s desiatkami pracovníkov treba peniaze, veľa peňazí, pričom zisk z takéhoto podnikania je v nedohľadne. Preto je celkom prirodzenou otázka, odkiaľ berie Lengyel kapitál. V kuloároch sa hovorí o údajnom treťosektorovom pozadí Lengyelových zdrojov, presnejšie o Sorosových peniazoch. Takže si môžeme len domýšľať, komu a na aký účel bude slúžiť rádio s názvom Aktual. Podozrenie vzbudzuje aj Lengyelov personál, všetko obohraté platne poplatnej žurnalistiky ako Hlucháňová či Valková. Ďalšie rádio na vymývanie slovenských mozgov je na obzore – máme sa na čo tešiť,“ uzavrel Števko.
Aká je zatiaľ realita v éteri?
Rádio Aktual si zjavne chce získať širokú poslucháčsku obec aj zaujímavými nepolitickými prípevkami na pulze dňa – napríklad o smutnom stave slovenského hokeja, či aktuálne načasovanou besedou o tom, ako si majú užívatelia chrániť svoje počítače pred vírusmi a hackerskými útokmi.
V prvý deň vysielania však rádio vo svojom spravodajstve prezentovalo aj tendenčné protiruské výroky prezidenta Kisku bez ich názorového vyváženia. Humorista Rasťo Piško tvrdil, že za nedokončenú diaľničnú sieť na Slovensku môže Vladimír Mečiar. Ako hosť zasa dostala priestor expolitička Magda Vášáryová, ktorá komentujúc aktuálne dianie v Česku bez snahy o objektívny pohľad napádala osobu českého prezidenta Miloša Zemana.
Keby sa vedenie stanice rozhodlo pre pravidelné interaktívne vysielanie so živými telefonátmi poslucháčov, bolo by zaujímavé vypočuť si spätnú väzbu. Je to pre médium vždy tak trochu riziko, ale ako sa hovorí, hlas ľudu, hlas boží. Tvorcovia Rádia Aktual by sa tak z prvej ruky dozvedeli, čo si tí, pre ktorých vysielajú, myslia o výbere hostí, tém a o komentároch odznievajúcich v éteri. Či je ich práca službou verejnosti, alebo len viac či menej maskovanou propagandou v záujme tých, od ktorých prichádzajú farebné papieriky.