Božie cesty sú nevyspytateľné. Karel Gott zrejme musel odísť do večnosti práve teraz, aby sme si – práve teraz – všimli, že bol pevným bodom v meniacom sa svete okolo nás. Neuhýbal. Po „nežnom“ novembri automaticky nevrátil titul „národný umelec“ – na rozdiel od takého Kňažka, ktorý sa ponáhľal vzdať sa o „level“ nižšieho titulu „zaslúžilý umelec“, len aby bol “in”. A to mnohým prekáža a privádza ich do zúrivosti: Gott nebol slniečkar. Nenávistný „denník N“ pomenoval ho dokonca ako „hudobného idiota a zombieho“! Hanba, ktorou vlastne vo vzťahu k smútiacim Čechom ponížil nás, tiež smútiacich Slovákov. Denník, “slovenský” iba a len podľa jazyka, v ktorom nenávidí a uráža Slovákov a ich priateľov.
A ďalší exot, český „katolícky“(?) kňaz Tomáš Halík označil Gottov pohreb v katedrále svätého Víta za „šialený a nevkusný nápad“, pokiaľ pôjde o pohreb so štátnymi poctami, o ktorom hovoril Andrej Babiš… Nie aby sa tento nešťastník tešil, že v bezbožnom Česku sa práve aj slávny Kája hlási k Bohu, on protestuje u kardinála Duku: „Státní smutek a vlajky na půl žerdi by byly neadekvátní…“ Los idiotos v priamom prenose!
Keby aj bola pravda, že sa Karel pôvodne volal „Gottar“ – tak píšu niektoré médiá – aj tak má v mene „Got“, teda „Boh“. A nijaký slniečkar, a ani neslávne známy denník nenávistníkov nemôže spochybniť Gottov nádherný “božský” tenor ako stvorený pre všetky pesničky o láske a radosti. Karel Gott odchádza – všetkým je nám súdené raz odísť – zrejme v najpríhodnejšom čase – pre nás, Slovákov, ktorým v roku 1966 spieval v našej reči o rozprávkovom dome… Ďakujeme, Kája! My si ten rozprávkový dom, po voľbách, možno rozhodujúcich, do ktorých už neostáva ani 150 dní, vybudujeme!
Autor je členom predsedníctva Aliancie za Slovensko – KDŽP