Vyhodili sme gender ideológiu dverami, lezie nám oknom cez EÚ!

Gender ideológovia sa nechcú zmieriť so suverenitou štátov na medzinárodnom poli a ani s tým, že Európska únia má veľmi limitované  kompetencie vzhľadom k obsahu Istanbulského dohovoru. Nepáči sa im, že EÚ pristúpila iba vo veľmi obmedzenom rozsahu.

Svoju oporu majú v Európskom parlamente, ktorý najnovšie požiadal o stanovisko Súdneho dvora EÚ k otázke pristúpenia EÚ k Istanbulskému dohovoru. Európsky parlament hlasoval za takúto žiadosť 4. apríla 2019 a bola zaregistrovaná Súdnym dvorom EÚ 9. júla 2019 (stanovisko Avis 1/19). Od okamihu oznámenia žiadosti môžu všetky členské štáty EÚ (vrátane Slovenska) a inštitúcie EÚ zasiahnuť prostredníctvom písomných pripomienok. Urobí to Slovensko? Záleží aj na nás.

Ženy musíme chrániť pred násilím a práve kvôli ochrane žien odmietame spochybňovať, kto ženou či mužom je. Aliancia za rodinu (spoločne s Vami, ak sa pridáte k petícii) žiada ministra spravodlivosti Gábora Gála, aby ministerstvo  spravodlivosti zaslalo Súdnemu dvoru  EÚ písomné pripomienky, ktorými:

– bude informovať súd o rozhodnutí NR SR odmietnuť ratifikáciu Istanbulského dohovoru,

– odmietne širšie pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru a postaví sa za suverenitu členských štátov pri Istanbulskom dohovore v čo najširšom rozsahu,

– bude namietať rozpor s Ústavou SR a využije aj argumenty obsiahnuté v rozhodnutí bulharského ústavného súdu o Istanbulskom dohovore a podobnosť slovenskej a bulharskej ústavnej úpravy ohľadom manželstva a právneho štátu.

Keď to nejde cez dvere, pôjde to oknom. Takto si to predstavujú genderoví ideológovia pri Istanbulskom dohovore. Zneužívanie inštitúcií EÚ k tomu patrí. Prečo sa tak vehementne snažia lámať cez koleno suverénnu vôľu členských štátov? Bulharský ústavný súd rozhodol, že Istanbulský dohovor je v rozpore s ich ústavou, lebo ak spoločnosť stratí schopnosť rozlišovať ženu a muža, potom boj proti násiliu páchanému na ženách je len formálny, ale neúplný záväzok. Ich Ústava je nič? Naša je nič?

Muž je muž a žena je žena, lebo sa takými rodia. Násilie na ženách je výnimka a musíme proti nemu bojovať, ale nie je to „pravidlo“ v našej slovenskej spoločnosti, ktorým si muži udržiavajú svoje dominantné postavenie.

Podľa gender ideológie má štát zasahovať  do  súkromia muža a ženy a ich rozhodovania, ako si budú deliť úlohy v domácnosti. Deti sa majú učiť o tzv. „nestereotypných“ rolách mužov a žien na všetkých druhoch škôl. V Británii už zakazujú ako rodovo stereotypné reklamy aj tie, ktoré ukazujú ako sa matka stará pri kočíku o dieťa. Starostlivosť matky o dieťa je stereotyp? Mohli by sme sa smiať, ak by to nebolo do plaču. A už vôbec odmietame, aby v školách učitelia zneisťovali naše deti o ich rode. Stačí nám vidieť ako v Británii či iných krajinách rapídne narástli poruchy pohlavnej identity u detí. A tieto zmätené deti potom ešte aj chirurgicky mrzačia. A ak rodič nesúhlasí s takýmto mrzačením? Stalo sa aj to, že mu štát odoberie dieťa a rodičovské práva.

Ministerskí úradníci zlyhali už viackrát. Ústava SR hovorí o výnimočnosti manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou. Ministerstvo spravodlivosti však zmeškalo lehotu na intervenciu v prípade Coman a  nám na našu petíciu Bráňte našu Ústavu odpovedalo v zmysle, že právny poriadok EÚ má prednosť pred slovenským právnym poriadkom. Takže asi sme gubernia, nie suverénny štát, lebo súčasťou nášho právneho poriadku je predsa naša Ústava, ktorá má prednosť pred európskymi predpismi.

Úradníci ministerstva spravodlivosti spoločne s úradníkmi ministerstva zahraničia pripravili materiál, v ktorom sľubovali OSN, že do piatich rokov prijmeme registrované partnerstvá. Takýto prístup je výslovne nedemokratický. Kto dal týmto úradníkom mandát sľubovať im niečo, čo nie je ani v programovom vyhlásení vlády a na čo nedostala žiadna strana mandát vo voľbách?

Národná Rada Slovenskej republiky odhlasovala, že neratifikuje Istanbulský dohovor. Tento právny úkon by malo Slovensko tlmočiť aj naďalej v medzinárodnom prostredí, tak ako už avizovalo aj OSN. Slovenská republika by tak mala vyjadriť svoje stanovisko o neprípustnosti neobmedzeného pristúpenia EÚ k Istanbulskému dohovoru. EÚ na takýto úkon nemá demokratický mandát a nemá ani zverené právne kompetencie. Napokon Rada už raz rozhodla výlučne o obmedzenom pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru. Neoznámiť postoj Slovenska súdu a ostať ticho by bol  nedemokratický podvod na občanoch a na Národnej rade SR.