Konečný rozsudok v prípade hanlivého statusu

Keďže bol aktuálne “rozuzlený” prípad poslanca ĽSNS Stanislava Mizíka, trestne stíhaného pre hanlivý status na Facebooku, chcel by som to v krátkosti okomentovať. Len teda zrekapitulujem, čo píše aj TASR, teda že minuloročný verdikt Špecializovaného trestného súdu bol potvrdený a poslanec bol Najvyšším súdom uznaný za nevinného.

A teraz – máme to brať ako dobrú správu či zlú? Nuž, keďže tu išlo o kauzu trestného stíhania kvôli slovnému prejavu a ja sa v tomto kontexte zastávam v podstate úplnej slobody prejavu, možno konečný rozsudok vnímať pozitívne. Má to však ale háčik, že Mizík bol len preto uznaný za nevinného, lebo sa nepodarilo dokázať, že status písal on.

Takže vlastne sa nie je z čoho radovať. Lebo akonáhle by podobný status napísal niekto ďalší a podarilo by sa mu preukázať, že to bol skutočne on, kto to písal, už by súd dopadol diametrálne odlišne. Pre slobodu prejavu teda vlastne nejde o dobrú správu či dobrý precedens.

Pravdaže, nerád by som tu obišiel vôbec dôvod, prečo poslancov status vyvolal také pozdvihnutie. Pripomeniem, že išlo o komentár na margo prezidentom vyznamenaných osobností pri príležitosti Dňa vzniku Slovenskej republiky. Zo statusu bolo zjavné, že jeho autor dáva do negatívnych konotácií etniká Židov či Rómov. V tom istotne problém vidím a ako bol daný status formulovaný, vôbec ho nepovažujem za vhodný. I keď, pochopiteľne, Kiskove provokačné vyznamenávania nepochybne “vytočili” aj mňa. Ale stavať kritiku Kiskovho rozhodnutia na etnickom základe? Autor (nech už ním bol ktokoľvek, keď aj nie poslanec), si nemohol zvoliť horší spôsob.

To je jedna vec a teraz k tomu môžem dodať aj to “b”. A to spočíva v tom, že akokoľvek bol spomínaný status nevhodný, určite sa nemôžem stotožniť s tým, aby za také slová bol niekto trestne stíhaný. A tu kľudne aj na obranu daného autora poviem, že daný status neobsahoval podľa mňa ani len náznak vyhrážky. Čo je pre mňa kľúčové pri posudzovaní toho, kedy by mala nastúpiť represia štátu a kedy nie. V tomto prípade určite nie.

V takomto prípade, keby taký status napísal trebárs nejaký môj známy, no tak mu asi vysvetlím, že to “prestrelil”. Ale hnať za to niekoho na súd? To považujem za absurdné.

Písal som tu pomerne nedávno o kultúre trestných oznámení, ktorú považujem za primitívnu a detinskú. Konkrétne to, že niekto, kto sa cíti dotknutý, sa okamžite obracia na štát. “Žalobaba žaluje”, inak povedané. Presne takýto prístup ale zbytočne povzbudí moc represívnej zložky štátu, ktorá sa bude ďalej rozmáhať… no a až sa to neskôr začne týkať aj nás, tak si môžeme zacitovať známu báseň z obdobia nacizmu pripisovanú Martinovi Niemollerovi “Najprv prišli po…” (a nakoniec aj po mňa).

Preto si osobne želám, pokiaľ ide o rôzne kontroverzné a urážlivé prejavy, aby tu bol regulatív týchto vecí postavený v prvom rade na osobnom postoji samotných ľudí v každodennom živote a nie na okamžitom obracaní sa na štátnu represiu. Ak to niekto preženie, dajme mu pocítiť, že to prehnal. Ale pokiaľ to urobí len tak ako spomínaný poslanec, prosím vás, zabudnime na nejaké mocenské riešenie štátu, lebo to nás všetkých ťahá len k Orwellovmu Veľkému bratovi či 50. rokom minulého storočia! A z dejín sa treba poučiť.