MATRIX pravdy, alebo ako Barack Obama doviedol západnú civilizáciu na okraj útesu (2/4)

Kniha „Teória pravdy“ (www.theorytruth.com) bola vydaná približne pred 9 mesiacmi a počas tohto obdobia som pozoroval reakcie na ňu. Knihu som dával čítať ľuďom s nadpriemernými mentálnymi schopnosťami, ako akademici vrátane aktívneho profesora na bohosloveckej fakulte, politikom a ich poradcom, ale aj mojim priateľom a spolužiakom, a druhú skupinu tvorili integrované ženy, t. j. cítili sa ako ženy a aj mysleli a konali ako ženy, bez ohľadu na ich vzdelanie. Obsah respektíve posolstvo knihy sa týka pravdy, lásky a mierového spolužitia ľudstva, ale použitý slovník je zvolený bez politickej korektnosti, aby nemohlo dôjsť k významovo inej interpretácii, ako je zamýšľaná. Pre bežného čitateľa môžu byť prekvapivé aj analógie, príklady a súvislosti medzi skutočnosťami, ktoré sú všeobecne vnímané ako nezlučiteľné respektíve bol zaužívaný predpoklad, že existovali sami o sebe bez vzájomného prepojenia.

Odozva čitateľov bola rozhodujúca pre rozpracovanie objavu „úplnej konektivity“ ako najdôležitejšej funkcie bytia hmoty a života, zároveň udržania mentálnej integrity človeka na úrovni vedomia a aj ekonomickej aktivity ľudstva, navyše skutočná sociálna konektivita človeka s človekom je predpoklad šťastného života, inak nastupuje násilie voči druhému alebo sebe samému, až po dobrovoľné ukončenie svojho života. Konektivita čiže stabilita všetkých spoločenských vzťahov, je viazaná na motiváciu, ktorá ak má byť nedeštruktívna a má slúžiť na koordináciu jednotlivých členov spoločnosti, tak títo sa musia zjednotiť na tom čo budú považovať za pravdivé. Pravda je kritériom dobra a zla v spoločnosti, preto čo je dobré sa považuje za morálne. Pravda je len výrok, ktorý aby sa stal akceptovanou pravdou musí byť verifikovaný. Ak chceme mierovo žiť ako ľudstvo a aj prežiť šťastný osobný život musíme chápať druhého človeka, t. j. rozumieť ako chápu/verifikujú pravdu ostatní ľudia, až potom je možné povedať čo je dobré a morálne. Verifikácia je vždy spojená s emocionálnou/ energetickou reakciou každého človeka a môže ísť o stav pozitívny/neutrálny/negatívny (+/0/-), zároveň emocionálna reakcia prebieha primárne u konkrétneho jedinca, alebo cez obecenstvo, čiže charakter verifikácie je súkromný alebo verejný.

Matica/MATRIX verifikácie PRAVDY

Pravda, ako jednota výroku a svedomia je perzský koncept verejnej verifikácie pravdy, vychádza z najvyššej hodnoty v zoroastrizme, chápanej ako morálna integrita človeka, čo znamená, že človek myslí dobro, hovorí dobro a koná dobro. Sila morálnej integrity ako spôsobu verifikácie spočíva v tom, že umožňuje človeku vnímať skutočnosť ako danú, preto psychické prežitie/zmierenie sa s platnosťou výroku ako pravdy, nevyvoláva u človeka ani nepokoj ani vzrušenie, pretože takáto skutočnosť je vnímaná ako daná/prirodzená. Vďaka schopnosti poskytnúť človeku „pokoj na duši“ je mimoriadne preferovaným spôsobom udržiavania osobnej integrity nenásilných ľudí, ktorí chcú prežiť svoj život v pokoji a vzájomne sa obohacujúcich sociálnych vzťahoch s inými ľuďmi, a preto očakávajú rovnakú morálnu integritu od druhých, respektíve ich spoluúčasť na „dobre“, čo býva zneužívané. Zneužitie verifikácie pravdy cez morálnu integritu často slúži na vyvolanie verejnej reakcie/mobilizáciu jedincov s rovnakým pocitom, často negatívnym alebo na elimináciu nechceného názoru/výroku a takýto jedinci potom vyžadujú pre seba rešpekt na základe „zrkadlenia“,  respektíve virtualizácie morálnej integrity, zároveň sa používa na manipuláciu s očakávaniami nenásilných jedincov, ospravedlnenie parazitických spoločenských štruktúr, napríklad orientálnych despocií a slovenské príslovie o ňom hovorí, že „cesta do pekla je dláždená peknými predsavzatiami“, pretože v skutočnosti nestačí robiť len správne veci, ale je nutné ich robiť správne. Povedané inak, predsavzatie/informácia je totožná so vzťahmi, prostredníctvom ktorých sa vykonávajú správne veci a ich výsledkom je správna vec/entita, čiže to čo je skutočné. Nikdy nemôže byť pravdivý človek, ktorý nie je morálne integrovaný. Napríklad jedinec je zamestnancom alebo vlastníkom média, takže z dôvodu ekonomického záujmu na potlačení tržieb konkurenčného média nemôže byť morálnym pri obvinení konkurencie z neserióznosti, ktorá nepropaguje násilie, ale má iba opačný názor. Morálne neitegrovaný jedinec nemá právo dožadovať sa „vyššieho dobra“  v mene svojho prospechu.

Spôsob verifikácie pravdy cez segregáciu najlepšie vystihuje príslovie, „o potrebe oddeliť zrno od pliev“, čo znamená, že pri konflikte dvoch právd/práv, má prednosť tá pravda/právo, ktorá je hodnotnejšia, či už svojou veľkosťou, pokrokovosťou alebo vyššou formou bytia. Segregačný spôsob verifikácie nevyvoláva u človeka žiadnu reakciu, pretože rozhodovanie chápe ako nutnosť podmienenú dosiahnutím vyššieho cieľa, napríklad veliteľ obetuje vojaka, aby zachránil celú jednotku a nevyvolá to u neho morálnu dilemu, rovnako Alexander Veľký symbolicky rozseknutím Gordického uzla zrušil Babylónsku despociu, respektíve Napoleon nie je vnímaný ako despota a vojnový štváč, pretože s jeho vojenskou silou je spojená definitívna zmena feudalizmu na nový ekonomický koncept kapitalizmu v Európe, nakoniec nikto sa nepohoršuje a ani mimoriadne neteší, keď antibiotiká zlikvidujú baktérie a chorý človek sa vylieči zo zápalu pľúc alebo si dá k obedu šťavnaté jahňacie kotlety, pričom oba svoje úžitky človek dosiahne na úkor nižších foriem života. Zneužitie segregačnej verifikácie sa prejavuje v ospravedlnení morálne diskutabilných skutočností, ako násilie voči nenásilným jedincom napríklad, keď virtuálni nositelia pokroku/progresivizmu chcú zabíjať, respektíve bojovať proti zástancom mierovej historickej tradície ľudského spolužitia, ospravedlnenie egoizmu, keď sa obhajuje právo elity/egoistov parazitovať na slušnej väčšine, alebo ospravedlnenie akejkoľvek diskriminácie na základe rasy, vierovyznania, sociálneho pôvodu a podobne. Nie nepodstatnou skutočnosťou je zdôvodnenie eugeniky, šľachtenia ľudskej rasy cez reguláciu prístupu k reprodukcii svojich génov, ide o udržiavanie vopred určených jedincov v režime tzv. slepých génov bez možnosti, respektíve za veľkých prekážok mať vlastných potomkov. Všeobecne je známy aristokratický koncept „modrej krvi“, najdlhšie fungujúci eugenický systém je hinduistická kastová segregácia, bušidó koncept morálneho kódexu japonských samurajov by nemohol byť spoločensky akceptovaný bez eugeniky, židovské levirátne manželstvo je tiež jedným zo spôsobov šľachtenia ľudí, podobne ako koncept mnohoženstva uplatňovaný v islame, tiež je zaujímavý prístup v tejto oblasti v starej Egyptskej ríši. V súčasnosti je najnebezpečnejším javom „progresívne“ zadržiavanie/segregovanie žien v režime slepých génov cez feministické koncepty zastrašovania mužov #Me Too, podporou potratových politík, znevýhodňovania a znižovania sociálneho statusu matiek, propagácie kultu mužožien a degradácia integrovaných žien na úroveň ich genderovo „korektného“ pomenovania, ako „osoby s prednou dierou“ namiesto tradičného pojmu „žena“. Nebezpečenstvo segregácie integrovaných žien do skupiny slepých génov vykazuje apokalyptickú podobnosť s jedným z najdlhšie opakovaným pokusom od roku 1947 do 90-tych rokov 20. storočia, tzv. „Myšacej utópie“, kedy etológ J. B. Calhoun vytvoril bezpečné hniezdo pre 3000 myší s dostatkom všetkého potrebného pre život a tieto myši vymreli so železnou pravidelnosťou na 600 deň od začatia experimentu. Štvrtá fáza „civilizácie myší“ nazývaná „Úpadok“, bola charakteristická egoizmom jednotlivých myší prejavujúcim sa životom single, nezáujmom o rozmnožovanie zo strany samcov a neplodnosťou veľkej časti samičiek. Nakoľko ľudskú civilizáciu stvorili ženy, tým že privatizovali svoju pokrvnú líniu, čím vytvorili základnú sociálnu entitu, proto korporáciu – rodinu, tak segregácia integrovaných žien mimo materstvo spôsobí jej zánik.

Grécky koncept materiálnej pravdy je jedinou verifikáciou, ktorá nerieši konflikt dvoch právd/práv absolútne, ale kompromisne, a jej podstatou je spôsob riešenia zakotvený v rímskom práve, kedy podstata skutočnosti musí byť v súlade s hmotným stavom veci, napríklad za človeka sa v Ríme považoval iba jedinec, čo sa narodil živý a má ľudskú podobu. Následne pri riešení potratovej politiky, by rímsky súd najskôr vyriešil, na strane „za potrat“ otázku, kedy sa plod podobá na človeka, čiže má jasne oddelené zárodky tela, hlavy, krku, nôh a rúk, aby mu priznal ochranu, čiže by uznal právo na potrat do konca asi 24 týždňa. Naopak pri argumentoch strany „za život“, by akceptoval tlkot srdca, ako rozhodujúci moment vzniku života, nakoľko je zaužívaná prax ohľadne vyhlásenia človeka za mŕtveho, keď mu nebije srdce, teda embryo by považoval za živé asi od 6 týždňa tehotenstva. Rímsky súd by obe dĺžky spočítal a vydelil dvoma, čím by dospel ku kompromisu možnosti povoliť potrat do 15 týždňa tehotenstva. Žiadna iná verifikácia pravdy toto neumožňuje, a preto sú koncepty verifikácie v generických základoch svetonázoru jednotlivých civilizácií, nakoľko tí, čo sa venujú programovaniu vedia, že z dôvodu konzistentnosti programu/softwaru je nevyhnutné vyriešiť problém jednoznačnosti/identity skutočností na základe, ktorých mozog/vedomie/program uskutočňuje poznávanie a následné rozhodovanie jedinca, čiže žitie samotného života. Pri strete materiálnej pravdy a akejkoľvek inej verifikácie, ak neexistuje obmedzujúca podmienka vylúčenia násilia, tak bude materiálna pravda vždy umlčaná a jej protagonisti existenčne eliminovaní.

Príbeh materiálnej pravdy je fascinujúci a bola by dávno zanikla, keby ju nebolo ochraňovalo kresťanstvo, ktorého koncept Ducha svätého zodpovedá podstate materiálnej pravdy. Kresťanstvo je jediný svetonázorový koncept akceptujúci božskú podstatu materiálnej pravdy, všetky ostatné náboženstvá vrátane svetských ideológií ju deformujú/virtualizujú/relativizujú, ako fašizmus hlásaním segregačnej nadradenosti, marxizmus sociálnej rovnosti a ultraliberalizmus nutnosťou sociálneho riadenia/ovládania/ manipulácie človeka, čo sa prejavuje snahou o zjednodušenie procesu riadenia rozbitím účasti jedinca na sociálnych vzťahoch, jeho vytlačením do egoizmu a osamelosti, pretože účasťou v korporáciách ako rodina, cirkev a národ riadenie naráža na kolektívnu rezistenciu. Najvhodnejším nástrojom pre dosiahnutie straty sociálnej konektivity je ideológia genderovej rovnosti/nihilizmu, ktorá je v rozpore s biologickou podstatou existencie človeka, čiže materiálnou pravdou. Kresťanstvo vďaka viere v božskú podstatu Ducha svätého utvorilo ostrovy slobody hlásania materiálnej pravdy po vzore gréckych akadémií, z ktorých je najznámejšia Platónova Akadémia. Vďaka scholastike Tomáša Akvinského cirkev začala zakladať prvé univerzity, kde garantovala slobodu poznania materiálnej pravdy, ktorá sa neskôr vyvinula v systém paradigmatickej vedy. Dnešná veda je typom materiálnej pravdy platnej len v danej dobe, pričom to čo je aktuálne pravdivé/verifikované je len viera/presvedčenie kvalifikovanej verejnosti/vedcov, že systém výrokov o svete je zhodný so skutočnosťou/materiálnou pravdou.

Kresťanstvo nie je identické s gréckym konceptom materiálnej pravdy, ale jedná sa o synkretický judaizmus, pretože síce judaizmus ako svetonázorový koncept akceptuje nedeformovanú materiálnu pravdu, ale iba pre židov, potom je možné konštatovať, že judaizmus má dvojitú morálku, jednu pre židov a inú pre nežidov, kde už nemusí platiť materiálna pravda. Kresťanstvo tento problém rieši cez požiadavku morálnej integrity, čím zavádza do spoločenských vzťahov princíp rovnosti všetkých ľudských bytostí. Princíp rovnosti zase vylučuje možnosť použitia násilia voči blížnemu, čím narovnáva deformácie kolektivizmu/vlády väčšiny, pretože obmedzuje použitie moci výlučne na základe práva, ale zároveň aj právo musí byť založené na materiálnej pravde a nie na ideológii, inak by došlo k porušeniu morálnej integrity celej ľudskej spoločnosti. Princíp morálnej integrity v podstate len kopíruje základ kresťanských mystérií spočívajúcich v jednote bytia plynúceho z existencie trojjediného/Trinity skutočného Boha, ktorý „vykazuje“ absolútnu konektivitu/integritu/identitu a energiu/svetlo, na rozdiel od Antitézy/„pána Svetla“, ktorý je princípom diskonektivity/ osamotenosti/relativizmu a čiernej diery pohlcujúcej/ovládajúcej všetko svetlo vo svojom dosahu. Nakoniec morálna integrita pomáha udržať egoizmus človeka v hraniciach expanzie, ktorými sú rovnaké práva blížneho, čiže každý môže konať slobodne čo chce, za dodržania podmienky nezhoršenia postavenia jeho blížnych, a rovnako poskytuje možnosť každému človeku prijať všetky opatrenia, vrátane sily, potrebné na odvrátenie konania iných, ktorí škodia nenásilnému jedincovi.

Materiálna pravda je okrem svojej verejnej verifikácie spojená s pozitívnou energiou, ktorú môže získať každý človek z poznania pravdy. Prvoplánovo je možné hovoriť o pozitívnej energii z uznania kvalifikovanej a aj laickej verejnosti za vedecké objavy, respektíve o úžitkoch plynúcich z aplikácie vedeckých poznatkov do technológie, avšak existuje aj hlbinný význam podporujúci hypotézu duálnej povahy informácie a energie s ňou spojenej. Ak niekto ešte nezažil vzrušenie/rozrušenie z poznania, tak v závislosti, či budú informácie v knihe „Teória pravdy“ (www.theorytruth.com) v súlade, respektíve v rozpore s jeho svetonázorom, môže zažiť toto hlbinné pôsobenie životnej energie. Sám som videl, keď som dával čítať texty z knihy prvým čitateľom, ako im stúpa od krku až po končeky vlasov červeň a zrýchľuje sa im dych, ateisti mi začali tvrdiť, že oni sú vlastne kultúrne kresťania a strácajú slová z poznania hlbokých súvislostí všetkých skutočností sveta, dokonca jeden kolega Žid, ktorý hovorí, že sa na Slovensku zabudol/oženil, nakoľko celú rodinu má v Izraeli a v USA, tak mi poslal jedno ráno 5:30 SMS, „Včera som si kúpil knihu, práve som ju dočítal, idem sa osprchovať, trochu vyspať a začínam druhé kolo“. Keď som sa s ním následne stretol, povedal, že „Nikdy som si nemyslel, že sa ako Žid dozviem niečo nové od nežida“.

Z reakcií čitateľov som vypozoroval tri spôsoby čítania knihy; prvým je, ak čitateľ je znalý filozofie, spoločenských vied, histórie, náboženského gnosticizmu, tak najlepším spôsobom je rýchle prečítanie, aby čitateľ získal prehľad o rozsahu tém, ktoré sú predmetom skúmania v texte knihy a potom druhé pomalé čítanie pre pochopenie súvislostí medzi jednotlivými témami. Druhým spôsobom je pedantné/pomalé čítanie, aké absolvovala jedna čitateľka/kaderníčka, keď čítala knihu dva mesiace pri počítači so zapnutou Wikipediou, s poznámkovým blokom a so záložkami, knihu aj viackrát hodila do kúta, ale nakoniec ju prečítala a povedala, „Viete práve ma opustil partner a ja som bola nahnevaná, že čo som urobila zle. Po prečítaní som nadobudla pokoj, pretože som pochopila, že som sa chovala v súlade s domnelými očakávaniami (poznámka autora: kultúrno-sociálnymi stereotypmi), ale nie na základe pochopenia druhého človeka, vlastne ja v skutočnosti nerozumiem ľuďom a asi som nikdy skutočne nemilovala“. Pozitívna energia z poznania materiálnej pravdy eliminovala negatívnu energiu v jej psychike a ona sa mohla cez poznanie zbaviť nepríjemnej minulej skúsenosti, ktorú následne vo svojom vedomí segregovala do zabudnutia. Tretím spôsobom čítania je prístup ďalšieho čitateľa, ktorý keď sa v skupine bavili o knihe a ostatní tvrdili, že je zložitá a náročná, povedal, že to vôbec nie je pravda a treba ju čítať tak, ako si vnútorne každý predstavuje, že veci prirodzene fungujú na základe zdravého „sedliackeho“ úsudku bez vymyslených filozofických konštruktov, a v prípade, že niečomu nerozumieš, tak sa v duchu opýtaj čo by považovala za dobro tvoja stará mama.

Pozitívny pocit/energia spojený s poznaním materiálnej pravdy a duálna podstata sveta znamenajúca skutočnosť, že energia je vždy spojená s informáciou, poskytuje silný predpoklad pre vyslovenie hypotézy, že svetonázor je viac menej, podľa veľkosti mentálnych schopností každého jedinca, bez rozporná informačná štruktúra vytvorená v vedomí/pamäti človeka, ktorá umožňuje voľný priechod životnej energie spojenej s každou informáciou, ktorú z okolia spracováva vo svojom vedomí a jej voľný priechod predstavuje „pokoj na duši“ v prípade, že informácia je v súlade so jeho svetonázorom. Ak je informácia v súlade so svetonázorom a zároveň prináša nové poznanie, tak energia informácie, ktorá rozšírila svetonázor/poznanie je pociťovaná ako prílev novej pozitívnej energie, „hreje na duši“. Naopak, ak informácia, ktorú spracováva vedomie z okolia je v rozpore so svetonázorom, tak energia s ňou spojená nemôže voľne prúdiť a dôjde k „zápche“, ktorá spôsobí intenzívny „pocit vnútorného nepokoja“, a až získanie informácie/pravdy, ktorá vysvetlí frustrujúce skutočnosti v súlade so svetonázorom môže dôjsť k uvoľneniu napätia a získaniu pokoja na duši. Ak človek nevie z osobných dôvodov, mentálna nedostatočnosť, nevhodná výchova, nedostatok vzdelania a podobne alebo nemôže z dôvodu vonkajšieho tlaku ako násilie, očakávania okolia, prepadnutie závislosti a podobne, spriechodniť energiu prameniacu z podnetov/skutočností z okolia, alebo nechce pre morálnu neprípustnosť akceptovať možné riešenie, je jeho psychika prinútená k deformácii, ktorá sa okoliu javí ako duševná porucha/choroba, ale danému jedincovi umožňuje „beztrestnú“ ventiláciu vnútorného napätia, avšak ak je daný človek silná osobnosť, tak vonkajší tlak bude riešiť „vnútorným zlomením/mentálnym prerodom“, ktorý sa prejaví uzavretím sa do seba, rebootovaním hodnotového svetonázoru získaného od matky a následne rezistenciou voči deformačnému tlaku okolia, a toto je najprirodzenejšie vysvetlenie napríklad „zlomenia“ sa agentov Edwarda Snowdena, súdruha Kim Philbyho a podobne.