Prečo sa ekonomická nerovnosť zväčšuje a čo s tým môže spraviť štát

Takmer všetci sa zhodujú v tom, že neustále dochádza k zvyšovaniu ekonomickej nerovnosti a preto sa pokúsim uviesť dôvody, prečo k tomu dochádza. Zameriam sa hlavne na Slovensko a rolu štátu v prerozdeľovaní bohatstva.

Najprv k samotnej nerovnosti. Naozaj sa neustále zvyšuje nerovnosť? Poďme sa pozrieť čo o tejto téme vravia ekonómovia. Najprv klasický liberálny ekonóm Ludwig von Mises zo začiatku 20 storočia. Nevenoval sa tejto téme veľmi rozsiahlo, ale skonštatoval že ak je nerovnosť príliš veľká tak riadenie tých najväčších firiem sa stane neefektívne a nerovnosť sa tak prestane zväčšovať. Problém ktorý tu ale vzniká je ten, že ak by to aj bola pravda tak nikto netuší kedy sa prestane nerovnosť zväčšovať. (Môže sa prestať zväčšovať keď 10% najmajetnejších ovláda 50% bohatstva, 70%, 90% možno až 95% netušíme to.) Potom tu máme Thomasa Pikettyho ľavicového ekonóma, ktorý sa zhodol s tvrdením Ludwiga von Misesa v tom, že ak je nerovnosť príliš veľká prestane sa zväčšovať. Piketty mal k dispozícií oveľa viac dát a aj sa danej téme oveľa viac venoval a zistil, že v období pred prvou svetovou vojnou, keď bol pravdepodobne najväčší rozdiel medzi bohatými a chudobnými, sa daný rozdiel už viacej nezvyšoval. (Najmajetnejších 10% ovládalo 90% bohatstva.) Takže je veľmi pravdepodobné, že pokiaľ 10% najmajetnejších ovláda 90% všetkého bohatstva je pre nich takmer nemožné aby ovládali ešte viac. Ak to teda zhrniem ak by štát do ekonomiky nezasahoval správne alebo vôbec 10% najmajetnejších ľudí by takmer v každej krajine vlastnilo približne 90% všetkého bohatstva ktoré sa vlastniť dá.

Teraz sa isto pýtate ak sa nerovnosť neustále zväčšuje prečo teda 10% najmajetnejších ľudí neovláda 90% všetkého bohatstva. História nás naučila, že existujú 3 účinné spôsoby aby sa výrazne znížil rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Prvý spôsob je vojna, ktorá síce postihuje všetkých obyvateľov rovnako avšak väčšina vecí ktorá je cez vojnu zničená patrí tým čo niečo vlastnia. Samozrejme vojna je veľmi zlý spôsob ako znížiť nerovnosť medzi chudobnými a bohatými. Rozdiel medzi bohatými a chudobnými sa výrazne znížil najmä počas a po skončení druhej svetovej vojny avšak pozdejšie znižovanie nerovnosti spôsobovala najmä nová politika väčšiny štátov v povojnovom svete. Druhý spôsob je hospodárska kríza ktorá dokáže mať veľmi podobný ničivý účinok na ekonomiku ako vojna. Aj tu platí to isté pokiaľ nevlastníte žiadny majetok nemôžete oň v čase krízy prísť, a preto dochádza v časoch krízy k razantnému znižovaniu rozdielu medzi bohatými a chudobnými. Ukázala to najmä veľká hospodárska kríza v 30 rokoch. Počas súčasnej hospodárskej krízy, ktorá vypukla v roku 2008 v USA a preniesla sa do zvyšku sveta nedošlo k žiadnemu výraznému zníženiu rozdielov medzi bohatými a chudobnými najmä v dôsledku zásahu štátov do ekonomiky ,ktoré zabránili aby sa kríza výrazne prejavila v reálnej ekonomike avšak tým pádom nedošlo ani k výraznému zníženiu majetku bohatých ľudí. Keďže kríza ničí celkové bohatstvo spoločnosti, tiež je to veľmi zlý spôsob zníženia nerovnosti. Potom tu máme tretiu možnosť a to je štát. Zásah štátu dokáže nerovnosť výrazne znížiť ale aj zvýšiť podľa toho, akú politiku daný štátu použije. Napríklad po druhej svetovej vojne dochádza v Európe, ale aj v USA v dôsledku politík vlád k výraznému zníženiu nerovnosti medzi bohatými a chudobnými. Medzi hlavné dôvody prečo k tomu došlo bola zmena miery zdanenia a inflácia. Ak to zhrniem z troch možností, ktoré dokážu znížiť nerovnosť vojna, hospodárska kríza a zásah štátu je jednoznačne najlepšia tretia možnosť a tým je zásah štátu.

 A teraz k samotnej nerovnosti prečo stúpa a prečo je vysoká nerovnosť zlá. Nerovnosť sa zvyšuje najmä počas hospodárskeho rastu. Existuje strašne veľa faktorov ktoré tlačia na to aby sa nerovnosť zvyšovala alebo znižovala ja sem uvediem len tie ktoré pokladám za dôležité.

Na Slovensku pracuje niečo cez 2 milióny zamestnancov ktorí poberajú mzdu. Zamestnáva ich približne 260 000 firiem. Väčšinu tvoria firmy do 10 zamestnancov. Firmy  nedostávajú peniaze za služby ktoré ponúkajú tak ako zamestnanci raz do mesiaca, ale dostávajú ich priebežne. V čase hospodárskeho rastu sa tieto ich príjmy zvyšujú aj niekoľko krát do roka. Väčšine zamestnancom sa ale ich mzdy takým tempom nezvyšujú. Poznám mnoho zamestnancov ktorým sa ich plat nezvýšil ani raz ročne, poznám aj takých čo sa im posledné tri roky nezvýšil plat ani o cent. V čase hospodárskeho rastu musí tým pádom dochádzať k neustálemu zvyšovaniu rozdielu v príjmoch medzi zamestnancami a firmami a tým pádom aj v majetku (samozrejme u firiem ktoré krachujú alebo majú zlé hospodárenie to neplatí, avšak v čase hospodárskeho rastu tvoria menšinu). To neznamená, že z toho viním firmy alebo že ich pokladám za problém ale je potrebné vedieť príčinu prečo k zvyšovaniu nerovnosti dochádza ,aby sme vedeli nastaviť správnu politiku štátu a tou určite nie sú rôzne finančné dotácie pre firmy ktoré nerovnosť len viac zvyšujú. (Vysvetlenie zvyšovania nerovnosti je veľmi podobné Pikettyho argumente o výnose z kapitálu.)

 V skratke v čase hospodárskeho rastu dochádza prirodzene k zvyšovaniu nerovnosti. Nanešťastie štát v tejto oblasti, mnohé veci robí spôsobom ktorý nerovnosť neznižuje ale práve naopak pomáha ju zvyšovať.

 Nastavenie nášho daňového systému by malo byť spravodlivejšie. Zamestnanec pri minimálnej mzde ročne zaplatí na daniach a odvodoch pri započítaní celej superhrubej mzdy približne 3 300 eur. Avšak viac ako polovica z 260 000 firiem na Slovensku zaplatila ročnú daň menej než 1 000 eur. Podnikatelia majú mnoho možností ako si znížiť výšku dane najmä vďaka účtovaniu si nákladov. Zamestnanec si samozrejme nič také ako náklady nemôže nárokovať. (Okrem rôznych bonusov napríklad na deti a podobné špeciálne výnimky.) Zamestnávatelia, ktorý tvoria menšinu sú tým pádom zvýhodnení aj v oblasti daní. Pomerne veľa strán už preto hovorí o potrebe znížiť daňové zaťaženie zamestnancov ale na ich strane, nie na nákladoch zamestnávateľa ,čo by sa do miezd zamestnancov takmer vôbec neprenieslo.

 Ďalší problém ktorý tu máme sú eurofondy. Poznáte nejakého zamestnanca ktorý zarába minimálnu mzdu a dostal nejaké eurofondy? Ja teda nie ale zato poznám veľa firiem a aj bohatých ľudí ktorí eurofondy dostali. Verejné projekty z eurofondov väčšinou výrazne nepomôžu žiadnej špeciálnej skupine preto je celkový dopad eurofondov jasný a tým je zvýšenie rozdielu medzi chudobnými a bohatými. Nehovoriac o tom, že pridelenie veľkého množstva finančných prostriedkov pre úzku skupinu ľudí je jeden z najväčších zdrojov korupcie na Slovensku. Oveľa efektívnejšie aj spravodlivejšie by bolo ak by sa celá suma ktorú niektorá členská krajina má dostať preniesla rovno do jej štátneho rozpočtu a nebola rozdávaná nesystémovo zložitým mechanizmom po častiach. Tak by sa z veľkej časti odstránil aj problém s korupciou ,či s nevyčerpanými prostriedkami pri eurofondoch.

 Mnohé firmy dostali na daniach niekoľkomiliónové daňové úľavy ,ale poznáte zamestnanca čo zarába priemernú mzdu a dostal nejaké špeciálne daňové úľavy? Ja som o takom zamestnancovi ešte nepočul.

Ďalší problém ktorý sa vyskytne keď je nerovnosť veľmi veľká je ten, že tí najbohatší získajú kontrolu nad politikou štátu ktorý bude tým pádom ešte viac pretláčať ich agendu a je dokonca možné, že vďaka tomu nerovnosť narastie do ešte väčších výšok než by narástla v ekonomike kde by neboli žiadne zásahy štátu.

 Ak to mám zhrnúť v skratke nerovnosť sa v čase hospodárskeho rastu, bez výrazných zásahov štátu ktoré ju zmenšujú, neustále pomaly zväčšuje a štát ktorý by sa daný jav mal snažiť zastaviť ho ešte viac podporuje. V prvom rade je to krajne nespravodlivé. Zamestnanec ktorý zarába priemernú mzdu nedostáva žiadne špeciálne príjmy či daňové úľavy od štátu. Zato firma ktorá generuje omnoho väčšie zisky svojim majiteľom, ktoré sa ešte k tomu v čase hospodárskeho rastu neustále zvyšujú viac ako je mzda zamestnanca dostane priamu dotáciu alebo daňové úľavy v hodnotách o akých sa bežnému človekovi ani len nesníva ,a potom príde do televízie analytik a diví sa že sa nerovnosť zväčšuje. Ja sa tu teraz nesnažím prehnane kritizovať štát alebo podnikateľov avšak pokiaľ sa deje nespravodlivosť tak je nutné na ňu poukázať.

Mnohí z vás sa teraz iste pýtajú prečo je politika štátu v tejto oblasti zle nastavená. Existuje viacero racionálnych dôvodov prečo sa štát púšťa do podobných politík. Pokiaľ dáte dotáciu nejakej veľkej firme tak je jej efekt pomerne ľahké odmerať napríklad v počte zachovaných alebo novovzniknutých pracovných miezd alebo pokiaľ sa jedná o naozaj veľkú firmu aj v raste HDP. Predpokladám, že toto by bol jediný a najsilnejší argument ľudí ktorý podporujú dotácie vybraným firmám. V skutočnosti ani jeden z týchto argumentov neplatí. Pokiaľ by sa peniaze ktoré sa dajú firme rozdelili medzi všetkých rovnako tak by si každý pracujúci prilepšil možno len napríklad 5 eur avšak zabúdame že na Slovensku pracuje viac ako 2 000 000 ľudí. A každý z nich bude môcť daných 5 eur použiť na to čo bude chcieť. Tým sa ekonomika podporí úplne rovnako ako keď dotáciu dostane firma. (Možno ešte viac pretože zamestnanci takmer všetky peniaze minú na Slovensku avšak veľká časť veľkých firiem ktoré na Slovensku dostali dotácie väčšinu svojho zisku presunú do zahraničia.) Problémom je, že to nie je hneď vidno a je oveľa ťažšie pozorovať v ekonomike okamžité výsledky. Druhý dôvod je priam neakceptovateľný a tým je korupcia. Pokiaľ politik každému pridá 5 eur tak mu nikto za to nedá do vrecka úplatok ale ak napríklad nejakej konkrétnej firme vybaví úľavu na dani vo výške dajme tomu 20 000 000 eur tak v tom prípade, ak za to dostane nejaký úplatok tak to bude istotne veľmi pekná suma. Samozrejme, že danej firme ktorá dostane úľavy to nesmierne vyhovuje a ako bonus získa výhodu oproti svojej konkurencii avšak ekonomike ako celku to vôbec nepomáha práve naopak.

 Z toho všetkého vyplýva, že štát by sa mal snažiť prestať špeciálne zvýhodňovať úzke skupiny firiem praktikami ktoré priamo napomáhajú korupcii, neférovej hospodárskej súťaži a zvyšovaniu nerovnosti. Ak už štát chce dotovať nejaké podnikateľské aktivity malo by to byť plošné a férové bez zvýhodňovania jednotlivých subjektov. (To už by ale potom nebol priestor pre úplatky.) To isté platí o eurofondoch mali by byť plošné a férové a nie ako doteraz ,určené pre úzku skupinu žiadateľov čo sa absolútne prieči akejkoľvek férovej a spravodlivej pomoci. Štát by mal namiesto toho urobiť maximum preto, aby sa čo najviac znížila nerovnosť ktorá sa v čase hospodárskeho rastu preukázateľne zvyšuje. Riešenie je teda férové rozdelenie zdrojov. Najefektívnejšia a najspravodlivejšia je podpora zamestnancov plošnými a férovými opatreniami. Okrem zvyšovania minimálnej mzdy má štát veľa možností ako pomôcť všetkým zamestnancom a to najmä znížením ich daňového a odvodového zaťaženia. Mnoho ľudí si teraz zaiste myslí, že ak sa zamestnancovi ktorý zarába čistú mzdu 600 eur pridá vďaka nižším odvodom príkladom mesačne 20 eur tak mu to vôbec nepomôže a predsa len by bolo lepšie tie peniaze dať firmám. Toto zmýšľanie ale nemá žiadnu logiku. Suma 20 eur naviac má pre zamestnanca ktorý zarába 600 eur mesačne oveľa väčšiu hodnotu ako napríklad 10 000 eur naviac pre firmu ktorá má zisk 500 000 eur mesačne.(Pre úplné ujasnenie uvediem ešte jeden pomocný príklad. Pokiaľ má niekto 30 pomarančov a dostane ďalších 10 naviac tak tých ďalších 10 naviac preňho nemá takmer žiadnu hodnotu bude mať problém zjesť aj tých 30 ktoré už má. Avšak ak niekto má iba 1 pomaranč a vy mu dáte druhý tak ten bude mať preňho dokonca väčšiu hodnotu ako ďalších 10 pomarančov ktoré dostala osoba ktorá ich už na začiatku mala 30 . Platí to aj pre peniaze ale nie až tak výrazne preto, že nezhnijú ako pomaranče.) V skratke ak sa štát zameria na plošné zlepšenie príjmov ľudí ktorý málo zarábajú, nie lenže to bude spravodlivejšie ,ale bude to aj ekonomicky efektívnejšie ako selektívne podporovať jednotlivé podniky a firmy. Dokonca to bude výhodnejšie aj pre väčšinu firiem ktoré žiadne dotácie a špeciálne daňové úľavy nedostanú pretože nebudú viac znevýhodnené oproti firmám ktoré ich dostali.

 Pokiaľ to teda celé zhrniem. Nerovnosť najmä v čase hospodárskeho rastu bude neustále stúpať až dovtedy, kým malá skupina ľudí nebude vlastniť väčšinu toho čo sa vlastniť dá. (Porazenými sú najmä zamestnanci.) Štát by preto mal namiesto selektívnej podpory jednotlivých firiem formou daňových úľav či priamych dotácií dané peniaze namiesto toho dať zamestnancom najmä tým spôsobom, že im zníži ich dane a odvody ktoré majú už teraz príliš vysoké.(Netreba na to žiadne radikálne zmeny tie koniec koncov aj tak väčšinou ekonomiku viac poškodia než jej pomôžu.) Nie len, že je to spravodlivé ale aj ekonomicky výhodné.  Firmy by mali byť podporené plošnými opatreniami ktoré pomôžu všetkým občanom akými sú napríklad lacnejšie energie alebo efektívnejšia štátna správa.

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidla preštudovali a porozumeli im.

author photo

Patrik Spišiak

O AUTOROVI

Pracovník v strojárstve, ktorý je politicky aktívny.

AUTOR V ČÍSLACH

Počet článkov: 25

Celkové hodnotenie: 12.32

Priemerná čítanosť: 1398

icon Top za 7 dní

iconNajnovšie z HS

icon Najčítanejšie z HS

  • POČASIE NA DNES

    FOTO DŇA

  • Vybrali sme

    Trestné stíhanie poslanca za hlasovanie za iného poslanca

    0icon

    Bratislava 5. mája 2024 (HSP/Foto:Pixabay)   Trestné stíhanie poslanca za hlasovanie za iného poslanca V oblasti, na ktorú sa vzťahuje zákonné právo, je „zákonom“ platný…

    Prezidentka prezradila, kam pocestuje na sklonku svojho mandátu. Výber krajiny neprekvapí

    0icon

    Bratislava 5. mája 2024 (TASR/HSP/Foto:TASR) Aktualizované 5. mája 2024 o 14:55 h. Prezidentka SR Zuzana Čaputová sa chystá na sklonku svojho mandátu navštíviť Ukrajinu. Hlava…

    Rusi vydali na Zelenského zatykač. Ukrajinský prezident sa tak oficiálne stal hľadaným vojnovým zločincom

    0icon

    Kyjev 5. mája 2024 (HSP/vz.ru/Foto:TASR/AP-Efrem Lukatsky)   Expert Perendžiev vysvetlil, prečo ministerstvo vnútra zaradilo Zelenského na zoznam hľadaných osôb práve teraz. Informujú o tom noviny…

    Glück, Migaľ, Plaváková a Čaučík sa nestotožňujú s Harabinom v súdnej rade

    0icon

    Bývalý predseda Najvyššieho súdu SR a exminister spravodlivosti Štefan Harabin by sa nemal stať členom Súdnej rady SR. V diskusnej relácii TA3 V politike sa…

    Kde Rusi zaútočia najbližšie? „Očeretinský prielom“ očami západných expertov

    0icon

    Moskva 5. mája 2024 (HSP/svpressa/Foto:TASR/AP-Andriy Andriyenko)   Pred ruskou armádou sa otvárajú priame cesty do Pokrovska a Konstantinovky. Informuje o tom Konstantin Olšanskij v novinách…

    Mesto Nitra si aktívne pripomína Medzinárodný týždeň povedomia o komposte

    0icon

    Mesto Nitra si aktívne pripomína Medzinárodný týždeň povedomia o komposte, ktorý sa začína 5. mája a potrvá do 11. mája. Mesto začalo kompostovať v roku…

    Šimečka 2.0: Progresívna katastrofa pre Slovensko

    0icon

    Bratislava 5. mája 2024 (HSP/Foto:TASR-František Iván)   Ako sme nedávno písali, „tajná“ politická stratégia Šimečkovcov je „hádzať koalícii pod nohy polená“, inými slovami, škodiť až…

    Tomu sa povie odhalenie postoja v priamom prenose

    0icon

    Bratislava 5. mája 2024 (HSP/Foto:Facebook)   Vstup Slovenska do EU a to ako si túto udalosť pripomenuli najvyšší predstavitelia, ukázalo v plnej nahote, ako je…

    Slováci na bronz nedosiahli, s favorizovaným Švédskom prehrali 0:4

    0icon

    Slovenskí hokejisti do 18 rokov obsadili na MS vo Fínsku konečné štvrté miesto a zopakovali tak svoje umiestnenie spred roka. V nedeľnom súboji o bronz…

    Gesink pre zlomeninu v ruke odstúpil z pretekov

    0icon

    Rím 5. mája (TASR/HSP/Foto:Pixabay)   Holandský cyklista Robert Gesink z tímu Visma-lease a bike odstúpil pre zlomeninu v ruke z pretekov Giro d'Italia. K zraneniu…

    Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

    Juraj Tušš

    Andrej Sablič

    Erik Majercak

    Marek Brna

    Matúš Pestrý

    Vášeň v Tebe

    Auto Trendy

    Reklama

    Armádny Magazín

    TopDesať

    FOTO DŇA