Okrem spravodajstva sa ponuke „verejno-právnej“ STV a komerčných televízií, zväčša vyhýbam. Na tých sa pozdržím do najbližšej reklamy a odklikávam sa preč. Káblovku a RTVS si riadne platím, mám na to právo.
Večerné správy STV si nezapnem skôr, než naisto viem, že neuvidím Bičana v 5 proti 5. Trpím alergiou na tieto tváre…
A nielen tváre, ale všetko, čo sála z nášho vládneho a hlavného mesta, najmä z médií, a vnímam to ako mienkotvorné násilie na ostatnom Slovensku, ktoré definujem ako bratislavocentrizmus. Bratislava ostatnému Slovensku diktuje svoje “európske” normy myslenia a správania, čo je zdroj napätia medzi Blavou, slovenským severom, stredom a východom Slovenska.
RTVS (STV) nemá regionálne televízie a regionálne spravodajstvo.
Parlamentná demokracia je pekná vec, ale bratislavo-centristický volebný zákon a zákon o politických stranách už menej…
Asi som už z týchto médií a ľudí, aj riadne unavený, a nielen týchto…
Dnes som sa pristihol dokonca už aj pritom, že od 5. marca (deň stánkového nákupu marcového ZaV) som stále na jeho 45. strane (čosi o Turecku) a zaboha alebo Za Boha a za národ, ako chcete, sa neviem dostať ďalej… ( a s odstupom času takmer dvoch mesiacov po spracovaní, tlači, jeho predaji a kúpe, sa vlastne nič nové nedozviem…) 🙂
Akosi nestíham “fšetko”, možno aj preto, lebo som Zem a Vek len neutrálny. Čítam ho iba pre kontrolu. Či sa to ZaV páči alebo nie, je na nich. Rovnako, sledujem a kontrolujem, čo práve vyvádzajú tiež moji “priatelia” z opačnej strany barikády, trebárs Smatanovci, Havranovci…
Marcové číslo Zem a Vek si zrejme už len orientačne “preletím”; témou mesiaca je domobrana. V ostatných dňoch pribudla smernica EÚ o odzbrojení občanov EÚ, ktorá dotvára obraz európskej demokracie v časti bezpečnosť občanov; členské štáty ju musia implementovať do svojich legislatív do 15-tich mesiacov. Česi sa tomu bránia, Slovensko nereaguje. Minister Kaliňák má v úmysle štvrtú zbraňovú amnestiu.
Okrem toho, nie som Zem a Vek pozitívna celebrita, ani televízny moderátor či zabávač. Zabávam sa skôr na Dobšinskom, Šimečkovi, redaktoroch liberálnych mienkotvorných denníkoch a neo ľavicovej Pravdy a pod.
Rolu humoristov a zabávačov na Slovensku prevzali novinári a politici. Zvláštny humor…
Už si ale dávam pozor, aj čo vkladám aj do chladničky. Momentálne tam mám už sedem ústavných právnikov, odborníkov na amnestie. Akosi sa mi tam dostali, ani neviem ako, sami… tie potvory vám vlezú všade. Chystám sa ju rozmraziť. Mám ich vypustiť? Čo s nimi? 🙂
A popritom uvažujem: Zrušiť-nezrušiť? Sú-nie sú amnestie zrušiteľné? Čo všetko sa dá zrušiť, keď sa chce? Napadlo mi: No, a čo takto, jedným spoločným chrumkavým a konsenzuálnym koaličným a opozičným návrhom ústavného zákona, zrušiť najskôr ústavný súd a druhým Slovensko, aj s jeho mienkotvorným a normotvorným televíznym a politickým bratislavocentrizmom? Aj, s Banášovou, Bičanom, Sajfom, a bol by pokoj.
Zem a Vek sa chváli Zem a Vek pozitívnymi ľuďmi a osobnosťami. V rozhovore pre aktuality, Adela Banášová, svoju Zem a Vek pozitivitu dovysvetlila (skorigovala). A Zem a Vek si „zbiera „svoje“ dobré body“ (je to ale trochu inak).
Toto už skôr dospelé „dieťa“ zjavne pochádza z dobre podnetného rodinného prostredia (prinajmenej otec), jej vonkajší prejav naznačuje vrodené a získané danosti, vzdelanie, bohatú jazykovú a vnútornú výbavu, je zaujímavo pekná a sexi, ale… ostatok toho, ako ju, rybiu pstružicu masovej pop kultúry vnímam, je už len vo mne (ona nemá s ním nič spoločné a sama za nič nemôže). Nielen ona, ale aj jej scénickí televízni súputnici televízneho swow biznisu a ich produkty, sú odrazom a zrkadlom systému, v ktorom tvoria a zabávajú mnohých vďačných príjemcov súčasnej masovej popkultúry jej mentálnymi obsahmi a úrovňou. Adela Banášová sa snaží byť “nad” a ponúknuť viac. Iba nemá, chýba jej stály partner v komunikáii, nahrávač na jej smeče.
Do psychológie ZaV sa viem vžiť veľmi dobre. Tomuto geopolitickému mesačníku, riadne onálepkovanému, sa o úspech bojuje ťažko (zatracujú ho aj tí, čo o ňom nemajú šajn a nečítajú ho; majú ale, vďaka brainwashingu a manipulácii, v hlave máločo svoje, zväčša nemajú autentický a autonómy, vlastný názor):
https://www.aktuality.sk/clanok/425830/adela-banasova-niektori-ludia-mi-neodpustaju-uspech
O inteligencii a intelekte celebrít a tv osobností a celebrít nepochybujem, nemám nič proti ich vizáži (všetci sme dáki), ale viem a pamätám, zažil som onakvejších (…) a ostalo mi to (latka, možnosť porovnať, nároky). Tobôž oceňujem dôvtip, esprit a pohotovosť reakcií Banášovej. Vždy sa vie vynájsť a nájsť si cestu k partnerom/kám vo verejnej komunikácii pred tv kamerou. Je „jednička“ na tomto mediálnom trhu. Iba pre mňa priveľa. Nechcem, aby som ju aj v chladničke. Mám tam čo robiť s právnikmi. Tiež nech pokojne moderujú a zabávajú. Ale odo mňa na dištanc.
Televízni zabávači sú politicky neškodní, korektní a neutrálni. Politický humor dnes na Slovensku prakticky neexistuje. Prakticky bez šance a ľudského tvorivého autorského zázemia, talentu a nadania, a schopnosti kontinuálne nadviazať na Humor Wericha, Horníčka, Lasicu a Satinského kedysi. Ten, za čias socializmu, bol onakvejší…
Nemám tiež nič proti „úžasnosti“ Zem a Vek, však nech sa Zem a Vek pozitívni so Zem a Vek vzájomne škrabkajú pod bradičkami…
Toť, Milana Markoviča v minulú nedeľu zavolala Markíza k amnestiám, aby pre neho kontraproduktívne prišla o poprednú „právnickú“ mečiarovskú hviezdu, toho „tiež humoristu“ Jána Cupera: “Dal som si dva deci vína a to je v poriadku.” 🙂
Tiež starnúci a už aj polodementný a vždy nadmieru ironický, Markovič bol viac trápny, než komik. Väčšia zábava by zrejme bola s Cuperom. Dali by si ho v Markíze na jeho účet ako nedeľný poobedný zákusok. Ako kanibali Havran, Šimečka a Dobšinský Koróniho v Havranovej kanibalskej večeri o médiách…
Cuper vedel, prečo napokon nepríde. Najlepší vtip relácie bol, keď Ľubu Lesnú prerušili reklamou. Reklamu počas debaty si Markíza mala a mohla odpustiť. Urobila na mňa zlý dojem, ktorým potvrdila dôvod môjho odstupu od Markízy (Dajto, Doma, JOJ detto) a čo som v úvode článku. Súkromné televízie na divákoch páchajú násilie reklamami. Debata ma sklamala. No, nie celkom. Odchytil som si z nej “tiež právnika” Kresáka, spoluautora koaličného návrhu na spôsob zrušenia amnestií, a spracoval jeho “právnické” skvosty:
https://blog.hlavnespravy.sk/1164/mimoriadna-relacia-televizie-markiza-k-amnestiam/
P.S. Naša „nezrušiteľná“ mienkotvorná „herečka-diplomatka“ vie, že na Slovensku sa už beznádejne „nechytá“, tak šla byť „užitočná“ a postaviť sa za chrbát českého prezidentského kandidáta, toho textára a podnikateľa a Zemanovými nepriateľmi použitého šaša Horáčka, aby spolu, so zúrivou opozíciou „zrušili“ úžasného českého prezidenta. V tejto veci som sa ochotne postavil ja za ňu, však Českí vlastenci si ju už aj s Horáčkom „poriešia“ (postavia sa jej čelom). Úž úplne stratila súdnosť: „tiežmoderátorka“.
Pravdu povediac, Magdalénu Vašáryovú by som radšej videl na divadelnej a filmovej scéne, než v diplomacii a politike.
A bol by som rád, keby sme to trápne dívadlo, počúvadlo a čítadlo s amnestiami, už mali za sebou…
Namiesto toho, aby sme boli k sebe pozitívni, a škrabkali sa vzájomne pod bradičkami, ako nám to, a nášmu Slovensku, spolu dobre ide, vzájomne sa žerieme.
Pekne pozdravujem Adelu Banášovú a televíznych zabávačov. Nech sa „angažujú“, predvádzajú, a vzájomne škrabkajú pod bradičkami, akí sú úžasní, a obdivujú, ďalej.
Všetci musíme byť z niečoho živí. Televízie ich platia, aj tá, naša „verejnoprávna“ viac než len dobre. A my ju.
Zajtra 23. 3. 2017 je beseda so ZaV o 18-tej v kaviarni Music a Cafe Nitra. Diskutovať nemôžem, lebo nie som vecne pripravený. Stále som na 45. strane marcového tlačeného vydania ZaV. Reklamu im ale urobiť môžem. A sebe odobrať karmu. Mne to je jebno. 🙂
Adelu Banášovú má každý doma.
Zem a Vek sa neživí reklamou. Banášová ano, aj.
Autor článku: Juraj Režo
.jpg)
