Osobne poznám asi až príliš veľa ľudí, ktorí by okamžite vedeli zmeniť sociálny systém na Slovensku. Je tu ale jeden problém. Väčšina týchto ľudí sa buď odmieta zapájať do politiky alebo sú múdri len medzi nami.
Každý ostro kritizuje snaženie politických strán, ktoré sa o niečo snažia (nebudem menovať kvôli zaujatosti) a verí, že on sám by to dokázal lepšie. Lenže ono to tak nejde, takto to predsa nefunguje.
Ak niekto chce niečo zmeniť, na Slovensku má priestor založiť politickú stranu takmer každý (po splnení podmienok). Stačí si len pozrieť, aké sú podmienky pre novú politickú stranu, splniť ich a bum, politická strana je na svete. Potom sa môžete snažiť prebojovať sa s ňou až do parlamentu a začať sa snažiť, zatiaľčo presne tí, ktorým ste sa so svojim plánom pochválili, Vás budú kritizovať rovnako, ako ostatných. Alebo si myslíte, že nie?
Lenže takýto ľudia na Slovensku sú! A je ich veľmi veľa. Naoko sú to len humoristi, pravda je však iná. Definujú extrémizmus a pritom ho sami konajú! Pripomína Vám to niečo? Ak áno, čo?
Súhlasím s názorom, že kritika by mala posúvať vpred. Áno, konštruktívna kritika niekoho, kto danej veci naozaj rozumie, ale nepatrí sa rozprávať, ak neviem, čo povedať! A už vôbec nie, ak o danej problematike nemám žiadne vedomosti!
Princípy, ktoré niekedy boli skutočné, sú dnes mŕtve. Niekto ich ukradol a zničil. Hodnoty, ktoré mali naši rodičia a starí rodičia, tie sú kde? Dnešné deti nemajú problém Vás napadnúť na ulici a okradnúť!
Keď som bol dieťaťom ja, mali sme loptu, s ktorou sme sa hrali a bol to ten najväčší poklad, aký sme mali. Rodičia ma učili úcte k starším, učili ma cti, učili ma bojovať za svoju pravdu. Dnešné deti nemajú ani detstvo, keď im chceme pridávať práva, aké majú mať len dospelí. Tu sa odvolávam na pravdu, ktorá vraví, že kto má práva, má aj povinnosti!