Aké môžu byť reálne a nevyhnutné dôsledky z neustáleho presadzovania „európskeho záujmu“ na úkor národného záujmu ?

Úvodné poznámky

Každý člen našej spoločnosti je každý deň priebežne a cieľavedomé „informovaný“ v rôznych podobách o realizácií rôznych aktivít a politík, týkajúcich sa potrebných a žiaducich „európskych záujmov“, ktorých presadzovanie nám ( SR ) vraj umožňuje dostatočné ukotvenie v západnom civilizačnom priestore. Orientácia na presadzovanie „európskych záujmov“ je vraj našim základným znakom našej príslušnosti k Západu. Ako občania sme dôsledne zásluhou politikov a médií indoktrinovaní k tomu, aby sme zo svojho vedomia, morálky, občianskych cnosti, politických predsavzatí a subjektívnych záujmov čo najdôslednejšie odstránili svoje potrebné „pupočné“ spojenie so všetkými predstavami, potrebami a politikami, ktoré tvoria naše národné záujmy.

Žiaľ, dostatočne sme si nevšimli ( aspoň naši politici a ich prisluhovači ), k čomu už dlhšiu dobu dochádza v západnom civilizačnom priestore, ku ktorému sme zahoreli „bratskou láskou“. Už máme dostatok faktov k tomu, aby sme pochopili, že tento civilizačný priestor je iba zásluhou samotných západných politikov a ich mecenášov odsúdený na veľmi veľké problémy s nedozernými následkami, pretože bol pripravený, spustený a začal sa realizovať program masovej migrácie do západného civilizačného priestoru aj s jeho následným rozšírením do strednej a východnej Európy. Brusel potrebuje takého občana SR a každého ďalšieho štátu, ktorý bol preformatovaný – či dá sa preformatovať ( aj bez mikročipu ) na pozície „európskeho záujmu“ a masovú migráciu pokladá skôr za turistickú atrakciu, ktorú je možné riešiť novými „cestovnými kanceláriami“ – mimovládnymi organizáciami.

Lenže nemáme záujem si dostatočne uvedomiť, že „európsky záujem“ – to je aj nástroj, ktorým sa presadzuje realizácia Kalergiho plánu na vyhladenie národov západnej civilizácie a ich nahradenie zmiešanou „euroazijsko – negroidnou rasou“. Treba si uvedomiť, že „európsky záujem“ sa najlepšie presadzuje cez Brusel, cez v súčasnej podobe fungujúcu EÚ, ktorú aj naša vládna moc ženie do sformovania sa v konečnej podobe integrácie – do ustanovenia super štátu. Realizácia Kalergiho plánu nie je jediným nástrojom vyhladenia národov západnej civilizácie. Rúka v ruke s týmto plánom je ďalšie posilňovanie unijného práva a úplne vzdanie sa národnej suverenity, ako to už aj verejne predložila ako povinnosť členského štátu A. Merkelová. Na moje počudovanie, nikto z našich politikov sa proti tejto výzve nemeckej kancelárky vôbec verejne neprotestoval, neohradil sa.

Jednostranným presadzovaním akéhosi „európskeho záujmu“ na úkor národných záujmov členských štátov EÚ je možno jasne vidieť a uvedomiť si, že hrozba pre západný civilizačný priestor vychádza z jeho vnútra, z tej časti Európy, ktorá sa najmä zásluhou nadnárodných štruktúr sformovala do falošnej podoby Európy. Úplné potlačenie národnej suverenity a národných záujmov členských štátov EÚ, bezhlavé presadzovanie „európskych záujmov“ a tým totálne prinútenie všetkých k zjednoteniu sa v jednom super štáte umožní spomínaný Kalergiho plán naplniť do bodky. Náš predseda vlády SR žije v inom svete a podľa jeho logiky, ak EÚ bude ustanovená ako super štát, tak aj Slovensko bude silným štátom. Chybička tejto jeho logiky sa skrýva iba v tom, že Slovensko nemôže byť silným štátom, pretože štát bez zvrchovanosti, národných záujmov a národnej suverenity bude transformovaný do podoby regiónu, podriadeného Bruselu.

Akým morálnym profilom môže disponovať človek, keď vedome problém hrozby pre západný civilizačný priestor otočí o sto osemdesiat stupňov ? Práve v mene „európskeho záujmu“ sa uplatňuje zo strany politikov Západu porekadlo, že zlodej kričí: Chyťte zlodeja ! V praxi to vyzerá tak, že občania sú orientovaní v skutočnosti do slepej uličky, pretože sa im podsúva, že hrozbou pre západný civilizačný priestor, pre EÚ je Rusko a politika Vladimíra Putina.

Všimnime si, čo iba nedávno povedala kandidátka na prezidentku SR Čaputová: „Politiku V. Putina považujem za hrozbu nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Európu. Vnímam snahu o podkopanie stability, demokracie a jednoty EÚ – či už financovaním extrémistických strán, podporou konšpiračných médií alebo nepriateľskými spravodajskými operáciami. To považujem za vážne ohrozenie ukotvenia Slovenska v západnom civilizačnom priestore.“

Kandidátka Čaputová týmto svojim stanoviskom všetko prekrútila a tým jasne naznačila, aký z hľadiska politickej etiky je jej morálny profil. Podkopávanie stability a demokracie je v prvom rade pôsobením vnútorných hrozieb, ktoré sú výsledkom politiky EÚ, pretože organizuje priebežne, sústavne, cieľavedomé, programovo a za využitia finančných zdrojov, aby za pomoci OSN bola masová migrácia úspešne riadená a zvládaná. Pritom nie je dovolené žiadnemu členskému štátu, aby si k realizácií politiky masovej migrácie vyžiadal súhlas občanov. Podobne je to aj v prípade vzdania sa národnej suverenity, čo by podľa Merkelovej mali urobiť iba národné parlamenty, pričom zase aj tu platí, že nikto sa nezaujíma, či je možné, aby vzdanie sa národnej suverenity bolo platné bez súhlasu – plnej moci občanov.

Pokiaľ ide o jednotu EÚ, tak táto jednota nemôže byť založená na rešpektovaní toho, že národné štáty sa ako na povel definitívne vzdajú svojej národnej suverenity a budú deklarovať podporu akéhosi „európskeho záujmu“ na úkor národného záujmu. Ukotvenie SR v západnom civilizačnom priestore v záujme našej prosperity, stability a zachovania demokratického právneho štátu je možné len za predpokladu, že sa SR vyhne či pomôže odvrátiť vnútorné hrozby pôsobiace v priestore EÚ. Odvrátenie hrozieb si ale vyžaduje, aby sa vládna moc každého členského štátu EÚ spojila v úsilí zastaviť obidva procesy – organizovanie masovej migrácie a organizovanie rušenia národnej suverenity v prospech Bruselu a spoločne prinútili byrokratický aparát EÚ reformovať túto politickú korporáciu na iných základoch, pretože z Bruselu je EÚ v súčasnej podobe nereformovateľná.

Až keď sa uvedené vnútorné hrozby odvrátia, budeme môcť organizovať svoj život v pokojnej atmosfére.

Kandidátka Čaputová svojim postojom jasne ukázala, že si neuvedomuje žiadne hrozby zo strany falošnej Európy či jednoducho EÚ a preto máme bez reptania ďalej pracovať na posilňovaní integrácie EÚ a podporovať politiky, ktoré presadzuje. Čaputová tak jasne naznačila, že proti organizovaniu masovej migrácie a organizovaniu rušenia národnej suverenity nepôjde a teda, ak by bola zvolená, bude prezidentkou SR, ktorá svoje úsilie zamerá nie na ochranu národných záujmov, ale na presadzovanie „európskych záujmov“. Platí jednoduchá zásada: kto nevidí vnútorné hrozby v priestore EÚ, ten nemôže tvrdiť, že presadzuje záujmy občanov, pretože tak masová migrácia ako aj strata národnej suverenity nie sú a nemôžu byť z objektívnych dôvodov v prospech občanov žiadneho štátu.

Podpora „európskeho záujmu“ na úkor národného záujmu je z môjho pohľadu aj v rozpore s Ústavou SR, pretože celá problematika fungovania štátu je založená na rešpektovaní národných záujmov a ani ustanovenia § 7 ods. 2 nemôžu presadzovanie „európskych záujmov“ ospravedlniť.

„Európsky záujem“ sa týka tých politických, ekonomických, finančných a vojenských síl demokratického Západu, ktorým ide o niečo viac ako je iba národný záujem, ktorým ide o nový svetový poriadok, ktorý už nesmie byť založený na medzinárodnej spolupráci a rovnováhe. Ťažisko problematiky sa presúva a presunulo na výlučne nadnárodné štruktúry a v našom prípade na Európsku úniu. Organizovanie masovej migrácie do Európy a postupná strata národnej suverenity každého členského štátu sa deje pod pláštikom „európskeho záujmu“, ktorý sa pokladá z úrovne Bruselu a národných vlád za určujúci a v dnešnej dobe aj za zákonitý. Tomuto záujmu sa my, občania, máme bez naplnenia princípu ( pravidla ) politickej rovnosti, podriadiť.

Dovolím si uviesť určité množstvo príkladov presadzovania „európskeho záujmu“. Z mojej strany nie je možné ich uviesť v akomsi nevyčerpateľnom či taxatívnom prehľade. Príklady presadzovania „európskeho záujmu“ si môže čitateľ doplniť podľa vlastnej orientácie a záujmu.

Príklady presadzovania „európskeho záujmu“

Je veľmi zaujímavé, že podľa britského historika Johna Langhlanda je nadnárodný systém v príkrom rozpore s medzinárodným právom a Chartou OSN. „Európsky záujem“ súvisí s presadzovaním nadnárodnej ideológie, ktorej garantom je Nemecko, pretože to má zakotvené aj v svojej ústave.

V mene „európskeho záujmu“ sa odovzdávajú kompetencie do Bruselu. Tak bola odsúhlasená a zdôvodnená aj jedna z najdôležitejších kompetencií pre EÚ: právo nadštátnej tvorby vôle a jej výlučnej prednosti pred právom vnútroštátnej tvorby vôle.

„Európsky záujem“ vystupuje aj ako súčasť zjednocovania členských štátov EÚ do jedného super štátu. V mene tohto záujmu sa postupne likviduje zvrchovanosť a suverenita členských štátov EÚ. Pod „európskym záujmom“ sa skrýva snaha nanútiť všetkým členským štátom EÚ rovnakú a jedinú cestu: spoločnú definíciu hodnôt a cieľov záväzných pre každý členský štát a každého občana.

Až pod vedením EÚ sa začala pripravovať masová migrácia obyvateľstva z iných krajín a to v mene „európskeho záujmu“. A v mene toho istého záujmu bol na sklonku minulého roka schválený globálny pakt o migrácií a globálny pakt o utečencoch.

Iba „európsky záujem“ núti Nemecko a Francúzsko, aby presadzovali vytvorenie ozajstnej európskej armády, ktorá by sa stala doplnkom vojenského paktu NATO. V mene „európskeho záujmu“ nemecká kancelára navrhuje vytvorenie európskej bezpečnostnej rady s rotujúcim obsadením, ktorá by rozhodovala tzv. kvalifikovanou väčšinou.

Iba „európsky záujem“ Nemecka núti Angelu Merkelovú, aby tlačila na národné štáty splniť si povinnosť ( !!! ) vzdať sa svojej suverenity.

Iba v mene „európskeho záujmu“ Brusel už dávnejšie vypočítal, že EÚ môže prijať 3,3 miliárdy migrantov a samotná SR 38 miliónov.

Vychádzajúc z „európskeho záujmu“ – vraj potreby ochraňovať demokratické systémy členských štátov a verejné diskusie spojené s voľbami do Európskeho parlamentu, EÚ razantnejšie zakročí proti dezinformáciám, čiže pritvrdí cenzúru. Rozpočet Európskej služby pre vonkajšiu činnosť bude v tomto roku 5,- mil. eur. Medzi inštitúciami EÚ bude fungovať osobitný systém včasného varovania. K tomuto „európskemu záujmu“ majú povinnosť vyčleniť finančné zdroje aj členské štáty EÚ.

V mene „európskeho záujmu“ mizne spoločenstvo slobodných národov, ktoré nesmú ostať zároveň spoločenstvom politických národov samostatných.

V mene „európskeho záujmu“ si nadnárodní mandaríni v inštitúciach EÚ prisvojujú a privlastňujú politický život Európy a všetky námietky odbíjajú tvrdením, že neexistuje alternatíva. V mene „európskeho záujmu“ títo mandaríni nechcú pripustiť, že alternatíva k urýchlenej globalizácií existuje.

V mene „európskeho záujmu sa podporuje genderová ideológia s drastickými následkami pre rodinu. Politika podpory mladých rodín v záujme zvyšovania populácie sa nerealizuje.

V mene „európskeho záujmu“ bola Bruselom rozpracovaná politika boja proti slobodnému skúmaniu a vyjadrovaniu názorov. Už nie sú chránené názory na akékoľvek otázky, vrátane politických, morálnych alebo náboženských otázok. Kriminalizacia toho, že človek má vlastný názor, je nezlučiteľná so slobodou. V mene „európskeho záujmu“ sa preto rozšírila politika boja proti extrémizmu, xenofóbie, či antisemitizmu. Národné uvedomenie či antiglobalizmus sa pokladajú za populizmus, proti ktorému Brusel prijíma rázne opatrenia.

V mene „európskeho záujmu“ bolo potrebné spracovať Ústavu pre Európu a keď to v dvoch prípadoch referendom neprešlo, tak bola zmenená taktika a následne prijatá Lisabonská zmluva bez demokratických pravidiel.

V mene „európskeho záujmu“ je možná bruselská regulácia čohokoľvek v členských štátoch EÚ.

V mene „európskeho záujmu“ sa tvrdo pracuje na strate národnej pamäti a sme stále viacej manipulovateľní, že sme ovce, ktoré si majú hovoriť „európania“.

V mene „európskeho záujmu“ sa občanom členských štátov zatajuje, že bruselská EÚ má celkom jasné nacistické korene a že tieto korene predstavujú jednu zo skupín nositeľov konceptuálnej moci o EÚ.

V mene „európskeho záujmu“ sa zatajuje a neskúma, že súčasná EÚ robí takú politiku, ktorá má pôvod vo vzoroch načrtnutých pre Európu nacistickým režimom a že celý „európsky podnik“ od založenia Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ v roku 1951 je presnou replikou nacistických predstáv o Európe.

V mene „európskeho záujmu“ bola zriadená misia EULEX – protektorátna správa EÚ k presadzovaniu práva v Kosove, ktorá mala zaistiť naplňovanie rezolúcie 1244/1999 Rady bezpečnosti OSN. Misia má viacej ako 2000 pracovníkov – policajtov, sudcov, colníkov a odborníkov v oblasti štátnej správy – vyslaných z krajín EÚ. Jej cieľom je napomáhať rozvoju demokracie, udržaniu stability, odstránenie organizovaného zločinu. Na prevzatí správy nad Kosovom sa EÚ dohodla po tom, čo táto bývala juhosrbská provincia vyhlásila samostatnosť. Misia začala svoje pôsobenie vo februári 2008. Jedným z hlavných jej cieľov bol výkonný cieľ na podporu rozhodovania v oblasti ústavnej a civilnej justície, ako aj na podporu trestného stíhania a rozhodovania o vybraných trestných konaniach. Boli upresnené niektoré úlohy misie a jej trvanie do júna 2020. Na dva roky Rada EÚ schválila rozpočet v sume 169,8 mil. eur.

V mene „európskeho záujmu“ sa na členské štáty robia rôzne nátlaky spojené s intervenciou do vnútorných politík štátov, čím sa porušuje čl. 32 Charty ekonomických práv a povinnosti štátov, prijatej VZ OSN v decembri 1974. Rozpočet štátu je znakom suverenity krajiny a teda súčasťou práva na sebaurčenie. A preto je nezodpovedné, ak vládna moc súhlasí s účasťou štátu vo všelijakých záchranných programoch EÚ.

Aj „európsky záujem“ prispel k tomu, že bol ustanovený Haagsky tribunál ako globálny nástroj vymyslený na tých, ktorí sa postavia proti americkým záujmom. Aby sa to mohlo zrealizovať, museli sa na Balkáne objaviť nejaké veľké zločiny. A dva najväčšie boli Vukovar v Slavónií a Srebrenica v Bosne.

V mene „európskeho záujmu“ chce mať predseda nemeckej SPD Martin Schulz do roku 2025 Spojené štáty európske, chce, aby existovala európska ústavná zmluva, ktorá vytvorí federálnu Európu. Podľa Róberta Fica naša pozícia je v tomto smere jasná: budeme v jadre EÚ, pretože SR integrácia svedčí.

V mene „európskeho záujmu“ či záujmov USA neustále dochádza k ignorovaniu preambuly Severoatlantickej zmluvy: „Strany tejto zmluvy potvrdzujú svoju vieru v účel a princípy Charty OSN a svoje prianie žiť v mieri so všetkými ľuďmi a všetkými vládami…sú odhodlaní zjednotiť svoje úsilie pre kolektívnu obranu a zachovanie mieru a bezpečnosti.“

V mene „európskeho záujmu“ pracuje aj Rímsky klub založený v Ríme v apríli 1968, ktorý presadzuje ideu, že štátna zvrchovanosť je prekážkou pri riešení globálnych problémov a ideu, že pre spásu ľudstva je nevyhnutná svetová vláda. Z tohto dôvodu globalizácia musí zničiť národné štáty.

V mene „európskeho záujmu“ Rada bezpečnosti OSN poskytla v 3/20011 NATO mandát k vojenským akciám na ochranu civilistov v Líbyi. Operácia Jednotný ochranca bola z pohľadu generálneho tajomníka NATO jednou z najúspešnejším v histórií Aliancie a Líbyu pod vedením M. Kaddafiho a aj s ním sa podarilo úspešne zničiť.

V mene „európskeho záujmu“ ako reakcie na migračnú a utečeneckú krízu a nestabilitu vo viacerých krajinách afrického kontinentu, bolo vytvorenie Núdzového zvereneckého fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie príčin nelegálnej migrácie a vysídlených osôb v Afrike na samite o migrácií vo Vallette v roku 2015. Na základe konkrétnych výziev predstaviteľov EÚ krajiny V4 sa zaviazali prispieť spoločným príspevkom do zvereneckého fondu v celkovej sume 35,- mil. eur. Podľa princípu rovnakého zdieľania nákladov Slovenská republika bola povinná uhradiť čiastku 8,75 mil. eur. Celková finančná čiastka má byť zrealizovaná v rámci projektu pre Líbyu – Integrovaná ochrana hraníc.

V mene „európskeho záujmu“ EÚ založila inštitút s názvom „Európsky inštitút pre rodovú rovnosť.“

V mene „európskeho záujmu“ sa stráca vlastné poňatie štátu a národa. Štát na demokratickom Západe je štátom iba vtedy, ak je národný. Národ sa plne stáva národom, ak dokáže byť štátom. Strácame sa tak ako národ, pretože strácame svoj štát – jeho zvrchovanosť a suverenitu. A tak sa záujem politikov a ich prisluhovačov presúva z obrany národa a štátu na obranu jednotnej Európy.

Cez „európsky záujem“ sa postupne presadzuje fašistická diktatúra, ktorú môžeme jednoducho označiť ako prinútenie národov a štátov v Európe k zjednoteniu sa pod jeden super štát a neskôr pod svetovú vládu.

V mene „európskeho záujmu“ utečenecké tábory v Rakúsku a v Nemecku prevádzkuje švajčiarska spoločnosť ( súkromná ) OPS, ktorej majoritným vlastníkom je Barclays, banka Rothschildovcov. Pod vedením tejto spoločnosti potom rôzne humanitárne a ľudsko – právne organizácie po celom svete inkasujú peniaze od vlád štátov, aby ich rozdelili „potrebným“, ktorí si kúpia cestu do Európy, kde štáty platia za utečencov spoločnosti, ktorá prevádzkuje tábory.

V mene „európskeho záujmu“ sa presadil Pakt EÚ o demokracií, právnom štáte a základných právach. Európsky parlament k tomu prijal v 10/2016 rezolúciu, na základe ktorej sa má každoročne hodnotiť demokracia a dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch. Európska komisia vypracuje hodnotenie a požiadavky. Neuposlúchnutie má za následok peňažité tresty, respektíve odobratie hlasovacieho práva. Hodnotiť nás budú určené neziskovky a medzinárodné organizácie.

V mene „európskeho záujmu“ nezisková organizácia „Európska rada pre toleranciu a uzmierenie“ v roku 2012 vypracovala európsky modelový zákon pre toleranciu a pre potlačenie netolerancie, ktorý mali prijať členské štáty EÚ. Vznikla požiadavka zastaviť boj proti antisemitizmu a nenávistným trestným činom.

V mene „európskeho záujmu“ bol schválený v 11/1995 projekt EUROMED k problematike doplňovania počtu obyvateľov v Európe metódou presídľovania v rokoch 2010 – 2050. Dohodu podpísali EÚ, Maroko, Alžírsko, Tunisko, Jordánsko, Palestína, Sýria, Libanon, Turecko a Izrael.

V mene „európskeho záujmu“ sa požaduje posilňovanie akejsi zdieľanej „európskej identity“ namiesto národnej identity, aj keď slovo „zdieľaná“ by som skôr nahradil slovom „mať účasť“ ( podiel ). V prípade identity ide o autentické bytie človeka, v ktorom sa odráža jednota vnútorného života človeka a jeho konania. Identita ako rovnosť, totožnosť skôr súvisí s pocitom vlastnej totožnosti, ktorý človek prežíva so svojou komunitou. Ja ako človek a ako Slovák sa nemôžem stotožňovať so všetkými obyvateľmi v Európe. Zdieľaná európska identita je nezmysel.

V mene „európskeho záujmu“ pod vedením EÚ sa postupne deformuje význam politiky ako ľudského konania a praxe, ktorá sa vzťahuje k záväznému usporiadaniu všeobecných záležitosti spoločnosti ( štátu ), týkajúcich sa všetkých ľudských bytostí v ich vzájomnom spolužití. Toto záväzné usporiadanie všeobecných záležitosti spoločnosti sa čoraz vo väčšej miere deje zasahovaním , nariadeniami a zákonmi Bruselu. Z politiky tak uniká konanie zamerané na obecné dobro, ktoré je aktuálne potrebné a možné na národnej úrovni.

V mene „európskeho záujmu“ predstavujú podľa Róberta Fica ľudové hlasovania hrozbu pre EÚ !!!

V mene „európskeho záujmu“ nemecká vláda zmenila ústavu tak, že od 1.1. 2017 útočná vojna už nie je trestným činom. Nemecký Bundestag odhlasoval zrušenie § 80 trestného zákona, podľa ktorého bolo znemožnené plánovať útočnú vojnu. A od 1.1.2017 Nemecko dostalo vrchné velenie nad vojenskými operáciami v Pobaltskú.

V mene „európskeho záujmu“ a NATO v Bratislave otvorili vo Vajnoroch „Styčný integračný tím NATO“ o veľkosti 41 príslušníkov. Tento tím má stanovené úlohy: podpora kolektívnej obrany NATO, asistencia pri výcviku a spoločných cvičeniach, koordinácia prijatia spojeneckých síl.

V mene „európskeho záujmu“ bola založená konfrontačná politika demokratického Západu s Ruskom. Rusko bolo vyhlásené za nepriateľa našej armády ( alebo SR ? ). Rozhodlo sa o posilňovaní východného krídla NATO. V mene „európskeho záujmu“ zdieľame optimistické presvedčenie, že s NATO nám bude náš spôsob života zabezpečený. Za slovenského štátu naši predstavitelia si mysleli, že keď Hitler sa stane pánom Európy, my budeme mať na tom zásluhy.

V mene „európskeho záujmu“ podporovali sme a podporujeme inváziu do Iraku v roku 2003, v dôsledku ktorej zomrelo viac ako jeden milión ľudí. Vo vojne v Iraku tvorili civilisti viac než 90 % všetkých obetí. V mene „európskeho záujmu“ sme predtým – v deväťdesiatich rokoch minulého storočia – podporovali ekonomickú blokádu Iraku, pričom priamym dôsledkom sankcií bolo úmrtie pol milióna deti mladších ako päť rokov. Carne Ross – bývalý vedúci diplomat britskej delegácie pri OSN uviedol, že sankcie v Iraku spôsobili obrovské ľudské utrpenie.

V mene „európskeho záujmu“ polícia Barcelony ešte v auguste 2017 rozohnala demonštráciu proti islamizácií Európy.

V mene „európskeho záujmu“ chce Róbert Fico, aby SR bola v jadre EÚ, bola pri Francúzsku a pri Nemecku. Podľa M. Lajčáka zásadné rozhodnutia sa prijímajú v jadre a preto tam musíme byť.

V mene „európskeho záujmu“ vôbec nemáme záujem dôsledne sa brániť proti tomu, aby štát a občania nepodliehali jurisdikcií Súdneho dvora EÚ, ale iba zákonom vlastného štátu.

V mene „európskeho záujmu“ vládna moc podporuje myšlienku, že nadnárodná suverenita intelektuálnej elity a svetových bankárov je určite lepšia než samostatné rozhodovanie každého štátu.

V mene „európskeho záujmu“ bolo potrebné od 14.3.1999 do 1.5.1999 bombardovať Juhosláviu.

V mene „európskeho záujmu“ je potrebné podporovať zákon o sankciách USA proti Rusku.

V mene „európskeho záujmu“ dochádza k radikálnemu rozštiepeniu politiky v rámci členských štátov EÚ, ktoré znehodnocuje význam slobodných a demokratických volieb. Rozštiepenosť politiky je výsledkom toho, že občan si má voľbu politickej strany zvoliť podľa jej programu či jej rétoriky, ale v konečnom dôsledku silná podriadenosť pod EÚ vedie k tomu, že politika príslušného rezortu štátnej moci a správy bude musieť napĺňať záujmy EÚ a nikdy nie záujmy občana.

V mene „európskeho záujmu“ sa ešte v roku 2017 šestnásť členských štátov EÚ poponáhľalo oznámiť, že majú záujem zahájiť posilnenú spoluprácu za účelom zriadenia Úradu európskeho verejného žalobcu. Tento úrad bude zodpovedný za vyšetrovanie, stíhanie a postavenie pred súd páchateľov trestných činov, poškodzujúcich finančné záujmy Únie ( !!! ).

V mene „európskeho záujmu“ bol spracovaný najvyššími predstaviteľmi EÚ dokument s názvom „Dokončenie európskej hospodárskej a menovej únie.“ Politické elity EÚ obdivujú euro, avšak k žiadnemu zbližovaniu ekonomik eurozóny nedošlo. Hovorí sa o tom, že euro prinieslo členským štátom stabilitu, ale samotné Grécko je príkladom, ktorý svedčí o niečom inom. Predstavitelia EÚ volajú po väčšej harmonizácií, hlbšej koordinácií hospodárskych politik a ďalšieho presunu suverenity z národnej úrovne na európsku. Podľa ideológie europeizmu existuje iba jeden smer a cesta späť nie je možná. Eurozóna má prostredníctvom hospodárskej únie, finančnej a fiškálnej únie smerovať k únií politickej a teda k európskemu super štátu. Uvedený dokument sa vyznačuje snahou o väčšiu centralizáciu, harmonizáciu a nárokovanie si ďalšieho presunu suverenity z národnej na európsku úroveň. Národné štáty majú povinnosť upustiť od systému pravidiel a pokynov určených pre tvorbu vnútroštátnych politík a vytvoriť systém väčšieho zdieľania zvrchovanosti v rámci spoločných inštitúcií.

V mene „európskeho záujmu“bolo Grécko ako člen eurozóny, čo bol prvý predpoklad, vybraté ako korisť, ktorú treba z úrovne, EÚ, ECB a MMF využiť. Grécku bolo požičaných toľko peňazí, aby pôžičku nemohlo splatiť. „Traja králi“ ako veritelia nemali záujem dostať peniaze späť, ale zmocniť sa gréckeho národného majetku a zdrojov príjmov a urobiť z Grécka ovládanú kolóniu. Toto všetko sa teraz s úspechom deje. Nemecký bulvárny denník Bild ešte v roku 2015 uviedol na svojom serveri prehľad toho, čo sa ponúka na predaj. Napríklad: prístavy v Epidaurusu a na ostrove Hydra, kontajnerové prístavy v Pireu, Soluni, niektoré ostrovy, pláže v Ermioni na Peloponézu, 14 regionálnych letísk, dva vládne airbusy, 2500 štátnych budov, štátne železnice, 77332 štátnych pozemkov, termálne pramene Thermopyly, štadióny a haly z OH v Grécku v roku 2004, niekoľko hotelov, bývalá americká letecká základňa na Kréte.

V mene „európskeho záujmu“ sa presadzuje globálne rozvojové vzdelávanie ako úsilie preformatovať chápanie hodnôt na úroveň západnej eurospoločnosti ako sú ľudské práva, zodpovednosť, solidarita, humanita, vytváranie falošného obrazu o projekte EÚ.

V mene „európskeho záujmu“ Európsky parlament otvoril múzeum „Dom európskych dejín“. Išlo o investíciu za 56 miliónov eur.

V mene „európskeho záujmu“ sa v dnešnej Európe „nosí“ názor, že fašistom je každý, kto stojí za svojim národom a za svojou krajinou. Aj preto štátny tajomník MZV a EZ SR R. Ondrejcsak tvrdil, že extrémizmus a fašizmus predstavujú najväčšiu hrozbu pre vnútornú bezpečnosť Slovenska.

V mene „európskeho záujmu“ vlády Nemecka a Francúzska spoločne vydali vyhlásenie, v ktorom stojí, že sa budú ďalej pohybovať smerom k politickej únií v Európe, budú vyzývať ostatných Európanov, aby sa k nim pridali.

V mene „európskych záujmov“ bude Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitosti SR koordinovať činnosť ostatných našich ministerstiev pri prijímaní rozhodnutí, ktoré sa týkajú postavenia SR pri formovaní jadra EÚ. Tieto rozhodnutia budú mať európsky charakter a nie charakter slovenský. Vláda SR podpísala s vládou Nemecka Memorandum o štrukturálnej spolupráci, z ktorého potom vychádzajú Akčné plány jednotlivých rezortov.

Vidíme, že v mene „európskeho záujmu“ sa potiera národný záujem, ktorý je záujmom politického národa, okolo ktorého existuje štát. Národný záujem sa má vzťahovať k zahraničnej politike. Pod vplyvom EÚ a národnej vlády je štátna suverenita potlačovaná, pretože právo vykonávať vládu a vydávať zákony vo vlastnej krajine a chovať sa ako nezávislá jednotka na medzinárodnom poli, boli významne obmedzené. Zároveň dochádza aj k deformovaniu a obmedzovaniu demokratického politického procesu, pretože tento proces jednoznačne sa týka a súvisí s formovaním subjektívnych záujmov občanov v štáte ( individuálnych a skupinových ), ktoré zároveň tvoria súčasť národného záujmu. V národnom záujme preto každý štát potrebuje byť členom iba takej EÚ ( ako organizácie ), ktorá má fungovať ako organizácia rovnoprávnych národných štátov na medzivládnom základe. Je potrebné si uvedomiť, že neexistuje európsky národný záujem. Lenže napriek tomu predstavitelia EÚ a národné vlády neustále pokračujú v integrácií tak, aby EÚ bola vyhlásená – ustanovená ako štát.

V mene „európskeho záujmu“ a proti národným záujmom boli pripravené ( či rozpracované ) tzv. obchodné dohody CETA a TTIP. Prvá z nich už bola schválená a podpísaná, druhá je zatiaľ pozastavená. Dohody dávajú korporáciám veľkú moc. Korporácie chcú byť nezávislými od zákonov krajiny, v ktorej podnikajú a tý chcú podlomiť národnú demokraciu. Dohody dávajú korporáciám veľkú moc a práve preto P. C. Roberts z USA tvrdí, že ak by reprezentant štátu s takouto dohodou súhlasil, potom by to bola vlastizrada, pretože by obetoval suverenitu svojej krajiny.

V mene „európskeho záujmu“ stále pretrváva iba úsilie o neustálu podporu európskej integrácie v súčasnom poňatí a aby sa ľudia stotožnili s projektom EÚ, ktorí jeho lídri presadzujú. V mene uvedeného záujmu sa stále používa pojem „európski občania“. Tento pojem nie je možné akceptovať, pretože nemôže existovať ani „európsky národný záujem“.

V mene „európskeho záujmu“ inštitúcie EÚ trápi ruská propaganda. Podľa Jany Žitňanskej, europoslankyne za SR, táto propaganda je obrovskou hrozbou, pretože vraj podrýva súdržnosť EÚ. Takže na jednej strane štátnu suverenitu nám inštitúcie EÚ preberajú a ešte si dovoľujú požadovať súdržnosť a na strane druhej hrozbu vidia v ruskej propagande.

Aj v mene „európskeho záujmu“ sa ukrajinskou krízou a štátnym prevratom podarilo dosiahnuť to, čo tvrdil ešte v septembri 2014 Igor Kolomojski v Hajfe. Podľa neho urobil sa s Ukrajincami pokus, v rámci ktorého získali ( sme ) ideálnych bojovníkov proti Rusom. Citujem: „Dúfam, že sme ich vzťahy prerušili asi tak na sto rokov. Teraz už bude ľahké zničiť samotných Ukrajincov ich odtrhnutím od Ruska, keď sa im budú poskytovať pôžičky na vojnu a potom sa im pre dlhy odoberie všetko.“

V mene „európskeho záujmu“ Facebook, Twitter, Google, Microsoft majú zablokovať príspevky o nenávisti a tiež stránky, ktoré budú nenávisť šíriť.

V mene „európskeho záujmu“ podľa Európskeho súdneho dvora členské štáty nesmú zadržať či zatknúť migrantov, ktorí nelegálne vstúpia do krajiny. Do úvahy pripadá iba vyhostenie.

V mene „európskeho záujmu“ úspešne funguje v rámci EÚ „Európska susedská politika.“ Bol ustanovený susedský investičný fond, ktorý zahŕňa Alžírsko, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbyu, Maroko, Palestínu, Sýriu, Tunisko, Arméniu, Azerbajdžan, Ukrajinu. Peniaze sú určené pre presadzovanie európsko- americkej verzie demokracie, ľudských práv, právnej a ekonomickej otvorenosti krajín voči EÚ. V rokoch 2014 – 2020 Európska komisia má dať do fondu 15,4 miliárdy eur.

V mene „európskeho záujmu“ štáty eurozóny z peňazí daňových poplatníkov naplnili fond Európskeho stabilizačného mechanizmu vo výške 700,- miliárd eur, z ktorých budú dotovať banky a kapitálovo ich posilňovať. Eurozóna pôjde pod nadvládu MMF. Euro sa stalo nástrojom elít, nesleduje blahobyt občanov. Cez euro bola eurozóna hnaná do dlhov, ktoré nie sú splatiteľné. Podarilo sa rozvrátiť ekonomiky mnohých krajín a vyvolať chaos. Ak eurozóna pôjde pod nadvládu MMF, bude sa vyžadovať privatizácia všetkého, čo je možné privatizovať.

V mene „európskeho záujmu“ sa má presadiť tretia z nových obchodných dohôd – TISA. Za EÚ túto dohodu dojednáva Európska komisia. Určitý čas sa toto dojednávanie tajilo. Cieľom obchodnej dohody TISA je, že na trhu služieb nebudú pravidlá hry určovať národné štáty, ale nadnárodné inštitúcie. Alebo inak. Štáty na prijatie zákonov a noriem limitujúcich biznis na trhu služieb, stratia právo. Štát má na svoje funkcie rezignovať v prospech privátneho sektora ( napríklad komunálne hospodárstvo, zdravotníctvo, školstvo a iné služby ). Prvoradý cieľ TISA: je prevod všetkého platobného styku do bezhotovostného režimu ( riadiť spotrebu služieb ). Pôjde o zrušenie štátnej regulácie finančného sektora ekonomiky, predovšetkým bank a poisťovní, o ďalšiu liberalizáciu finančného trhu. Pôjde o tvrdú kontrolu sféry informačných služieb ( médií, internetu, knihovní ). V konečnom dôsledku ide o projekt privatizácie štátu ( ! ) v prospech rodín svetovej oligarchie, budujúcich planetárny koncentrák ( globálny manegement ). Podpis dohody TISA je plánovaný na rok 2020.

V mene „európskeho záujmu“ a NATO bolo potrebné si vymyslieť propagandu, že ruská agresia na východe Ukrajiny je nebezpečenstvom pre EÚ, pre členské štáty NATO a pre celý svet. V skutočnosti ukrajinská armáda plní na východe Ukrajiny zástupnú úlohu za NATO a demokratický Západ vôbec. Štátny prevrat na Ukrajine neslúžil k nastoleniu demokratických pomerov v krajine, ale k rozbitiu vzťahov s Ruskom, k postaveniu proti sebe EÚ a Ruska, k získaniu ďalšieho územia Európy pre NATO a EÚ, prinútiť Ukrajinu podpísať Asociačnu dohodu s EÚ, prejsť z neutrality Ukrajiny na transatlantickú väzbu k EÚ, NATO a USA.

V mene „európskeho záujmu“ je potrebné zotrvávať v mocenskom priestore euroatlantickom, ktorý sa nachádza pod kontrolou nadnárodných korporácií vykonávajúcich svoju vládu nad svetom prostredníctvom USA a NATO. Potom z toho vyplýva, že zahraničná politika SR nie je autonómna, nezávislá, nemá veľa spoločného so štátnou suverenitou a nemá manévrovací priestor pre vlastné rozhodnutia. Ak občian žiada politikov o nesúhlas so zahraničnou politikou, pokiaľ sa tá ocitne v rozpore s pravdou, morálkou, zásadami medzinárodných vzťahov či slušných a mierumilovných ľudí, tak politici nebudú konať čestne a pravdivo. Z tohto dôvodu aj informačné pole pod vedením EÚ je rozdelené na 100%-nú pravdu Západu a 100%-nú propagandu Putina či Ruska.

V mene „európskeho záujmu“ nie je politika EÚ ( europolitika ) politikou politických strán. Znamená to, že ak sme EÚ ako vládna moc zverili rozhodovanie či spoluúčasť na rozhodovaní v mnohých dôležitých otázkach SR, potom sa podarilo z veľkej časti obmedziť, zredukovať ustanovenie článku 31 Ústavy SR, podľa ktorého zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. Umožňovanie a ochraňovanie slobodnej súťaže politických síl, kde patria aj občania štátu, je v systéme europolitiky nedôležité a nemožné a preto aj samotné voľby ( národné ) a parlamentná demokracia sú málo produktívnym demokratickým nástrojom.

V mene „európskeho záujmu“ EÚ vydelila pre Ukrajinu 70,- miliónov eur ako ocenenie pokroku ( ! ), ktorého dosiahla v oblasti právnej zvrchovanosti.

V mene „európskeho záujmu“ a v súlade s princípom transatlanticizmu boli v SR inštalované ( ustanovené ) určité organizácie. Napríklad:

1. Think – tank CEPI – „Inšitút pre stredoeurópsku politiku“, respektíve „Stredoeurópsky politický inštitút.“ Úloha: pomôcť stredoeurópskym krajinám formovať politiku medzinárodných organizácií.

2. „Slovenská atlantická komisia“ ( SAC ). Poslanie: pomôcť ľuďom s rozhodovacou právomocou a tvorcom verejnej mienky k vytvoreniu jednotnej reakcie na aktuálne témy a výzvy.

3. „Stredoeurópska strategická rada“. Mimovládna organizácia s cieľom posilňovať hlas Slovenska a strednej Európy v európskych a svetových záležitostiach. Spája kľúčové stredoeurópske osobnosti z oblasti zahraničnej politiky a bezpečnostnej politiky. Združuje organizácie: SAC, CEPI a CEA – Centrum pre európske záležitosti. Organizuje konferenciu GLOBSEC.

4. „Centrum pre európske záležitosti“ ( CEA ). Toto občianske združenie existuje ako nezávislá mimovládna organizácia s cieľom budovania platformy o európskych ekonomických, finančných a politických témach, ktorá napomáha k zvýšeniu hlasu SR v regióne a v EÚ.

5. „Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku“ ( SEPA ) – otvorené diskusné fórum o medzinárodných otázkach a zahraničnej politike SR. Je dobrovoľným združením fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa zaujímajú o oblasť zahraničnej politiky. Združuje občanov rôznej politickej orientácie.

6. „Národný konvent o EÚ“. Ten sa zameriava na inštitucionalizáciu verejnej debaty o otázkach európskej integrácie na baze partnerstva vládnych, mimovládnych, podnikateľských a záujmových inštitúcií. Konvent 22.2.2018 potvrdil jednotu politického vedenia SR v proeurópskom a proatlantickom smerovaní SR. Na tomto konvente vraj štátny tajomník MZV a EZ SR Ivan Korčok vyvrátil mýtus o strate národnej suverenity.

V mene „európskeho záujmu“ sa máme pridať k všetkým tým západným politikom, ktorí svorne a jednotne neustále požadujú, aby Vladimír Putin zmenil svoje správanie.

V mene „európskeho záujmu“ sa máme pridať k bankám a k ich agentom v EÚ a v nemeckej vláde, aby sme uverili, že grécky ľud mal z pôžičiek Grécku prospech a je preto zodpovedný za ich splácanie. Tie pôžičky si však nebral grécky ľud.

V mene „európskeho záujmu“ sa akosi neprestáva tvrdiť o ruskej agresií na východe Ukrajiny. Ako sa dajú zhrnúť výsledky tejto vymyslenej agresie? Môžeme tvrdiť, že ruská agresia: a) rozbíja infraštruktúru, b) terorizuje obyvateľstvo, c) vyháňa ľudí z domovov a robí z nich utečencov do Ruska ?

Podľa Petra Iskolu, fínskeho diplomata a medzinárodného právnika, mierové riešenie krízy na Ukrajine je v tom, aby EÚ konečne opustila svoju politiku sekundovania USA.

V mene „európskeho záujmu“ EÚ zakladá Európsky fond pre podporu demokracie v mene nastolenia kurzu na „osvojenie“ informačného priestoru Ruska, krajín východného partnerstva a Pobaltia. Fond sleduje dlhodobú podporu a koordináciu „nezávislých“ zdrojov a mediálnych spoločnosti. Ide o zámer osloviť rusoeurópanov nespokojných s monopolom Kremľa a mládež. Tento fond je dielňou boja s ruskou propagandou.

V mene „európskeho záujmu“ EÚ naďalej odsudzuje nezákonnú anexiu Krymu a Sevastopoľu Ruskom a neuznáva toto vraj porušenie medzinárodného práva. V tejto súvislosti EÚ odsúdila otvorenie Krymského mosta.

V mene „európskeho záujmu“ – v tomto prípade bank, bol z úrovne EÚ zmluvou zriadený Európsky mechanizmus pre stabilitu ako medzinárodná finančná inštitúcia. Zmluvné strany sa zaviazali zaistiť finančnú stabilitu eurozóny. Ide o poskytnutie finančnej pomoci podľa potreby členským štátom eurozóny. Základné imanie: 700,- miliárd eur. Pre SR platí upísané imanie v sume 5,768 miliárd eur, ktoré bolo potrebné splatiť za päť rokov ( do roku 2016 vrátane ). Zaujímavosťou je osobná imunita zodpovedných pracovníkov EMS.

Vyhlásenie Junckera: „Nemáme inú možnosť, ako brániť naše vlastné záujmy na Blízkom východe, v klimatickej otázke a v našich obchodných dohodách. Aj z tohto dôvodu EÚ predstavila plán spoločných výdavkov na obranu, aby sa Európa mohla stať samostatnou globálnou vojenskou silou ( Brusel, 9.6.2017 ). Návrh vo výške 5,5 miliárd eur ročne vychádza z francúzsko – nemeckej iniciatívy, aby Brusel mal vojenskú štruktúru zodpovednú za operatívne plánovanie vojenských misií a ich spravovanie. Vojenský plán pozostáva z dvoch častí: a) vojenského výskumu, b) zdrojov na nákup zariadení ( tanky, vrtúľniky, dróny ).

V mene „európskeho záujmu“ najprv demokratický Západ zničil suverénny štát – Líbyu. Neskôr EÚ začala organizovať pomocné misie EÚ pre integrované riadenie hraníc v Líbyí – EUBAM. Výdavky na takúto misiu napríklad pre obdobie od 22.8.2016 do 30.11.2017 boli schválené v sume 17,- miliónov eur. Krajiny V4 mali prispieť sumou 35,- miliónov eur. Podobnou operáciou je EUCAP Sahel Niger, ktorej cieľom je zlepšenie kapacít bezpečnostných zložiek Nigeru ( žandárstva, národnej polície, národnej gardy ) v boji proti terorizmu a organizovanému zločinu.

V mene „európskeho záujmu“ existuje cenzorský úrad – operačná skupina pre strategické komunikácie East StratCom Force, ktorej jedným z hlavných úloh je boj proti ruským dezinformáciám. Tento úrad vraj za dva roky odhalil viac ako 3000,- dezinformácií proti EÚ, povedala v októbri 2017 predstaviteľka diplomacie. Operačná skupina bola založená na základe rozhodnutia Európskej rady v marci 2015 v rámci kampane proti dezinformáciám.

V mene „európskeho záujmu“ je vraj samotná globalizácia. Koncept globalizácie – to je agenda a politika korporácií a je to podvodná hra niekoľko stoviek veľkých „globálnych hráčov“. Tak vznikol pre EÚ koncept „Jednotný európsky akt“, ktorý bol v roku 1987 vypracovaný najväčšími korporáciami Európy, ktoré spoločne vytvorili „Európsky okrúhly stôl priemyselníkov“ ( JEA ). V ňom bola zriadená Rada ministrov ako stály orgán, ktorý prešiel od hlasovania jednomyseľného k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou. Tento JEA sa venuje otázkam menovej politiky, regionálnej a štrukturálnej politiky, ekológií, výskumu, sociálnej politike.

V mene „európskeho záujmu“ dlhá séria falošných obvinení Ruska vedie k tomu, že britský minister obrany povedal, že svet začína s ruským prezidentom Vladimírom Putinom strácať trpezlivosť. Zároveň vyzdvihol postoj EÚ a NATO, že v súvislosti s útokom na exšpióna Sergeja Škripaľa sa jednotne postavili za Britániu. Tým zároveň ide o duševnú prípravu občanov členských štátov EÚ na vojnu. Zároveň 14 členských štátov malo vyhostiť ruských diplomatov. Na druhej strane útoky USA, Veľkej Británie a Francúzska v apríli 2018 na Sýriu sa pokladajú zo strany Merkelovej za potrebné a nevyhnutné, zo strany Mayovej za správne a legálne, zo strany Pelegriniho za výstrahu a za snahu zamedziť, aby Sýria mohla zrealizovať ďalší chemický útok.

V mene koho Európsky parlament schválil komisiu na implementáciu práva šarija do európskej legislatívy ? Európske právo dosial vraj nedostatočne reflektovalo ( ! ) požiadavky moslimských občanov EÚ, ktorých počet presiahol 10 miliónov. Ich sväté texty sú nedotknuteľné a nemenné a bola prijatá zásada, že do európskych zákonov budú implementované jednotlivé verše zo svätého Koránu bez zmeny, pričom vysvetlenie jednotlivých ustanovení budú mať na starosti mimovládne komisie imamov, ktoré si jednotlivé členské štáty zriadia vo vlastnej pôsobnosti. Rozhodnutia týchto komisií budú nadradené národnej legislatíve jednotlivých štátov.

V mene „európskeho záujmu“ EP schválil návrh zákona, podľa ktorého EK bude udeľovať granty na prevádzkové náklady politickým neziskovkám. Oligarchovia z OSN a EÚ si tak zafinancujú politických cenzorov, udavačov, propagandistov a organizátorov migrácie.

V mene „európskeho záujmu“ bol britský dokument s označením FCO 30/1048 na základe zákona o oficiálnych tajomstvách skoro 50 rokov skrytý. Dokument zamlčoval pravdu o EÚ a bol datovaný rokom 1971. Čo je v tomto dokumente dôležité ?

a) že Európske hospodárske spoločenstvo smeruje k ekonomickej, menovej, fiškálnej únií so spoločnou zahraničnou a obrannou politikou, čo bude predstavovať najväčšiu kapituláciu národnej suverenity od roku 1066 !!!

b) zákon „Spoločenstva“ bude nadriadený všetkým súdom, stále väčšia moc bude prechádzať na byrokratický systém v Bruselu,

c) musí byť zachovaný dojem, že všetko riadi britská vláda !!!

d) jedným zo spôsobov, ako vytvoriť ilúziu, že je tento systém stále demokratický, je dať ľuďom šancu voliť nových zástupcov na európskej, regionálnej a miestnej úrovni.

V mene nového svetového poriadku je potrebné pokladať EÚ za jeho základnú súčasť. Britský politológ John Langhland tvrdí, že u kolísky „smrti národov“ stali Američania. Po roku 1945 je to projekt, ktorý riešili USA. Zaujímavosťou je, že rôzne európske štruktúry boli vo veľkej miere koncipované a uvedené do života USA. Z 9.5.1950 je známe Schumanovo vyhlásenie o vytvorení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ. V skutočnosti tento plán bol dohodnutý vopred a za jeho autora sa pokladá Jean Monnet, ktorý zastupoval Američanov. Propagátorom európskej integrácie bol minister zahraničných vecí USA John Foster Dulles. Podľa neho Európa mala byť organizovaná ako „federalistický Commonwellth.“ Existoval „Americký výbor pre zjednotenú Európu“, financovaný Fordom a Rockefellerom. „Európske hnutie“ založil Joseph Retinger, generálny tajomník a spoluzakladateľ Konferencie Bilderberg.

Ako som sa už zmienil, bola podpísaná Zmluva CETA medzi EÚ a Kanadou. Túto zmluvu podpísal aj predseda vlády SR Róbert Fico ako zástupca predsedajúcej krajiny Európskej rady. Proti zmluvám CETA a TTIP boli veľké protesty a veľkú Európsku občiansku iniciatívu podpísalo 3,3 milióna občanov členských štátov EÚ. Je zaujímavé, že zástupcovia vlád a národní zákonodarcovia nemali možnosť zasahovať do obsahu zmluvy. Hlavným cieľom bolo odstránenie „netarifných bariér obchodu“, teda rozdielov v legislatíve a regulácií. Bol napríklad stanovený mechanizmus investičných arbitrácií, doložka tzv. ISDS, rozširuje sa patentová ochrana liečív, čo povedie k nárastu výdavkov na zdravotnícku starostlivosť, znižujú sa štandardy v oblasti potravín, chemikálií, spotrebiteľských a pracovných práv. Bezpodmienečný a neobmedzený prístup k verejným zákazkám: štát a obce budú mať zakázané uprednostňovať miestne produkty a producentov. Privatizácia verejných služieb ako nezvrátny proces. Obmedzenie vnútroštátnych regulácií na služby a na akékoľvek iné ekonomické aktivity. Obmedzenie schopnosti prijímať legislatívu, čo povedie k tomu, že verejný záujem bude obetovaný ziskom korporácií. Majú sa odstrániť všetky cla. CETA nevytvára podmienky pre podporu zamestnanosti a rozvoja miestnej ekonomiky.. Rozšírenie patentovej ochrany pre nadnárodné spoločnosti pre šľachtenie a predaj osiva. Na autorské a patentové práva sa bude vzťahovať arbitrážna doložka.

V mene „európskeho záujmu“ došlo k ekonomickej anexií stredoeurópskych krajín Nemeckom. Ekonomické zaostávanie za západnou Európou sa zachovalo a zosilnelo. Ekonomiky krajín strednej Európy prešli pod úplnú kontrolu nemeckých korporácií. Životná úroveň a mzdy v krajinách V4 ostávajú na polovine či 2/3 HDP. Tento limit sa nesmie prekročiť, pretože potom by došlo k odlivu kapitálu a kríze. Ešte je dôležité uviesť niekoľko názorov od francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho. Podľa neho Francúzsko a Nemecko získali výhodné trhy pre svoje korporácie. Priepasť medzi východom a západom Európy sa nezmenšuje, ale prehlbuje, pretože rastie odliv prostriedkov z východu na západ a a existuje stenčujúci sa prúd odlivu a prílivu prostriedkov v rokoch 2010 – 2016:

Odliv z: Poľska – 4,7 % Príliv z EÚ do: Poľska – 2,7 %

SR – 4,2 % SR – 2,2 %

Maďarsko – 7,2 % Maďarsko – 4,0 %

ČR – 7,6 % ČR – 1,9 %

V „európskom záujme“ nám vôbec nevadí, čo predstavuje v skutočnosti EÚ, v čom sú jej hrozby a konečný cieľ ! Pozrime sa na niekoľko charakteristík EÚ od V. Lepechina a zamyslíme sa, či je možné sa s nimi stotožniť. Takže, čo je EÚ ?

1. EÚ je sebestačná štruktúra a jej funkcionári zastupujú v prvom rade záujmy konkrétnej štruktúry a nie štátu. Môj dodatok: kto umožnil, ak nie vláda členského štátu, aby EÚ bola sebestačnou štruktúrou a zastupovala záujmy najmä nadnárodných štruktúr ?

2. EÚ sa premenila v nadstavbu nad členským štátom, ale nikomu sa nezodpovedá, ani národným vládam. Môj dodatok: napriek tomu národné vlády a ani zákonodarcovia neprotestujú.

3. EÚ je korporáciou, ktorá kontroluje Európu. Môj dodatok: napriek tomu národné vlády pokladajú EÚ za vynikajúci projekt.

4. EÚ prispieva k strate členských štátov, národné štáty nemajú možnosť ovplyvňovať rozhodovanie Európskej rady a ďalších štruktúr.

5. Euro, ECB sú nadnárodné výtvory, ktoré nie sú nikomu a ničomu zodpovedné.

V rámci „európskeho záujmu“ predstavuje EÚ aj čo do počtu pracovníkov obrovský kolos. V roku 2000 prekročil počet pracovníkov Generálnych riaditeľstiev a Správy služieb Európskej komisie 56,- tisíc ľudí. Rozrastajú sa dekoncentrované európske agentúry a už dávnejšie ich počet dosiahol číslo 31. Exxistuje údaj, že celkový počet zamestnancov EÚ je viac ako 200,- tisíc.

V mene „európskeho záujmu“ ministri zahraničných vecí a obrany členských štátov EÚ ešte v novembri 2017 podpísali dokument, v ktorom vyjadrili záujem vytvoriť Stálu štruktúrovanú spoluprácu EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany ( PESCO ). Podľa Chmelára dokument ako dohoda je projektom NATO, nakoľko podľa Lisabonskej zmluvy akákoľvek vojenská spolupráca v rámci EÚ bude podriadená Severoatlantickej aliancií. . Pôjde o rapídne navýšenie výdavkov na zbrojenie a to najmä v krajinách, ktoré doteraz používajú vojenký materiál ruskej výroby. Militarizmus sa stane trvalou témou zasadaní rady EÚ, pretože PESCO umožňuje nasadenie vojenských jednotiek a ťažkých zbraní kdekoľvek vo svete, čiže pôjde o vojenské intervencie, aby sa naplnila vízia EÚ byť silnejším globálnym hráčom.

V mene „európskeho záujmu“ sa postupne zväčšuje zoznam absurdných zákazov EÚ, ktorý jednoznačne ukazuje k jasnému zámeru, že EÚ sa pretvára na silné byrokratické a mocenské monštrum ( impérium ), ktoré postupne si odoberie od národných štátov všetku potrebnú moc, aby sa sám pasoval do postavenia mocného európskeho impéria. O zákaze zakrivených banánov či uhoriek sú tu aj iné zaujímavé položky: zákaz natierkového masla, marmelády, zákaz označovania nápoja ako rum, pokiaľ nie je vyrobený z cukrovej trstiny a melasy, zákaz klasických žiaroviek, zákaz dávania igelitových tašiek zdarma, zákaz ortuťových teplomerov, obmedzenie predaja vysávačov s príkonom nad 900 W, zákaz pestovania niektorých druhov rastlín, príprava nariadenia, ako správne upiecť hranolčeky.

V mene „európskeho záujmu“ v apríli 2018 schválil EP uznesenie, v ktorom s obavami konštatuje, že rastúca a rozšírená váhavosť voči očkovaniu dosiahla znepokojivých rozmerov a preto žiada členské štáty, aby zaistili, že preočkovanosť bude rozšírená i mimo raného detstva a že sa bude na všetky skupiny obyvateľstva vzťahovať prístup spočívajúci v celoživotnom očkovaní. Členské štáty majú povinnosť prijať účinné opatrenia, aby sa rozvíjala osvetová a informačná kampaň zameraná na obnovenie dôvery v očkovacie látky.

V mene „európskeho záujmu“ Európsky parlament v týchto dňoch schválil zriadenie Fondu pre azyl a migráciu. Tento fond má mať k dispozícií viac ako 10 miliárd eur. Fond má podporovať legálnu migráciu a podporovať a rozvíjať politiky v oblasti legálnej migrácie. Má vzniknúť nová agentúra pre azyl a má sa zvýšiť úloha mimovládnych promigračných organizácií. A bude sa riešiť aj otázka solidárneho prerozdelenia migrantov.

V mene „európskeho záujmu“ a Nemecka Európsky súdny dvor schválil plán Nemecka na deportáciu žiadateľov o azyl do iných členských štátov EÚ. Vraj menej štedré systémy sociálnych dávok nie sú dôvodom na blokovanie transférov utečencov. Azylanti sa tak už nebudú môcť právne brániť pred deportáciou odkazovaním na chudobné pomery v iných štátoch alebo želaním mať nemecké sociálne dávky.

Niekoľko poznámok na záver

Existuje video „Nesvätá aliancia k rozvratu spoločnosti“ ( viď novarepublika.cz z 17.3.2019 ), v ktorom sa pán Nick Griffin z Britskej národnej strany zamýšľa nad činnosťou Frankfurtskej školy, v rámci ktorej pôsobila skupina marxistov v 20.- 30. rokoch minulého storočia a ktorá sídlila vo Frankfurte v Nemecku. Podľa tohto pána myšlienky vzniklé z tejto školy ( nejde o klasickú, vzdelávaciu inštitúciu ) mali katastrofický efekt na západnú civilizáciu a stoja za mnohými problémami, ktoré dnes vidíme: od spoločenského úpadku až po masovú migráciu.

Skupina marxistov Franfurtskej školy skúmala otázku, prečo sa sovietska revolúcia odohrala v Rusku a nie v západnej Európe, keď to podľa K. Marxa mala byť revolúciou rozvinutej kapitalistickej spoločnosti. Záver predstaviteľov Frankfurtskej školy bol taký, že to bolo kvôli tomu, že inštitúcie západnej civilizácie boli stabilnejšie. Fungoval právny systém, cirkev bola rešpektovaná, armáda uznávaná, národná identita bola silnejšia na Západe, rodina bola uznávaná. Tieto veci blokovali komunistickú revolúciu.

Z uvedeného zistenia vyplynulo pre Frankfurtskú školu zaujímavé poučenie či zistenie. Namiesto presviedčania robotníkov, aby sa búrili proti systému, bude lepšie, ak sa zaútočí na samotné základy západnej civilizácie, čo bude predstavovať ľahšiu cestu revolúcie. Pán Nick Griffin zdôraznil, že svoj zámer sa Frankfurtska škola rozhodla uskutočniť dvoma spôsobmi: a) kritikou kultúry – cirkví, rodiny, demokracie atď., b) druhý spôsob ako rozvrátiť západnú civilizáciu je nahradiť obyvateľstvo masovou imigráciou. Zámer Frankfurtskej školy sa dotýka problematiky, ktorá dostala názov kultúrny marxizmus. Nie je mojim zámerom kultúrny marxizmus v tomto článku podrobnejšie spomínať.

Dovolím si iba voľne interpretovať názor, ktorý predniesol Pat Buchanan, spisovateľ, politik, televízny komentátor z USA. Podľa neho pokiaľ ľudia preferovali hodnoty ako patriotizmus, národ, Boh, vlasť, tak marxizmus nemohol v západnej spoločnosti zvíťaziť. Preto bolo potrebné tieto hodnoty významne nalomiť a preto bol zahájený v západnej spoločnosti proces, ktorý dostal názov „Dlhý pochod inštitúciami“. V podstate to znamenalo organizovanie rôznych aktivít a podujatí v rámci cirkví, médií, cez Hollywood, umenie, divadla, literatúru, vzdelávacie zariadenia, školy, noviny, časopisy televíziu a podobne v dlhodobom horizonte tak, aby sa zabezpečilo vymývanie mozgov národa. Cieľom „Dlhého pochodu inštitúciami“ bol vznik protikresťanskej kultúry. Kto si takúto kultúru osvojí, je ochotný prijať prevrat. Na konci tohto Pochodu inštitúciami by malo byť odstránenie všetkých tradičných bariér, napríklad aj rodiny či národného štátu.

Do procesu „Dlhý pochod inšitúciami“ si dovolím zaradiť aj celý proces vzniku a formovania EÚ, ktorá pre ciele kultúrneho marxizmu vytvára vhodné podmienky a zároveň je tým správnym nástrojom v rukách nositeľov konceptuálnej moci. Hrozba rozvratu západnej spoločnosti je spojená s myšlienkou subverzovať ( podrývať ) všetko hodnotné v spoločnosti, zničiť morálne hodnoty, náboženstvo, úctu k autoritám a predstaviteľom štátu, zničiť kultúrne tradície, praktický všetko, čo sa dá. Neustále presadzovanie „európskeho záujmu“ na úkor národného záujmu a národnej suverenity má uľahčovať vymývanie našich mozgov. Kultúrny marxizmus predstavuje filozoficko – politický fenomén, ktorý svedčí o tom, že Rusko a Putin s plánom rozvratu západnej civilizácie žiadne plány nemá a v tomto smere nevykazujú revolučné nadšenie.

Predseda vlády SR je presvedčený, že EÚ sa dokáže postarať o bezpečnosť, demokraciu a ochranu európskych hodnôt. Predseda vlády SR teda automatický rešpektuje fakt, že došlo k presunu kompetencií tomu, kto má zvládať funkciu „postarať sa“ o bezpečnosť občanov, rozvoj demokracie a určité – teraz už európske hodnoty, ktoré do pôsobnosti EÚ boli úmyselne zakomponované. Lenže v skutočnosti o bezpečnosť občanov, o fungovanie demokratického právneho štátu a o ochranu národných záujmov, tradičných hodnôt spoločnosti sa má bezpodmienečne starať národný štát, ktorý má byť dostatočne silný a má k tomu všetky potrebné kompetencie. A aká je skutočnosť ?

EÚ sa z medzinárodnej organizácie národných štátov zmenila na samostatný štátny útvar, ktorý sa pod vedením Nemecka, Francúzska a Bruselu má dobudovať – ustanoviť do podoby super štátu. Toto je perspektíva EÚ, ktorá sa nemôže bez súhlasu občanov nášho štátu a ich udelenia plnej moci našim štátnym predstaviteľom zrealizovať, ale ani v súčasnom období verejne propagovať ako programová priorita vlády SR. Ak sa podpore takejto perspektívy EÚ dáva pojmové označenie „proeurópske ukotvenie Slovenska“ a aj z pozície našich štátnych činiteľov je podporované, tak je potrebné zdôrazniť, že k tomu naša vládna moc nedisponuje žiadnym mandátom od občanov.

Vo veci ďalšieho fungovania EÚ a realizácie úloh či politik spojených s politickou integráciou nie je možné, aby vládna moc ktoréhokoľvek štátu postupovala svojvoľne – bez súhlasu a plnej moci občanov štátu !!!

Poctivý, morálne zdatný politik, skutočný zástupca svojich občanov, ktorý zložil sľub o plnom rešpektovaní národných záujmov, si jednoducho nemôže dovoľovať každý mesiac vypúšťať do mediálneho priestoru a do priestoru verejnosti signály vernosti nadnárodným štruktúram takého znenia ako to nedávno urobil aj náš predseda vlády SR. Citujem: „Chcem jasne zdôrazniť, že vláda pod mojim vedením nikdy nezmení jasný proeurópsky a proatlantický kurz Slovenskej republiky.“

Ak je jasné, čo je treba chápať pod pojmom „proeurópsky“, potom vládna moc je povinná zabezpečiť, aby občanom bolo umožnené formou priamej demokracie vyjadriť sa a rozhodnúť o tom, či chcú svoje životy a životy svojich rodín a celej spoločnosti spojiť s ustanovením nového impéria – európskeho super štátu. Presadzovanie rôznych „európskych záujmov“ v čiastkových politikách a aktivitách EÚ je spojené práve s touto perspektívou ako cieľom politickej integrácie.

Poctivý, morálne zdatný politik, skutočný zástupca svojich občanov nemôže prehlásiť, že nikdy ( ! ) nezmení jasný proeurópsky kurz SR, ak zároveň jasne vie a vidí, že život v západnom civilizačnom priestore bol zámerne a vedomé „obohatený“ či zmenený v prospech organizovania masovej migrácie a straty národnej suverenity v prospech nového štátneho útvaru. Keďže tieto dve hrozby v západnom civilizačnom priestore sú už celkom reálne, dejú sa nám, nie je možné ani očakávať to, čo si myslí náš predseda vlády SR: občania si majú byť istí, že Európa sa dokáže postarať o ich bezpečnosť, demokraciu a ochranu európskych hodnôt. Ak uvedené hrozby vo vnútri západnej spoločnosti nezastavíme a nebudeme mať záujem reformovať EÚ na nových základoch, potom sa naše štátne inštitúcie zmenia do podoby niekoľkých úrovní „Regionálnych poštových úradov“, ktoré budú zabezpečovať príjem pošty z Bruselu a z vysunutých pracovísk EÚ a zároveň organizovať zasielanie správ, podkladov, informácií, dokumentov nadriadeným orgánom – k „rukám a nohám“ inštitúciám EÚ.

Je treba otvorene priznať, že v mene „európskeho záujmu“ sú v našej vlasti realizované aj voľby prezidenta SR. Definitívne rozhodnutie v tom, kto bude prezidentom SR, ešte len padne v 2. kole prezidentských volieb, ale už je jasné, že nová hlava nášho štátu nebude veľmi brániť našu národnú suverenitu a národné záujmy. Všetko ostane po starom: vyžaduje sa od nás a našich politikov, aby bránili „európske záujmy“. Čo k tomu ešte povedať ? Ako reakcia na výsledky 1. kola prezidentských volieb bol na serveri zvedavec.org. zverejnený stručný článok pod názvom „Nečuduj sa, Slovensko !“ Dovolím si tento článok prilepiť ako záver môjho článku.

Slovensko:

Dnes, 17.3.2019, sa tešia predovšetkým všetci tí, ktorí ťa pri tvojom zrode pred vyše 25 rokmi nechceli! Nechceli Ťa vtedy a nechcú ani dnes!

Dnes sa tešia všetky protislovenské živly, ktorým občania Slovenska buď ľahostajnosťou alebo neinformovanosťou umožnili, že slovenská suverenita a štátnosť v tzv. slušnej multi-kulti euro-atlantickej kultúre postupne zanikne.

Nečuduj sa Slovensko!

• Keď sa ženy a dcéry Slovenska stanú po slovenských cestách a mestách pre dovezených migrantov doslova lovnou zverou, ako je to možné vidieť dnes v západnej Európe, nečudujte sa! Mohli ste mať prezidenta, ktorý by to nedopustil.

• Keď vám bude sociálna služba po vzore nórskeho Barnevernetu doslova kradnúť vaše deti a dávať k „prevýchove“ párom rovnakého pohlavia, nečudujte sa! Mohli ste mať prezidenta, ktorý by to nedopustil.

• Keď sa po Slovensku budú premávať americké vojská, a nie slovenské vojská, nečudujte sa! Mohli ste mať prezidenta, ktorý by to nedopustil.

• Keď už ani voda a iné poklady slovenskej zeme nebudú vaše, nečudujte sa! Mohli ste mať prezidenta, ktorý by to nedopustil.

• Keď sa stanete otrokmi cudzích mocností a nadnárodných korporácií, nečudujte sa! Mohli ste mať prezidenta, ktorý by to nedopustil.

Na záver slová slovenského velikána, ktoré budú možno v blízkej dobe takisto zakázané.

Jonáš Záborský – SLOVÁCI.

Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí?
Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí!
Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie,
a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede.

Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu,
a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zaviažu.
Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady.
Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!

Pán E. Chmelár má pravdu. Citujem: „Zúfalo potrebujeme štátnikov ktorí sa nezľaknú nátlaku akejkoľvek moci.“ Treba pripomenúť, že nadnárodná moc v akejkoľvek podobe sa rada oháňa tým, že svoju politiku opiera o dezorientujúcu mantru: všetko užitočné robiť v mene „európskeho záujmu“, ktorý si vyžaduje udržať jednotnú EÚ.

Dušan Hirjak