Voľba Harabína je voľbou pre skutočnú zmenu.

Výber kandidátov na prezidenta sa blíži k finále. Prieskumy ukazujú, že sa zužuje na Čaputovú, Šefčoviča, Harabína a v niektorých prieskumoch na Kotlebu. Iní už ťažko môžu ohroziť túto štvoricu. Podľa toho sú aj záverečné vystúpenia v diskusiách v Markíze, TA3 a RTVS. Dokonca podľa jedného z prieskumov hrozí, že pani Čaputová bude do funkcie prezidenta zvolená už v prvom kole. Je pokrytecké písať, že ich pozície môže ešte niekto ohroziť. Je to veľmi malá pravdepodobnosť.

Pozorne som si vypočul všetky vystúpenia týchto kandidátov vo vysielaniach TA3, Markízy a na rozhlasových staniciach a v závere si ich pozriem aj vo vysielaní RTVS. Akí sa javia podľa mňa  títo kandidáti, ktorých zvolenie jedného z nich sa rovná skoro istote.

V prvom rade treba povedať, že z odborného hľadiska je zrejmé, že na funkciu sú najlepšie pripravení Maroš Śefčovič a Štefan Harabin. Prvý ako kariérny diplomat s bohatými skúsenosťami a kontaktmi v rámci celej Európy. Druhý ako predseda Najvyššieho súdu SR  a minister spravodlivosti s hlbokými znalosťami ako domáceho, tak aj zahraničného práva. Oproti tomu pani Čaputová je iba teoretičkou práva s malými praktickými skúsenosťami a bez zahraničných kontaktov. Marián Kotleba so skúsenosťami banskobystrického župana je na tom o niečo lepšie, ale jeho medzinárodné účinkovanie by malo veľmi obmedzené možnosti.

Žiaľ volebná kampaň ako aj otázky moderátorov sa málo venujú odbornej pripravenosti kandidátov, ale oveľa radšej sa zaoberajú rôznymi „pikoškami“. Časť moderátorov si zvykla skákať do reči kandidátom, nenechať im dopovedať veci odborného charakteru a snažia sa ich vyviesť z konceptu. Diskusie potom vyzerajú ako súboje v boxerskom ringu.

Niekoľko poznámok k jednotlivým kandidátom.

Zuzana Čaputová je liberálka, ktorá súhlasí s terajším zákonom o potratoch,  podporuje ideológiu LGBTI, ktorá duchovne mrzačí našu mládež a podľa nej manželstvá homosexuálov si môžu adoptovať aj deti. Hovorí, že ak im vytvoria prostredie „lásky“ lepšie ako v rodinách s otcom a matkou, tak s tým nemá problém.

Interpretuje to však ako svoje názory a vytvára atmosféru, že to nemôže ovplyvniť výkon jej funkcie prezidenta, čo samozrejme nie je pravda. To sa jednoducho nadá. Verejne tiež deklaruje, že  považuje za normálne ak ako vedúci predstaviteľ štátu bude žiť s partnerom bez uzavretia riadneho manželstva, hoci doteraz to bolo nemysliteľné. Nemyslí si, že by to znižovalo dôstojnosť jej reprezentácie Slovenska, ako doma, tak pri medzinárodných stykoch. Rovnako aj jej postoj k nežiaducej migrácii a presadzovaniu suverenity Slovenska je veľmi problematický.

Vzhľadom na jej názory však ťažko môžeme od nej očakávať, že bude podporovať prolife aktivity, že bude pri vymenovávaní ústavných sudcov, a vôbec všetkých funkcionárov, ktorí sú v právomoci prezidenta republiky zohľadňovať, že naše pravidlá pre život sú postavené na cyrilo-metodskom dedičstve a kresťanskej morálke.

Vyvažuje to svojim bojom proti korupcii a bližšie nedefinovanému zlu. Hoci sa stále hovorí o nej ako o bojovníčke proti skládke odpadu v Pezinku informácie o jej osobnosti a odbornej spôsobilosti vykonávať funkciu prezidenta sú nedostatočné. Vyzerá iba ako reklamný produkt bez hlbšieho poznania skutočných schopností.

Rovnako aj jej strana doteraz neexistovala a nik nevie ako sa bude správať, keď sa dostane k moci. Progresívne Slovensko, ktorého je podpredsedníčka je ideologickým pokračovateľom SMER-u, ale s jasným profilovaním ku gender ideológii a vzhľadom na takých aktivistov ako je poslanec Poliačik, vyskočený teológ Kocúr aj s protikresťanským obsahom. Jej kandidatúra bez ohľadu na výsledok je tiež akciou aktívnej propagácie tejto novej strany.

Naletia na to kresťania na základe jej pekných rečí a vzhľadu ? Podporia jej zvolenie svojimi hlasmi? Predstavitelia kresťanských cirkví a Židovskej obce svojim vyhlásením z Badína jednoznačne odmietli takúto politiku a jej reprezentantov https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190304018 . Čo na to povedia svojim hlasovaním občania Slovenska hlásiaci sa k takémuto hodnotovému svetu.

Maroš Šefčovič je umiernený liberál, ktorí s terajším potratovým zákonom súhlasí. Odmieta však homo manželstvá a adopciu detí homosexuálmi a deklaruje, že tradičné rodiny sú pre neho najväčšou hodnotou. K stiahnutiu podpisu z pod Istanbulského dohovoru sa nevyjadruje. V problematike presadzovania ideológie LGBTI je však už opatrnejší. Ak však vidíme na práci terajšej vlády, ako sa táto ideológia postupne presadzuje plíživým spôsobom a tak si netreba robiť ilúzie. Tolerovanie aktivít mimovládnych organizácii, ktoré s touto ideológiou chodia po školách, štátna finančná podpora neziskoviek s takýmto zameraním,  zamestnávanie ľudí presadzujúcich takéto pohľady na svet v štátnej správe, to sú prejavy tej dvojtvárnej politiky ľavice. O jeho podpore kandidátom SMER-u do rôznych funkcií, ktoré sú v kompetencii prezidenta je zbytočné aj písať. Pozitívom, ktorým oslovuje voličov je jeho kvalifikované a slušné vystupovanie. Určite aj medzinárodné uznanie, aj keď jeho prílišná ústretovosť Bruselu nie je žiadnym pozitívom.

Deklaroval sa ako liberálny kresťan, ktorý k niektorým princípom sa prihlásil. Uveria mu to voliči ?

Štefan Harabin deklaruje, že splní všetky kritériá, ktoré kresťania vyžadujú od prezidenta. Jednoznačne vo svojich stanoviskách je proti potratom, ideológii LGBTI, homo manželstvám a adopcie detí homosexuálmi. Je plne za všetky požiadavky definované predstaviteľmi kresťanských cirkví a Židovskej obce. Tvrdí, že by v zmysle Ústavy SR prevzal kompetencie prezidenta v zahraničných vzťahoch a stiahol by podpis nášho štátu z pod Istanbulského dohovoru, dohody OSN o utečencoch a bol by proti škodlivej migrácii. V EÚ a NATO chce, aby sa predstavitelia Slovenskej republiky správali ako zástupcovia sebavedomého a rovnoprávneho štátu. Odmieta menovanie politikov na Ústavný súd SR a predstavil svoju koncepciu odpolitizovania prokuratúry, súdnictva a polície, ktoré by pomohli nastoliť podmienky obnovenia právnej spravodlivosti pre všetkých a vymožiteľnosti práva.

Jeho problémom je spochybňovanie jeho konania v minulosti. Dlhodobo je o ňom vytváraný negatívny obraz a ťažko je v súčasnej účelovo používanej argumentácii voličom sa zorientovať, čo je z toho na jeho kritike pravda a čo sú iba v politickom boji tendenčné konštrukcie, ktoré majú zabrániť jeho zvoleniu do funkcie. Je zvláštne pozorovať, že ani kresťania nepripúšťajú možnosť, že človek sa jednoducho vyvíja a aj keď v minulosti urobil chyby, že by sa z nich mohol poučiť a teraz by to čo tvrdí, mohol myslieť úprimne.

Marián Kotleba sa tiež deklaruje ako veriaci kresťan a politik, ktorému záleží na Slovensku. V podstate platí na neho tá istá charakteristika ako na Štefana Harabina. On však na rozdiel od Mistríka sa svojej kandidatúry nie je ochotný vzdať, hoci mu musí byť zrejme, že v žiadnom prípade nemôže byť zvolený za prezidenta. Je proti nemu dlhodobo vedená diskreditačná kampaň ešte väčšia ako proti Harabinovi. Niektoré jeho názory sú však naozaj nereálne. Najmä tie jeho predstavy o stavovskom usporiadaní štátu, keď u nás stavy už dávno zanikli.

Nuž v každom prípade národne orientovaný politici to majú ťažké. Dnešné mainstreamové médiá ich nemajú radi.

Ako sa v tom všetkom zorientovať.

Podľa mňa ak občania zvolia za prezidentku pani Čaputovú tak to bude pokračovanie Kiskovej misie. Európa ju nepozná takže bude väčšinou doma. Vzhľadom na malé politické skúsenosti budú za ňu rozhodovať jej poradcovia. Zrejme si ponechá väčšinu tých čo sa už Grasalkovičovom paláci udomácnili. Bude to prezidentské vajatanie ďalších 5 rokov so skrytou podporou ultraľavicovej politiky nastupujúcej strany Progresívneho Slovenska.

Ak občania zvolia pána Šefčoviča tak môžeme očakávať podobnú politiku ako za čias Ivana Gašparoviča, ale s podstatne kvalitnejšími medzinárodnými aktivitami. Rizikom bude jeho prílišná ústretovosť Bruselu. Bude veľa závisieť ako dopadnú parlamentné voľby v budúcom roku. Či sa tam vyformuje dostatočná sila presadzujúca národné záujmy a prolife hodnotové zameranie ďalšieho smerovania Slovenska. On by to v tom prípade určite rešpektoval. Pán Boh nás však chráň ak so to nestane.

V prípade ak občania zvolia za prezidenta pána Harabina a on splní svoj program tak naozaj nastane čas radikálnych zmien. Ak nastúpi program odpolitizovania polície, prokuratúry, súdnictva a dôsledne sa bude sledovať dodržiavanie práva tak je nádej, že sa začneme vyhrabávať z marazmu, v ktorom sa nachádzame. Zrušenie Istanbulského dohovoru a vôbec dôstojné a suverénne reprezentovanie Slovenska v EU a NATO by vytvorilo aj novú pozíciu Slovenska v medzinárodnom postavení. Jeho odporcovia môžu argumentovať iba tým, že neveria, že to urobí. Slovensko však tieto zmeny potrebuje a nik iný ich ani nesľubuje.

Rozhodnutie máme vo svojich rukách. Nájdeme odvahu dať svojim hlasom pozitívnej zmene Slovenska aspoň nádej ?