Ešte raz k Mečiarovým amnestiám

Ako debil trpezlivo vysvetľujem fejzbúku, že nie je možné spájať a zlučovať Kováčove s Mečiarovými amnestiami. Ide o dve vzájomne nezlučiteľné právne entity.
Mienim konflikt zastupujúceho prezidenta Mečiara s prezidentom Kováčom.
Technopol je Technopol, únos je únos, zavlečenie je zavlečenie, vražda je vražda.
Fejzbúk mi trpezlivo aj menej trpezlivo vysvetľuje, že v súbehu so zrušením Mečiarových amnestií treba zrušiť aj Kováčove milosti. Ja fejzbúku, že má zlých právnikov…
Vysvetľujem fejzbúku, že zo strany prezidenta Kováča nešlo o milosť, lebo inštitút milosti je možné využiť len pre právoplatne odsúdené osoby (milosť pre celý alebo zvyšok trestu). Popri milosti je známy aj inštitút odpustenia zvyšku trestu. Nik z Kováčových klientov nebol oprávoplatne odsúdený. Fejzbúk je ale indoktrinovaný svojím “právnym” názorom. Išlo o amnestiu prezidenta Kováča synovi, Kováčovi ml., M. Kočnerovi a Syčovi-Milému. Teda, nie o milosť ani o odpustenie zvyšku trestu.
Kauza Technopol bola ukončená nemeckým súdom. Kováč ml. v nej vypovedal dobrovoľne, ale nie v dôsledku únosu a zavlečenia, pretože rakúske úrady mu umožnili návrat na Slovensko s tým, že verejne deklarovali podozrenie, že únos a zavlečenie M. Kováča ml. bol organizovaným štátnou mocou…
Pred nemeckým súdom Kováč ml. vypovedal nie ako obvinený ani obžalovaný, ale len ako svedok. Tu niet o čom. Zabudnite.
Ak sa dopustil, Kováč ml. trestnej činnosti tam, kde pôsobí, v zahraničí (Taiwan), naše médiá o tom rady poinformujú…
Amnestie udelené na území SR nemajú platnosť v zahraničí, tobôž hoc aj na Taivane.
Fejzbúku vysvetľujem aj, že žiadny právny systém a poriadok nepozná právny inštitút „oko za oko, zub za zub“. Nie je možné spájať dve rôzne právne entity do jednej.
Požiadavka fejzbúku na zrušenie oboch amnestií, ako podmienka pre zrušenie Mečiarových, je scestná a nemožná.
Argument zákazu retroaktivity pre prípad štátneho terorizmu a zločinu v právnom štáte neobstojí.
Mečiarove amnestie kryli zločiny štátneho terorizmu, a to nevyvráti žiadny súd. Lebo tieto činy boli Mečiarom amnestované. Dokonca dvakrát (opravná amnestia). Právne spochybniteľná je amnestia pre daný účel, rovnako, opravná amnestia sa podľa práva vykonávať nemá, a ak, má platiť len prvá amnestia.
Povinnosť Kováča st. ospravedlniť sa Ivanovi Lexovi, bola síce v súlade s platným právom, ale aj potvrdením, že súdna moc kolaboruje so štátnou mocou.
Súdna moc odobrila zločin štátneho terorizmu. Vysmiala sa do tvárí občanom Slovenska.
Slovensko má na svojich pleciach, bedrách a hlave, dedičný hriech. Ak sa od neho neočistí, môžu sa diať ďalšie činy podobné únosu, zavlečeniu a vražde Róberta Remiáša.
O „právny názor“ fejzbúku sa môžu oprieť a odvolať sa naň aj ďalší „tiežprávnici“, ktorí spochybňujú možnosť zrušenia Mečiarových amnestií, za čo bude niesť aj fejzbúk historickú spoluzodpovednosť.
Na rad prichádzajú ďalšie zhorené autá…
V tom, z Púchova, nesedel jeho majiteľ.
https://hnonline.sk/slovensko/905895-navrat-do-cias-meciarizmu-sulikovci-reaguju-na-podpalene-auto-poslanca
https://www.pluska.sk/krimi/krimi/foto-mafianske-praktiky-puchove-poslancovi-za-sas-zhorelo-auto-do-tla.html
Ak kto chce zrušiť Kováčove „milosti“ (amnestie), má právo využiť inštitút priamej demokracie, prostredníctvom petičného práva a celoštátneho referenda.
Ak by bolo Slovensko právny štát, ako samé seba deklaruje, vládlo by právo a spravodlivosť v súlade s etikou a mravnosťou.
Existenciu právneho štátu spochybnil ale premiér Fico, ktorý zmienil peniaze ako garanta práva a spravodlivosti. Kto má peniaze, má v rukách právo aj “spravodlivosť”.
Ibaže právo nie je možné stotožňovať so spravodlivosťou, etikou a mravnosťou.
Právo nerovná sa vždy aj spravodlivosť. Právo môže byť použité (zneužité) aj na úkor a proti spravodlivosti.
Nad Mečiarovými amnestiami a ich zrušením sa vznáša: “Amnestie boli morálny suterén, ale ich zrušenie by bol právny suterén.” Tieto pojmy treba redefinovať. Sme až po krk v bahne.
Radbruchova doktrína zrušila Norimberské zákony výmenou pozitívneho za prirodzené právo.
Znenie doktríny: „Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť len tak, že pozitívne právo, zaisťované predpismi a mocou, má prednosť aj vtedy, ak je obsahovo nespravodlivé a neúčelné, okrem prípadu, ak rozpor medzi pozitívnym zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak neznesiteľnej miery, že zákon musí ako „nenáležité právo“ spravodlivosti ustúpiť.“
Vysvetlivka: Pozitívne právo nerovná sa pozitívne v zmysle kladného (dobrého).
Pojem pozitívne právo je termín z oblasti teórie a filozofie práva. Pozitívne právo nerovná sa aj spravodlivosť. Inak – zákon nie je vždy totožný a v súlade s etikou a mravnosťou.
Prirodzené právo rešpektuje aspekty spravodlivosti, etiky aj mravnosti.
Umožnilo (aplikácia Radbruchovej doktríny) výkon Norimberského procesu.
Ten, kto tvrdí, že Mečiarove amnestie sú nezrušiteľné, klame z vedomých alebo neznámych dôvodov…
Ten, kto chce vo veci amnestií získať alibi, farizejsky si umyť ruky tým, že sa vyhne vlastnému rozhodnutiu podľa vlastného svedomia a vedomia, a chce vyčkať na stanovisko Ústavného súdu, stavia ústavný systém z nôh na hlavu.
Najskôr musí rozhodnúť parlament, potom môže vydať nález ústavný súd.
Ústavný súd na predbežné otázky alibistov odpovedať nebude.
Väčšinová, normálna spočnosť a väčšia časť odborníkov na právo a ústavné právo je za zrušenie Mečiarových amnestií…
Menšina, indoktrinovaná a zmanipulovaná sračkami o ich nezrušiteľnosti je proti ich zrušeniu.
ĽSNS zrušenie Mečiarových amnestií podmieňuje zrušením Kováčových amnestií…
To je blbosť. Ide o dve odlišné právne entity, ktoré môžu byť riešené len osve.
Mimochodom, rodina Kováčovcov nenamieta.
Autor článku: Juraj Režo