„Ty ancikrist jeden.“ Tak ma častovala babka, keď som konal vylomeniny.
Biblia sa zmieňuje o príchode Antikrista v Pavlovi Solúnčanom a v Zjavení apoštola Jána (nepriamo aj na iných miestach v Starom zákone). Na príchod Antikrista upozorňujú aj mnohé proroctvá, ktoré nás vystríhajú pred odklonom od viery v Boha a jeho následkami. Keďže podobnosť s dobou, ktorú práve žijeme je zarážajúca, je potrebné vysvetliť určité javy súčasnosti z iného zorného uhla.
„Antikrist je v kresťanskej teológii Kristov protivník, ktorý má prísť na zem pred koncom sveta. So Satanovou pomocou má konať zázraky, ale Ježiš ho pri svojom druhom príchode zničí.“ – toľko Wikipedia.
Rozmené na drobné: Ancikrist – Antikrist – anti Krist. Mohli by sme výraz pretranformovať do podoby konať proti Kristovi, proti jeho učeniu, prenesene proti Bohu. Ľudská predstavivosť je obmedzená a keďže človek si nevie Boha ani Antikrista predstaviť, snaží sa ho personifikovať. Od útleho veku je nám Boh aj Diabol predstavovaný v podobe ľudskej bytosti. Snaha o zosobnenie nabáda jedinca očakávať, že Antikrist sa objaví v podobe človeka. Toto očakávanie nás hneď na začiatku zvádza nesprávne chápať javy súčasnosti a vedie nás do slepej uličky. Zanecháva nás v domnení, že ešte nenastala doba Antikrista, že Antikrist ešte len príde. Chyba. Súboj Satana a Krista symbolizuje súboj o hodnoty. Ten prebieha v súčasnosti.
Antikrist je tu a mohutnie. Antikrist je systém. Systém postavený na ideách, ktoré popierajú učenie Krista, idú proti ľudskosti, pravde. Kristus, syn boží, expresívne povedané, je hovorcom Boha na zemi. Prirodzene, v kresťanskom učení. Iné náboženstvá majú iných „hovorcov“, avšak toho istého Boha. Pretože Boh je len jeden. Boh je súbor hodnôt, pravidiel a zákonov, ktoré by mali byť vodítkom pre správny život človeka na Zemi. Ak človek, alebo spoločnosť prestane žiť v súlade s božími pravidlami, začne chorľavieť a ak nezjedná nápravu, hynie. Takže ľudskosť, pravda a spravodlivosť je to, čo spája rôzne náboženstvá. Viera je individuálny postoj každého z nás k hodnotám, ktoré sú v súlade s prírodou, vesmírom, prenesene Bohom. Ktokoľvek žije podľa hodnotových pravidiel, verí v Boha. Môže byť podľa súčasných merítok nazývaný aj ateista, pretože viera a náboženské presvedčenie sú diametrálne odlišné veci. Tak, ako ateista môže žiť v súlade s božími prikázaniami, tak aj nábožensky založený človek môže byť klamár, zlodej, alebo podvodník. Človek, jedinečná božská podstata (čiastočka, neviem to presne pomenovať), je v súčasnom systéme len prostriedok na napĺňanie egoistických záujmov (nie potrieb, ale roztopaše záujmov) vyvolených. Systém sa nesnaží len poprieť pravdu, ale protihumánne myšlienky zaobaľuje do obalu ľudskosti a lásky. Obsah je však vysoko toxický.
Dnes je v záujme Systému vojna vedená proti celej civilizácii na najvyššej priorite. Na priorite svetonázorovej. Tvrdé útoky sú vedené na rodinu, národy, štáty a ich obyvateľov. Je tu evidentná snaha o nabúranie modelu tradičnej rodiny, o prepísanie histórie, o presídlenie celých spoločenstiev, o vykorenenie morálnych hodnôt, tradícií, čo v konečnom dôsledku má viesť k strate spolupatričnosti a k vymazaniu vlastnej identity človeka, alebo národa. Výsledkom cieleného rozvratu má byť ľahké ovládnutie národov, zotročenie civilizácie a neustále udržiavanie civilizačných konfliktov za neznámym účelom. Hlásaním zdanlivo lákavých myšlienok liberalizmu nabúrava sa poriadok spoločnosti. Dokonca je rozvracaný právny systém na štátnych aj na svetových úrovniach. Kvôli odporu domáceho obyvateľstva, presadzovať Systém do praxe a legislatívy jednotlivých štátov nie je jednoduché, preto je potrebné podriadiť štáty vyššej moci. Pokiaľ na presadenie záujmových požiadaviek nestačí mäkká sila, je potrebné využiť sofistikované, alebo násilné mechanizmy. Alebo ich kombináciu. Cieľom je ovládnuť legislatívu štátu tak, aby Systém mohol svoje záujmy vymáhať právne. Na tento účel slúžia prisluhovači.
Ideálny prisluhovač je presvedčený občan konkrétneho štátu zastávajúci pozíciu s možnosťou zasahovať do legislatívy danej krajiny. Túto možnosť majú ústavní činitelia, najmä zákonodarcovia, ale nielen tí. Ak chce Slovensko mať dosah na obrodu širšieho spoločenstva štátov, či už v európskom, alebo aj svetovom meradle, musí v prvom rade preukázať schopnosť obrodiť vlastný štát. Potenciál na to máme. Venujme sa teda najskôr Slovensku.
Prisluhovači sú prerastení takmer celým spektrom slovenskej politickej scény. V prípade, že prisluhovačovi hrozí zamedzenie prístupu k moci, bez problémov ho absorbuje niektorá ďalšia z politických strán, alebo je uprataný na pozíciu, kde môže škodiť spoločnosti naďalej, ale nie je na očiach verejnosti. Tento fenomén bol očividný najmä po posledných parlamentných voľbách, ale v ére samostatného Slovenska sa tak deje nepretržite. Prisluhovači sú Systémom držaní na pozíciách vplyvu a odmeňovaní. Azda najväčším kalibrom v segmente prisluhovačov Antikrista medzi štátnymi úradmi je MZV SR. Pozícia na poste ministra ZV je pre Systém dôležitá, pretože práve tento človek riadi rezort, ktorý občanov Slovenska zväzuje medzištátnymi a medzinárodnými zmluvami. Predchádzajúci minister ZV sa chválil podpísaním zmluvy s USA akú nemá žiadna krajina na svete. Dnes v jeho stopách úspešne kráča súčasný minister ZV, ktorý podpísal ďalšiu zmluvu s USA, podobne ako ten predchádzajúci, akú ešte nepodpísala žiadna iná krajina na svete. Mohlo by to byť chvály hodné, keby toto počínanie nebolo jednostranné.
V čase, keď visela dúhová vlajka na veľvyslanectve SR v Budapešti na úrovni štátneho symbolu, slovenské predsedníctvo v Rade EÚ prevzalo záštitu nad pochodom komunity LGBTI. Fanatizmus sa najčastejšie prejavuje u stúpencov rôznych ideológií, či už s politickým, alebo náboženským zameraním. Je to stav absolútnej oddanosti nejakej myšlienke bez zapojenia kritického myslenia. Je nebezpečný tým, že vedie k páchaniu škôd sebe aj svojmu okoliu. Je to deštrukčný stav vedomia.
Obhajoba ministra ZV našej misie v Afganistane, či v Iraku nemá žiadne opodstatnenie. Tieto krajiny nás nijako neohrozujú a neohrozujú ani naše záujmy, Ak ideme ďalej, neohrozujú ani žiaden zo štátov NATO. Záujem Systému však priviedol našich vojakov aj do týchto krajín. Práve pri obhajobe našej misie som postrehol, že minister ZV nevie argumentovať. Vie len zavádzať a zahmlievať.
Taktiež postup nášho ministerstva ZV v Sýrii vzbudzuje pochybnosti o jeho práci v prospech obyvateľov SR. Ukončenie práce slovenskej ambasády v Damasku v priebehu vojny sa dá pochopiť. Čo sa však pochopiť nedá, je definitívny odpredaj budovy veľvyslanectva v r.2017 a zamedzenie presadzovania našich záujmov v tejto krajine pri očividnej stabilizácii situácie v Sýrii v očakávaní jej masívnej obnovy. Vidieť, že Slovensko nemá záujem pripraviť pôdu pre obchodné aktivity slovenských spoločností v krajine a pritom by bolo na čom stavať.
Široko medializovanou kauzou okolo osoby ministra ZV je jeho vydieranie vlády SR pre neakceptáciu Paktu o migrantoch. Jeho zavádzanie verejnosti, zľahčovanie politického záväzku, urážanie nás zápecníkov a vydieranie vypovedá o tom, ako veľmi, až fanaticky jeho osobe na prijatí Paktu záleží. Fanatizmus, osobné ambície, pocit výnimočnosti a nenahraditeľnosti – to je kombinácia faktorov, ktorou sa vyznačovali všetci Antikristi v dejinách ľudstva. Predpokladám, že na presadenie Paktu v SR budú použité iné, nátlakové metódy.
Je zarážajúce, že človek, ktorý popri povinnostiach okolo asociačných dohôd Gruzínska, Ukrajiny, Moldavska, predsedníctva v Rade EÚ, práce na poste predsedu zasadnutia Valného zhromaždenia OSN a pretláčania vlastných ambícií sa venuje práci na presadzovaní záujmov Slovenskej republiky len okrajovo, má takú silnú podporu politického spektra. Človek, ktorý evidentne pracuje na cudzích záujmoch, je podľa našich politikov nenahraditeľný. Za povšimnutie stojí, že stál pri formovaní procesov v krajinách, kde došlo, alebo dochádza k vyhrocovaniu konfliktu s RF. Na príklade oboch predchádzajúcich ministroch ZV dobre vidieť, že pre Systém Antikrista pracujú ľudia naprieč celým našim politickým spektrom. Na politickej príslušnosti nezáleží, pohnútky sú totožné. Takto by sme mohli postupne „prelustrovať“ ministerstvo spravodlivosti, obrany, vnútra a iné, ako aj parlament a hlavu štátu.
Treba ešte pripomenúť, že z úst ministra vyšla veta, že na tvorbe zákonov z dielne ministerstva ZV, sa okrem iných, podieľajú aj mimovládne neziskové organizácie. Tu treba zbystriť pozornosť.
pokračovanie..