Kríza klope na dvere, my sa nahlúplo uškŕňame

Všetko so všetkým súvisí, to predsa vieme. No napriek tomu strkáme hlavy do piesku aj vtedy, ak katastrofa ukazuje výhražným prstom na kalendár. Nie inak je tomu  dnes, v predvečer veľkej finančnej krízy.

Už niekoľko mesiacov bije na poplach svetová alternatíva ohľadne možnej finančnej krízy. Posmešky vo forme nálepkovanie „konšpirátori“ účinkovala do doby, pokiaľ aj mainstream nezačal masívne informovať o tejto možnosti. A presstitúti nerobia nič, čo by nemali dovolené, alebo skôr prikázané bankovými domami. O čo teda ide?

V skutočnosti je moderný monetárny systém kedykoľvek zrelý na riadenú „krízu“, v ktorej zakaždým bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú. Kadejaké úverové bubliny a ratingy slúžia na vopred naplánovanú nestabilitu, odôvodniteľnú pre verejnosť. V skutočnosti sú bankové domy nadradené politike, hoci tá spätne na ne vplýva. Začarovaný kruh so točí len a len okolo petrodolára.

Ako prvý otvorene hovoril možnej kríze Putin, po ňom čínsky ekonómovia, neskôr nemecký minister financií. V podstate sa všetci zhodli, že kríza bude ťažká a dlhá, neporovnateľná so všetkými doterajšími. Jej základ bude jasný a globálno-politicky zadefinovaný: prepad doláru a následná nestabilita. Previazanosť svetovej ekonomiky na dolár bola spečatená (okrem predošlých udalostí) hlavne neuveriteľným súhlasom celého sveta s daným faktom v rokoch 1971 a 1973. Dokonca verchuška ZSSR nemala námietky (prečo asi?) v čase krízy Západu, kedy bol dolár zraniteľný. Nič nestálo v ceste petrodoláru, vládnucemu dodnes akýmkoľvek významným finančným operáciám. No systém má jednoznačné slabiny.

Prvou, politickou, je odklonenie elít USA od línie, narysovanej nadradenými globálnymi silami. Spolu s neriadenou nadspotrebou dali dôvod na ustanovenie Trumpa do úradu a tým si podpísali popravu. Jeho úlohou nie je nič iné, ako dostať Spojené štáty do riadeného krachu, nahradiť nekonečný rast udržateľnou stabilitou a tak dosiahnuť multipolaritu sveta.

Druhou, karmickou, sa ukazuje hnev celého sveta na činy USA vo svete od 2. svetovej vojny. Iba strach pred neistou budúcnosťou a nevyberaný nátlak nútia ekonomiky východu aj západu nakupovať a predávať v dolároch. A hoci Rusko, Čína a India (aj celé združenie BRICS) začali obchodovanie v národných menách, dnes v jeho rozvoji pokračujú obozretne. Dokonca prvé dve spomínané krajiny uvoľnili časť US dlhopisov skôr, ako je ich výhodné zobchodovať. V podstate tak zadotovali svetovú menu, čo možno brať ako akt záchrany v hodine dvanástej. Pretože chápu rozdiel medzi dlhodobým poklesom dolára a jeho skokovým pádom.

Treťou, technickou, je americký  monopol na platobný systém SWIFT, používaný celosvetovo na nehotovostné prevody. V prípade pádu dolára môžu banky vypnúť celý systém, prípadne vzhľadom k nefunkčnosti základnej meny skolabuje sám. Rusko a Čína už otestovali funkciu záložného a hlavne nezávislého systému platieb, pred týždňom prejavilo záujem Nemecko a tým pádom EU. Nadarmo budeme mať účty plné virtuálnych peňazí, ak s nimi nepohneme a nekúpime ani chlieb v predajni.

Poslednou, zemepisnou, je nešťastné geografické rozmiestnenie svetových zásob uhľovodíkov. Ropné krajiny Perzského zálivu používajú jedinú možnú cestu na dopravu čierneho zlata: Hormuzský prieliv, susediaci ako na potvoru s Iránom. Nie je problémom prehradiť cestu tankerom, hlavne keď prekliata Sýria nevyšla a more zostalo jedinou alternatívou prepravy. K tomu si naivný novinár Chášukdži zariadil krutú smrť v priamom prenose u hlúpych Saudov, ktorí si tým nabehli Trumpovi na vidly (pokiaľ to nie je inscenácia, no výsledok je rovnaký). A tak môže barel ropy vybehnúť nie na 200, ale aj na 400 dolárov, ako prehlásili sebavedomí ropní šejkovia. Zbohom dolár, vitaj nafta za 5€. Viď blog.

Čo z toho vyplýva pre Európu? Vzhľadom k vysokému stupňu rozvoja a nulovým zdrojom surovín a energií je na lopate dolára. Prípadná naviazanosť na zdroje Ruska síce znamená závislosť, ale zároveň miernu záruku stability. Hoci toto špičky EU chápu, ich ideologická podriadenosť a mentalita vydieraného otroka im nedovolí inak, ako škodiť Východu vykúkajúc z amíckeho zadku.

V prípade krízy nám nepomôžu úškrny blbca, označujúceho pravdu za konšpiráciu a fakt za víziu. Potľapkanie Strýčka Sama po pleci je hodné poškrabkanie prasaťa, ktoré vedie gazda na porážku. Pokiaľ sa Nemecko nevymaní z područia USA (čo môže trvať dekády), potiaľ nás môže kríza zraziť (ne)čakane na kolená. Ak dolár stratí hodnotu postupne, vieme prežiť bez straty základných potrieb. No vedzme, že nastáva koniec blahobytu dnešného typu, kedy vlastníme zbytočnosti a požičiavame si na nepotrebné veci. Otázkou zostáva, či sa k novému stavu ekonomiky dopracujeme plynule, alebo prudko a chaoticky.