Dobrovoľné prísľuby nesmú byť spoločnosti nanútené

V tomto článku pridávam doplnok k pripomienkam k vládnemu dokumentu: „Dobrovoľné prísľuby a záväzky k kandidatúre Slovenskej republiky do Rady Organizácie spojených národov pre ľudské práva (kandidatúra Slovenska na roky 2018-20)“. Rolujte, prejdite si najskôr pripomienky a k nim aj diskusiu:
https://www.podpisem.sk/dobrovolne-prisluby-nesmu-byt-spolocnosti-nanutene/
Výhrada vo svedomí (doplnok k pripomienke v bode č. 2) patrí k základným ľudským a občianskym právam a slobodám. Sekundárne a terciárne ľudsko-právne dokumenty ju zo svojej agendy a rétoriky slovom a písmom postupne a premyslene vytesňujú. Ako jeden z príkladov treba uviesť, že pokračovanie rokovaní o čiastkových zmluvách základnej Vatikánskej zmluvy uviazli práve na čiastkovej zmluve o výhrade vo svedomí. Slovensko sa s ňou „ošíva“ pretože Ústavou SR sa prezentuje ako sekulárny štát, ktorý sa podľa ústavy „neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.“ Ibaže ale pokojne, aktívne a iniciatívne do slovenského právneho poriadku postupne implementuje ideológiu neomarxizmu (multikulturalizmus a s ňou opatrenia proti rasizmu, antisemitizmu, xenofóbii a homofóbii: vzdelávanie a osveta) a rodovej ideológie (rovnosť pohlaví a rodov – príprava školského vzdelávania, osveta už „beží“ v réžii mimovládok).
Ochrana a podpora ľudských práv je zaistená ďalšou novelou trestného zákona: Je anti extrémistický (OK), ale vágny a gumený (znepokojivé).
Prvky extrémizmu sú pozorovateľné vpravo i vľavo (TZ sleduje prednostne ten, na pravom okraji pravice). Hmm…, pričom ľavičiarom, a novej ľavici, ponecháva voľný priestor na ich kreativitu: Už ste kdesi počuli, čítali, že existuje aj katedrový (akademický) alebo „kaviarenský“ extrémizmus? Hmm… Práve sa stalo.
Späť k výhrade vo svedomí: Dobrovoľné, aktivistické prísľuby (odkaz na zdroj) smerom von, mimo republiku, k OSN, typu Stratégia ľudských práv a Akčný plán ochrany a podpory LGBTI, vznikajú na podnet a odporúčania OSN a Bruselu (EK). Zvnútra na podnet ľudsko-právnych mimovádok. Ocitnú sa na stole vlády, MZV a ľudsko-právnych (tajných a netransparentných výborov): „Aký má Ministerstvo zahraničných vecí SR dôvod, aby sme sa dokonca na medzinárodnej úrovni zaväzovali plniť kontroverznú Stratégiu ľudských práv, ktorá rozdeľovala a vyvolávala konflikty  už v čase jej  prijatia v Slovenskej republike? a Akčný plán (vláda ho vzala na vedomie)?“ Detto – prečo máme ratifikovať Istanbulský dohovor? Detto – prečo majú mať LGBTI jednotlivci a skupiny osobitný antidiskriminačný „akčný plán“? Proti komu? Proti čomu? Kto ich diskriminuje a utláča? Na pracovisku v zamestnaní alebo na úradoch, budem mať prednosť a vyššie výhody, ak budem vykrikovať, že som heterosexuál?! Alebo mám uvoľniť miesto v rade, alebo na úrade práce preto, že som gay alebo trans gender?!
Pracovné dokumenty sa pretavujú do záväzných, vládou prijatých dokumentov a tie sa implementujú do zákonov.
Do ľudsko-právnej agendy a rétoriky sa ľudsko-právni aktivisti pokúšajú zaviesť pojem „sexuálna menšina“, ktorý primárne ľudsko-právne dokumenty na rozdiel od výhrady vo svedomí nepoznajú.
Slovensko je vo veciach ľudských práv viazané základnými ľudsko-právnymi dokumentmi (Listina základných práv a slobôd, Charta práv EÚ, Ústava SR) a vo veciach ostatných práv (nie základných!) má Lisabonskou zmluvou ponechanú slobodu konať a rozhodovať samostatne ako suverénny štát. O právach (nie základných!) rozhoduje zákonodarný zbor, parlament na návrh.
Reprodukčné slobody a práva žien a svedomie: Feministky tvrdia aj to, že majú neobmedzenú vládu nad svojím telom, teda aj nad počatým plodom. Ten ale nie je výlučným osobným vlastníctvom ženy, je samostatnou, hoc pupočnou šnúrou spojenou, a na tehotnej žene a neskôr matke a otcovi, závislou entitou. Ľudský plod má už od svojho počatia právo nascitura a všetky potrebné výživové a zdravotné práva počatého plodu.
Právo na odňatie života počatého plodu života ženy môže obmedziť len zákon podľa kvalifikovaných dôvodov: Nimi sú zdravie a život tehotnej ženy a plodu, a dôvody hodné osobitného záujmu a zreteľa. Osobný rozmar alebo ekonomické dôvody nie sú kvalifikovanými dôvodmi pre ukončenie tehotenstva.
Pupočná šnúra a maternica nie je list vlastníctva voči ľudskému plodu a nezakladá dôvod pre svojvoľné nakladanie s ľudským plodom, tobôž na obchod s ľudským plodom ako s tovarom alebo obchodnou komoditou.
Otázkou súčasnej svetskej, humánnej, aj kresťanskej bioetiky, je aj surogátne materstvo a génová manipulácia. Ide – nejde o eugeniku? Provokatívna poznámka: Za socializmu pracovali interrupčné komisie. Boli nepríjemné, ale plnili svoj účel: Záujem spoločnosti o ochranu reprodukčného zdravia spoločnosti, manželstvo, rodinu, založenú na manželstve muža a ženy, sociálne veci, ale aj o všeobecnú etiku sexuálneho života a mravnosť.
Výhrada vo svedomí patrí k individuálnym a individualizovaným právam v prostredí liberálnej demokratickej spoločnosti, ktorá sa vyznačuje, a je prezentovaná práve (!) individuálnymi a individualizovanými ľudskými právami a slobodami.
Výhradu vo svedomí možno obmedziť zákonom len vo zvlášť odôvodnených prípadoch, hodných osobitného spoločenského zreteľa, ak by jej uplatnením bolo ohrozené ľudské zdravie a život, alebo by ňou bola spôsobená škoda značného a veľkého rozsahu, ktorú by nebolo bolo možné odvrátiť inak.
Výhrada vo svedomí má hmotný a nehmotný aspekt, a je možná vo vzťahu k
a/ ľudskému zdraviu a životu,
b/ hmotnému vlastníctvu a majetku.
V hraničných situáciách je potrebné rozlíšiť a od seba oddeliť prvé, základné ľudské právo na život od počatia po prirodzenú smrť od práva mať a vlastniť.
Právo mať a vlastniť nemôže byť nadradené právu na život.
Štátom zriadené inštitúcie a orgány svojím aktivizmom vykonávajú nežiaducu nadprácu, ktorá je v rozpore so spoločenskou zmluvou aj základmi štátu, ktorý zakladá ústava a zastupiteľská demokracia a teda, osobitnými vládnymi programami (“bokovkami”), mimo tých, ktoré boli schválené občanmi a voličmi, smeruje proti ľudským a občianskym právam a právam spoločnosti. Podieľajú sa na erózii a rozpade právneho štátu.
Slovenská vláda sa dobrovoľne, aktívne a iniciatívne podriaďuje požiadavkám Globálneho Prediktora, robí nevyžiadanú nadprácu už aj nad rámec záväzkov.
Výhrada vo svedomí predpokladá prejav slobodnej vôle (chcem, nechcem). Spomaľuje napĺňanie úmyslov, zámerov a plánov Globálneho Prediktora.
Ide o dobre informovaný súhlas, porovnateľný s právami pacienta v oblasti medicíny, (Charta práv pacienta) ktorý sa ale netýka zdravia a choroby, ale psychiky a obsahov vedomia  žiakov, ktoré žiaci nadobúdajú v procese vzdelávania a výchovy v škole, čo je súčasť práva na výhradu vo svedomí zo strany rodičov ale aj žiakov (žiaci pred nadobudnutím veku dospelosti nie sú úplne nesvojprávne osoby). Sú osobami, ktoré tak, ako káže práve imperatív ľudských práv, treba rešpektovať, pretože aj deti majú osobnú slobodnú vôľu s právom na výslovný prejav slobodnej vôle. Napokon – existenciu osobnej vôle detí predškolského aj školského veku akceptoval a zdôrazňoval už aj Ján Amos Komenský, takže, priatelia (a súdruhovia neomarxisti) niet kam uhnúť…
Poznámka Popri Dohovore o právach dieťaťa príloha Charty práv EÚ a Lanzarotskom dohovore treba iniciovať samostatnú Chartu práv dieťaťa.
https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/ministerstvo/poradne-organy/ludske-prava-narodnostne-mensiny-rodovu-rovnost-sr/vybor-deti-mladez/program-europskej-unie-v-oblasti-prav-dietata.pdf
Čo a kto je Globálny Prediktor, a v akom vzťahu je s OSN, prečítajte si aj predošlý článok autora.
Vo veci výhrady vo svedomí a triády štát, rodina a škola, majú rodina a rodičia ľudské a občianske právo na dobre informovaný súhlas s obsahmi a štátnym programom vzdelávania svojich detí, ktoré je práve z deklarovaného titulu, ako právo jedným zo základných ľudských práv ľudsko-právneho inštitútu práv a slobôd, aj vo veciach svetonázoru, viery a náboženstva, ako aj právo riadiť sa svojimi vlastnými, individuálnymi a individualizovanými ľudskými hodnotami; nie nadiktovanými a zákonom ustanovenými a povinnými, ak sú v rozpore so svedomím a ľudským imperatívom, ktorý je nadradený nad akúkoľvek svetskú filozofiu aj náboženstvo; ide o nerelativizovanú a nezosvetštenú, ale reálnu a paradigmaticky (paradigma rovná sa vzor, predloha) existujúcu, výlučne len ľudskú mravnosť, etiku a morálku (podobnosť s kresťanským učením je čisto náhodná).
Znenie tretej referendovej otázky (február 2015): „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?“
Všetkým ignorantom, ktorí nesú svoj leví podiel viny na neplatnosti referenda posielam tento odkaz: Ak veríte na karmu, tá sa vám vracia. Vláda Slovenskej republiky nie je viazaná inštitútom výhrady vo svedomí.
Otázka: Mal byť dokument “prezentom” k kandidatúre Miroslava Lajčáka na post generála OSN? Stal sa po neúspechu vo voľbe ministra bezcenný? A na čí účet?
P.S. Magdaléna Vášáryová: „Vláda by sa mala vzoprieť vôli občanov.“ Myslím si, že to bola jedna z prvých poplašných správ. A vy?