Mali by sme sa bez invázie 1968 lepšie?

Názory verejnosti na udalosti v roku 1968 sú v podstate rovnaké: okupačné vojská spriatelených armád zastavili sľubne sa rozbiehajúce spoločenské a politické zmeny vo vtedajšom Československu. Len malá časť pamätníkov, a mizivé percento mladej generácie pochybuje o skutočne reformnom zameraní procesov, prakticky nik nemá odvahu nazrieť pod pokrievku všeobecne prijatej pravde o Pražskej jari. Je to zaujímavé vzhľadom ku skutočnosti, že veľká časť Slovákov rýchlo prekukla pozadie Zamatovej revolúcie a chápe v princípe, o čo išlo.

Úprimnosť Západu voči Slovanom je porovnateľná s úprimnosťou patologického pedofila voči dieťaťu. Na začiatku cukríky, chválenie a sladké reči, na konci zvrhlé znásilnenie, zase a znova. Podobne by sme sa mali stavať k ich hodnoteniu našej histórie. Nekonečné nariekanie západných médií nad nepodareným letom 68 je jasnou indíciou, že sa prekazilo niečo nekalé, čo súdruhovia kapitalisti šili proti nám. Napriek tomu vládne naivita, že by sa Československo zmenilo na druhé Švajčiarsko. Čudné.

Skúsme si zakonšpirovať a vymyslieť scenáre, ako by vývoj pokračoval, nebyť vojenského zásahu Varšavskej zmluvy v auguste 1968:

A) Spoločenské a politické zmeny pokračujú naďalej. Skonsolidovaný štát pod vedením osvietených komunistov mieri k prosperite, politickej pluralite a k stabilite. Východ aj Západ akceptujú samostatný vývoj, pričom ľudská tvár socializmu by sa samovoľne transformovala na zriadenie, pohybujúce sa na rozhraní socializmu a kapitalizmu. Československo po čase vystúpi z Varšavskej zmluvy a vyhlási neutralitu, pričom tlaky na vstup do NATO nik nevyvíja. Strategické podniky zostávajú v majetku štátu, súkromné podnikanie je povolené vo forme malých a stredne veľkých podnikov. Štátna správa funguje a vládne relatívny blahobyt. Federatívne usporiadanie vyhovuje všetkým, podobne tiež nový typ demokracie. Krajina sa stáva vzorom pre celý svet, Západ v plnej miere rešpektuje samostatnú politiky Československa, Východ tiež.

B) Prebiehajú vnútorné boje jednotlivých frakcií KSČ, pričom reformné a jasne prozápadné krídlo má masovú podporu obyvateľstva. Búrka zasiahne aj ČSLA a hrozí vypovedanie poslušnosti časti generality armády. Napriek tomu zostáva krajina vo Varšavskej zmluve ako voľný člen, ale otvorene koketuje s NATO. Železná opona stráca zmysel, krajina sa otvára Západu. Prebieha hospodárska reforma, po uvoľnení trhu Československo zaplaví spotrebný tovar zo Západu a výkonnosť ekonomiky klesá. Podarí sa zachovať fungujúce poľnohospodárstvo v oklieštenej forme. Hospodárstvo, nepripravené na konkurenciu, postupne ovplyvňuje klesajúci blahobyt. Sociálne nepokoje ženú ľudí opäť do ulíc, komunisti pri moci tápu medzi výhodami a nevýhodami kapitalizmu a socializmu. Štátny mačkopes privedie krajinu k neistote, čo využíva Východ aj Západ na upevnenie vplyvu. Všetko ukončí Pražská jeseň v roku 89 a zrazí krajinu definitívne na kolená skôr, ako sa rozpadne.

C) Vojská NATO vpadnú do ČSSR tesne pred armádami Varšavskej zmluvy. Podarí sa im bez problémov obsadiť proamerické Čechy, na Slovensku prebehnú zúrivé potýčky a veľká časť SSR sa ocitne v područí spriatelených vojsk. Západ využije svetovú mienku a nálady časti obyvateľstva a prinúti vojská východného bloku opustiť dobyté územia Slovenska. Podpísanú mierovú dohodu NATO nedodrží a relatívne rýchlo presadí v Československu západné hodnoty. Prevrat zorganizovaný bez našich tajných služieb má katastrofálny dopad na krajinu. Nepripravené hospodárstvo rýchlo kolabuje a dostáva sa bez výnimky do rúk zahraničných investorov, rovnako poľnohospodárstvo. Západ, uvedomujúci si strategický význam Československa, buduje fungujúci sociálny štát, úplne v područí USA. Tie stavajú základne na východe krajiny a vedú informačnú kampaň zameranú na ohlupovanie občanov. V roku 2018 obyvateľstvo podporuje sankcie proti Rusku, považuje za normálne adopciu bábätiek zosobášenými homosexuálnymi pármi a deti si v predškolskom veku vyberajú pohlavie zo siedmych možností. Čechy a Slovensko prijali spolu vyše 500.000 migrantov, prevažne z Afriky. Cenzúra zakazuje hovoriť a písať o príšernej kriminalite prišelcov a štát nabáda k väčšej tolerancii. Národné povedomie a kresťanstvo vymizli, liberalizmus a strach vládnu celoplošne.

Pravdepodobnosť scenára A je nulová, B mierna a C vysoká. V časoch normalizácie prebiehal život smutne a neveselo. Okrem represií sa pod nálady ľudí podpísalo hlavne sklamanie zo zničených nádejí. Ale naivné očakávania by nás dobehli aj v prípade preklopenia smerovania ČSSR pod vplyv Západu. A dôsledky by boli v konečnom dôsledku určite nezvratné a desivejšie, ako niekoľko ročná okupácia.