O jednom z duchovných bludov, ktorý sa tvári ako pravda

Existuje mnoho duchovných nezmyslov, ktoré síce pekne znejú, alebo dokonca na prvý pohľad vyzerajú ako niečo zmysluplné, ale v skutočnosti ide o blud. Ba možno až o vedomé závadzanie a klamstvo. No a jedným z tejto kategórie je i tvrdenie, že vo stvorení existuje princíp duality. A na základe tohto princípu platí, že dobro nemôže existovať bez zla a naopak. Tak, ako svetlo nemôže existovať bez tmy, príliv bez odlivu a výdych bez nádychu.

No a táto skutočnosť potom v praxi znamená, že nijaký z dvojice duálnych prvkov nie je možné odstrániť a je nesprávne sa o to vôbec pokúšať. Správne je zobrať to na vedomie a naučiť sa s tým jednoducho žiť.

Tento názor je neuveriteľne duchovne škodlivým, pretože pravda je úplne iná! Je to výplod temnoty, ktorý sa snaží o dosiahnutie legitimity zla a jeho akceptovanie, ako čohosi potrebného a užitočného. Pozrime sa preto, ako to celé v skutočnosti je.

Princíp duality, ono známe jin a jang, tvoria vždy dva protichodné princípy a tie vo vzájomnom spolupôsobení vytvárajú harmóniu. Napríklad mužský a ženský princíp, výdych a nádych, aktivita a pasivita, svetlo a tma, a tak ďalej.

To teda znamená, že rovnaký pomer mužského a ženského princípu vytvára harmóniu. Rovnaký pomer svetla a tmy v striedaní dňa a noci vytvára harmóniu. Rovnaký pomer výdychu a nádychu vytvára harmóniou. Rovnaký pomer aktivity a pasivity vytvára harmóniu.

Ak ale nedokážeme ustrážiť tento vzájomný optimálny pomer, vzniká disharmónia, čiže čosi škodlivé. Ak teda začne trebárs v spoločnosti prevládať mužský princíp a pomužšťovanie žien, je to disharmonické a škodlivé. Ak trebárs začne prevažovať aktivita v podobe nadmerného pracovného zaťaženia nad pasivitou, čiže primeraným odpočinkom, je to opäť disharmonické a škodlivé. Nemôžeme sa viac nadychovať, ako vydychovať, lebo by nás to zabilo. A tak ďalej…

Zlo a dobro ale nepatria do tohto duálneho princípu harmónie, vytváraného dvomi protichodnými prvkami, pretože rovnaký pomer dobra a rovnaký pomer zla nevytvára harmóniu, ale naopak, ustavičné pnutie.

Ak prevyšuje zlo a stále rastie, je to nešťastie, smerujúce k tragédii a ku skaze. Ak ale prevyšuje dobro a stále rastie, je to požehnanie, ktoré sa rastom dobra iba stupňuje.

Tvrdenie, že bez zla nemôže byť ani dobro je absolútne mylné, pretože v kráľovstve nebeskom, v takzvanom nebi vládne len dobro a niet tam nijakého zla. A ľudia sa majú usilovať o to, aby aj na zemi bolo tak, ako v nebi. To je ideál, ktorý je možné dosiahnuť. A byť nápomocným k jeho dosiahnutiu sa zaväzuje každý, kto sa modlí Kristovu modlitbu Otčenáš: „Príď kráľovstvo Tvoje, buď vôľa Tvoja, ako v nebi, tak aj na zemi.“

Znamená to teda, že aj na zemi môže byť zlo eliminované na minimálnu možnú mieru, alebo celkom odstránené tak, ako je tomu v nebi, kde žiadne zlo nemá miesta. Ako teda vidieť tvrdenie, že bez zla nemôže existovať ani dobro je hlbokým omylom.

Tak totiž, ako prípoviedka, že čistému je všetko čisté sú len pekné a ušľachtilo znejúce, rafinované slová, pod pláštikom ktorých má byť vo svete šírená rozkladná nemravnosť, nemorálnosť a nečistota, tak je aj v tvrdení, že bez zla nemôže byť ani dobro snaha obhájiť a ospravedlniť existenciu zla. Existencia zla má byť ľuďmi akceptovaná, prijatá, ba dokonca absurdným spôsobom vnímaná, ako niečo pozitívne, bez čoho by dobro vôbec nemohlo existovať. Skutočná pravda je však taká, že zlo na zemi i v celom stvorení nemá vôbec čo hľadať.

A preto má s ním každý človek bojovať! Bojovať tak, že sa nebude prednostne snažiť zlo eliminovať, ale že sa bude snažiť predovšetkým rozvíjať dobro. Rozvíjať dobro v sebe samom i okolo seba.

Lebo dobro je svetlo a zlo je temnota. A čím viac svieti svetlo dobra a čím je intenzívnejšie, tým viac pohlcuje temnotu, ktorá sa postupne stráca a mizne, pretože nie je schopná čeliť svetlu. Toto je ten správny boj!

Staňme sa teda bojovníkmi za dobro hlavne tým, že rozžiarime svetlo dobra v nás a okolo nás! V nás v podobe ušľachtilého a čistého vnútorného života a vysokej vnútornej hodnotovej orientácie. A okolo nás tejto našej nadobudnutej vnútornej kvalite zodpovedajúcim verbálnym prejavom a konkrétnymi činmi.

PS. Samozrejme že človek môže bojovať aj proti vonkajším prejavom zla, ktorých je okolo nás neúrekom. Ale najskôr by rozhodne mal začať rozsvecovať svetlo predovšetkým sám v sebe. Najskôr by mal teda vybrať ono povestné brvno z vlastného oka, a až potom začať s vyberaním triesky z oka svojich blížnych.