Čo som nedopovedal v minulom článku… (intermezzo)
Pripomeňme si slová, ktoré vyslovil Osho: „Moc je neutrálna. V rukách dobrého človeka je požehnaním, v rukách zlého utrpením.“
Ešte sa krátko vrátim k obhajobe mojej teórie riadenia spoločnosti predloženej verejnosti v poslednom článku. Doteraz spoločnosť fungovala na princípe oddelenia zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Presnejšie fungovala tak do čias, pokiaľ táto moc bola aspoň zdanlivo oddelená. Dnes je situácia iná. Víťaz parlamentných volieb spravidla kreuje aj najvyššiu výkonnú moc – vládu SR. To znamená, že ovláda dôležitú časť zákonodarnej a výkonnej moci. Ak má na svoju stranu nakloneného prezidenta, cítiaceho sa akoby súčasťou strany, nie je pre víťaza volieb problémom dostať pod svoju kontrolu aj moc súdnu. Mohli by sme ísť až do dôsledkov ovládnutia komunálnej politiky, ale pre ilustráciu to stačí. Ak má politická strana dostatok prostriedkov, a tie má, pretože po uchopení moci jej tieto zabezpečí štát, dokáže svoj nedostatok moci dokúpiť. Politická strana tak koncentruje do svojich rúk takmer absolutistickú moc. Na tom, že sa moc skoncentruje do rúk skupiny, nie je nič zlé. Chybou je, keď je táto moc zneužitá v prospech úzkej záujmovej skupiny v spoločnosti, na úkor väčšiny jej členov. V tomto momente je nevyhnutný zásah spoločnosti. Keď nefungujú regulačné mechanizmy, náprava nie je možná.
Krátka poznámka: V minulom týždni sa uskutočnilo stretnutie županov krajov s predsedom vlády. Premiér sa odmietol stretnúť so všetkými županmi. Premiér nechápe riadenie spoločnosti a vnáša do jej riadenia zbytočné ideologické problémy. Je to na úkor riešenia vecných výziev a potvrdzuje to teóriu o pretrhnutom kruhovom riadení. Taktiež výzvy v oblasti školstva nedokáže presadiť, hoci ich chápe správne. Nemá však dosah na túto oblasť, pretože tá je v kompetencii VÚC. Môže len apelovať. Opäť sa jedná o pretrhnutie riadiacej línie.
V súčasnosti nie sú základným problémom nedokonalé zákony, hlavným problémom je nedostatok etiky a principiálnosti v spravovaní štátu. Toto je kľúčovým problémom spoločnosti. V prípade, že spoločnosť nedokáže do riadiacich funkcií dostať ľudí nielen so schopnosťami, ale aj so svedomím, nedokáže byť spoločnosť spravovaná efektívne a perspektívne. V tomto prípade nepomôžu ani krížovo-krížové kontrolné inštitúcie. Toto vie občianska spoločnosť dôkladne ošetriť. Dokonca si myslím, že oddelenie výkonnej a zákonodarnej moci je škodlivé. Výkony musia byť podporené zákonmi a teda kritériá a ciele zákonov musia zadávať výkonné funkcie riadenia spoločnosti a tieto ich musia aj prijať. Tvorba zákonov však musí prebiehať inde. Zákony nech tvoria profesionáli v oblasti práva. Predkladajúca strana ich musí pred spoločnosťou (parlamentom) obhájiť. Aby nemohlo dochádzať k zneužitiu moci, kontrolné mechanizmy musia dostať pod kontrolu občania. Predložená vízia tieto záležitosti rieši. Spoločnosť má samoregulačnú schopnosť, preto ak sa bude nachádzať v kríze akékoľvek odvetvie spoločnosti, prirodzene budú zástupcovia tohto odvetvia preferovaný do funkcií.
Uvedomme si, že vstupujeme na neznámu pôdu, budujeme nový typ spoločnosti, preto sa náš pohľad upiera do budúcnosti a zaužívané dogmy a prežité metódy nie sú smerodajné. Zásadným spôsobom meníme pohľad na systém a fungovanie spoločnosti. Kapitalizmus a systém politických strán končí. Aj dnes ešte vznikajú nové politické subjekty, niektoré s ilúziou, že systém dokážu zmeniť z vnútra, iné ako predĺžená ruka ekonomických záujmov. Sú to poslední zúfalci. Nedokážu rozanalyzovať trendy vývoja a požiadavky spoločnosti. Ešte raz zdôrazním: „Politickým stranám je koniec.“ Či už to bude otázka mesiacov, alebo desaťročí, vývoj mi dá za pravdu. Môj osobný názor je ten, že na Slovensku s Ficom odíde aj systém. A veľmi skoro.