Marian Kotleba za prezidenta? A prečo nie?!

Dňa 18. júla 2018 vyšiel na Hlavných správach článok s názvom „Keď si Kotleba začal kopať hrob“. Tento článok nevyšiel ako osobný názor (blog) autora, ale ako redakčný článok portálu a dlhú dobu bol zobrazený na titulnej strane. V diskusii mnohí oponenti vyčítali priaznivcom ĽS Naše Slovensko, že nedokážu zniesť kritický názor.

Hneď na úvod ujasním, že mi nevadí, ak vyjde kritický článok na našu adresu. Každý má predsa právo na svoj názor. Rešpektujem to. Rovnaké právo na vlastný názor máme však aj my a preto som sa rozhodol reagovať aspoň formou tohto blogu, keďže inú možnosť brániť nás pred útokom publikovaným na titulnej stránke portálu nemám.

Článok „Keď si Kotleba začal kopať hrob“ nie je kritickým či nebodaj analytickým článkom, ale zmeskou klamstiev a špinavého očierňovania. Podpísal ho autor s menom Ľuboš Macko. O takomto mene som doposiaľ nepočul a vzhľadom k tomu, že viem čo to aj zo zákulisia predpokladám, že ide o vymyslený pseudonym. V tomto blogu sa však nebudem venovať autorovi. Úprimne mi je jedno, kto to napísal. Nezaujímajú ma osobné útoky, ale myšlienky.

Rovnako v tomto blogu nebudem komentovať JUDr. Harabina, pretože v článku nebolo spomenuté ani jedno jeho vyjadrenie, hoci značná časť článku bola práve o ňom. Vlastne je na Hlavných správach propagovaný takmer každý deň. Viac, ako Mistrík v tendenčne zameranom Denníku N. Naozaj, všímajte si to.

Tu zdôrazňujem, že si vážim prácu tzv. „alternatívnych médií“ a ich snahu dopĺňať tendenčné mainstreamové spravodajstvo v neľahkej informačnej vojne. Bol by som však nerád, keby časom skĺzli do rovnakej tendenčnosti a zaujatosti ako mainstream, ktorý kritizujú. A keby namiesto ponúkania vyváženého spravodajstva začali robiť (podobne ako mainstream) politiku a pretláčať niektorých vyvolených kandidátov, napríklad na prezidenta. Pre slovenskú spoločnosť by to bol krok späť a pre dané médium časovaný kliniec do rakvy.

Autor predmetného článku „Keď si Kotleba začal kopať hrob“ nám vyčíta najmä to, že sme ako strana nominovali za nášho kandidáta do nadchádzajúcich prezidentských volieb predsedu strany Mariana Kotlebu. Autor článku vypočítal, že ĽS Naše Slovensko má len 1,6 % skalných voličov, ktorí sa doteraz rozrástli len minimálne (odkiaľ na to prišiel netušíme). Zvyšok sú vraj protestní voliči, ktorí ho (resp. stranu) v ďalších voľbách postupne opustia a to bude znamenať Kotlebovu „politickú smrť“. Okrem toho písal o nejakom „mesiášskom komplexe“ Mariana Kotlebu a záverom ho označil za „rozbíjača národných síl“. Toľko stručná rekapitulácia toho, čo bolo napísané.

Celý článok tváriaci sa ako „objektívna analýza“ je napísaný skutočne veľmi tendenčne, evidentne špinavo v neprospech niekoho a evidentne prikrášlene prospech iného. Ako na objednávku.

V prvom rade, nerozumiem, ako môže niekto vyčítať Ľudovej strane Naše Slovensko – parlamentnej strane s tisíckami členov – to, že chce postaviť vlastného kandidáta na prezidenta SR. Nemáme snáď právo nominovať vlastného kandidáta? Máme len sedieť a čakať, čo urobia ostatní? Či sa rozhýbu alebo či nakoniec neprevrátia kabáty? Nemáme právo byť skeptickí a kritickí voči starým gardám z predchádzajúcich Ficových, Mečiarových a ostatných vlád? Keď mohli, nezmenili nič! A teraz majú znova sladké reči a mnohí nepoučiteľní ľudia im znovu ochotne veria. Nepoučili sme sa? Opäť chceme uprednostniť reči pred skutkami?! To v žiadnom prípade. Máme odignorovať celú predvolebnú kampaň, všetky televízne diskusie a nečinne sa pozerať na to, ako národ ohlupujú kandidáti ako Mistrík, Čaputová či Bugár? Naozaj je niekto tak politicky negramotný, že si myslí, že by sme to všetko zanechali „slniečkarom“ a vzdali sa bez boja?! Dúfam, že každý politicky zbehlý občan chápe, že ako parlamentná strana sa jednoducho musíme zapojiť do kampane. A že ako úprimne pronárodná strana musíme pridať náš hlas k ostatným, nech naše spoločné myšlienky zaznievajú z čo najviac kútov! Veď sa len pozrite, ako masívne šíria svoju agendu liberáli. Využívajú všetky možné kanály.

Toľko k tomu, prečo je dôležité, aby sme nechýbali v predvolebnej kampani. Ako sa však zachovať pri hlasovaní? Niektorí samozvaní prognostici už teraz tvrdia, že Marian Kotleba by sa mal vzdať a podporiť niekoho iného. Takéto úvahy sú však tak irelevantné a predčasné, až sú z podstaty svojho načasovania smiešne. Tí, ktorí tieto odporúčania dávajú si zrejme nie celkom dobre uvedomujú, v akom štádiu prezidentských volieb sa nachádzame. Milí kolegovia, voľby neboli ešte ani vyhlásené! Ešte ani jeden z kandidátov nie je oficiálny kandidát na prezidenta, ale len zbierajú podpisy. Prezidentská kampaň viacerých silných hráčov sa ešte ani nezačala. Viaceré kľúčové mená ešte ani nepoznáme. Nebol publikovaný ani jeden relevantný predvolebný prieskum (prosím, nechoďte na mňa so stávkovými kurzami a anketami z Facebooku). Ale niektorí proroci už teraz dokážu odporúčať, kto sa má v prospech koho vzdávať?! Pri všetkej úcte to nie je zatiaľ nič iné, ako varenie z čistej vody!

V ĽS Naše Slovensko to myslíme s prezidentskou kandidatúrou Mariana Kotlebu vážne, pretože sme presvedčení, že by bol dobrým prezidentom. A ak ho chce niekto kvôli tomu označovať za „rozbíjača národných síl“, tak nech si prosím trošku vybaví históriu. Marian Kotleba nie je človek, ktorý začal pred 2 rokmi natáčať ľúbivé videá, či písať pekné statusy na Facebook. Čo len rozpráva, ale nič neurobil. Marian Kotleba dokázal vybudovať najväčšiu pronárodnú stranu na Slovensku (SNS a HZDS medzi pronárodné strany pochopiteľne nepočítam). Spolu s ostatnými vytvoril stranu, ktorá tu pôsobí už od roku 2010, ktorá má dnes tisícky členov a objektívne je najsilnejšou organizáciou na pronárodnej politickej scéne. A to netvrdím ja, tvrdia to aj naši liberálni oponenti. Takto teda vyzerá práca „rozbíjača národných síl“?! Nie sú náhodou rozbíjači tí, ktorí doteraz nič nevybudovali, ktorí len frflú, kritizujú a snažia sa rozdeliť ľudí, voličov a odlákať ich k menším projektom? Iste, ani my nie sme vo všetkom dokonalí a nemusíte súhlasiť s každým naším názorom. Je to Vaše právo a my sa pokúsime urobiť všetko pre to, aby sme Vás o správnosti a čestnosti nášho prístupu presvedčili. Ale označovať niekoho z nás za rozbíjača pronárodnej scény je už riadne za hranicou triezvosti.

Marian Kotleba bojuje za záujmy zvrchovaného Slovenska nielen dnes, ale bojoval za ne aj pred 10 rokmi. V čase, keď Ficova a Mečiarova vláda schvaľovala Lisabonskú zmluvu a drancovala národné bohatstvo. V čase, keď obmedzovala slobodu slova a prijímala zákon posielajúci do väzenia každého, kto by sa chcel v rámci objektívneho vedecko-historického skúmania venovať tzv. holokaustu. Marian Kotleba už vtedy bojoval proti nastupujúcemu utláčaniu, ale nezastal sa ho nikto. Ani vtedajší Mečiarov minister spravodlivosti vo Ficovej vláde…

Niektorí argumentujú tým, že by nebolo dobré, aby bol Marian Kotleba prezident, pretože by mal byť radšej premiér. Vážení čitatelia, opäť prosím, prebuďte sa. Marian Kotleba ešte nie je ani oficiálny prezidentský kandidát, ešte nie je ani v druhom kole a niektorí sa už trápia tým, kto bude namiesto neho premiérom. Ak by sa Marian Kotleba (daj Pán Boh) stal prezidentom Slovenskej republiky, tak otázka potenciálneho obsadenia aj premiérskeho postu by bola potom už tá najpríjemnejšia starosť, ktorej by sme čelili. Pretože už len samotné získanie prezidentského postu by bolo takým obrovským úspechom a krokom vpred pre Slovensko, že všetko ostatné by následne išlo oveľa ľahšie.

Iní protiargumentujú tým, že prezident je len reprezentačná figúrka a Mariana Kotlebu by bola na tomto poste škoda. To však nie je pravda. Prezident SR má aj v súčasnosti obrovské právomoci. Je najvyšším veliteľom Ozbrojených síl SR, je hlavným reprezentantom Slovenska v zahraničí. Je najvyšším ústavným činiteľom, ktorý (ne)podpisuje zákony. Súčasná slovenská Ústava a legislatíva počíta so servilným prezidentom. Ak sa však na tento post dostane naozaj zásadový človek, ako napr. Marian Kotleba, tak dokáže veľa.

Marian Kotleba si svojou kandidatúrou na prezidenta SR teda rozhodne nezačal kopať hrob, ako to bolo prezentované autorom v provokačnom článku na Hlavných správach. Ak bolo cieľom autora iniciovať nejaké spájanie, tak môžem povedať, že sa mu to nepodarilo, pretože osobnými urážkami si len privrel dvere. Ak bolo cieľom autora vyprovokovať nás k osobnému protiútoku na niekoho (aby na nás mohol potom v protireakcii ešte viac špiniť), tak sa mu to tiež nepodarilo. V každom prípade, autor svojim článkom veľa vecí pokazil a nič nezlepšil. Možno práve o to mu išlo.

Buďme prosím k sebe slušní, úctiví a korektní. Nikto z nás nevie, čo prinesie budúcnosť a či raz náhodou nebudeme kolegovia. Buďme sami tou zmenou, ktorú chceme u ostatných vidieť.

Ing. Milan Uhrík, PhD.
podpredseda ĽS Naše Slovensko