Niečo málo k ekonomike po amerických prezidentských voľbách

Politicko-mediálna ružová, plná liberálnej demokracie a ľudských práv narazila na strednú a nižšiu strednú vrstvu, a tá sa obrátila proti systému, ktorý v USA mala ďalej reprezentovať Obamova „pravá ruka“, kontroverzná zahranično-politická misionárka liberálnej demokracie amerického typu, ktorá trebárs neváhala v protiruskej ľudsko-právnej propagande adorovať hoc aj Putinom „nevinne prenasledované“ a totalitným režimom “týrané” Pussy Riot. Osobnou prehrou sklamaná žena a „demokratka“ má za sebou zrejme aj svoj politický závet, a zaslúžene relaxuje.
Po konsolidácii svojich vlastných osobných vnútorných pomerov, a po pokračujúcich konzultáciách s odchádzajúcim Obamom a zborom svojich poradcov, sa zrejme Donald Trump zorientuje (aj Reagan bol predtým “len” herec) a najmä, po nástupe do svojho úradu prezidenta USA bude „čitateľnejší“ aj pre sklamaných “liberálov zľava”…
Ameriku čaká obrátenie sa do seba, spytovanie svedomia, sebareflexia, pokánie a skutky vo vzťahu k svojim vnútorným aj zahraničným politikám a najmä vlastnej ekonomike, uspokojením dopytu po pracovných príležitostiach a sociálnych istotách pre nespokojnú strednú a nižšiu strednú vrstvu, hodinových zamestnaných, a v oblasti ľudských práv… Najskôr niečo málo k svetovej ekonomike všeobecne (lebo príliš rozsiahla téma) a “našej” ekonomike Česka a Slovenska, lebo, obe krajiny majú spoločnú históriu a minulosť, súčasnosť, a v rámci V-4 v EÚ, zatiaľ aj budúcnosť…
Príčinou výsledku prezidentských volieb je ekonomika USA, a životná úroveň americkej väčšiny, na ktorej sa prejavili aj isté dôsledky globalizácie (NAFTA). V dobrej viere, má stav veci „vylepšiť“ TTIP. Najmä pre USA. Práve preto táto dohoda predbežne „zamrzla“ a Trump, ktorého niektorí politológovia označujú ako nacionálneho socialistu, pričom zatiaľ len „rečnil“ dve na tri, a ešte nemá za sebou jediný prezidentský akt a výkon, jej nie je naklonený. Ibaže, prognostici nezávisle na výsledku volieb a po post volebnom obrate v kongrese, s prevahou konzervatívnych republikánov, očakávajú i tak globálnu stagnáciu ekonomiky, a ich prognózy sú do blízkej budúcnosti nepriaznivé, a to aj, pre ekonomicky najvyspelejšie krajiny sveta.
Vedecky a technologicky vyspelý svet prechádza kvalitatívnou transformáciou (prechod z tretej do štvrtej etapy technologickej revolúcie). Slovensko patrí k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám eurozóny, lebo je jednou z jej najslabších ekonomík: čím slabšia ekonomika, tým vyššia miera jej rastu. Porovnajme objemy HDP Číny (6,6), Indie (7,6), v USA to má byť „len“ 2,2%  (majú vraj 5% nezamestnanosť) so Slovenskom a Českom. Hmm… asi tak. Zrejme sme porozumeli…
Premiér Fico sa, kade a kde sa dá, chváli, kade chodí, že Slovensko je v HDP pred Českom, kde nezamestnanosť klesla k 5-tim, na Slovensku je 10% ale aj preto, že je umelo „tlačená“ dole, manipuláciou v evidencii a stále ešte existujúcou šedo-čiernou ekonomikou…
Slovensko má vysokú a rastúcu zamestnanosť najmä v štátnom sektore, vo verejnej, štátnej správe, aj vo vládnom (ministerstvá) a verejnom mimovládnom, ekonomicky pasívnom sektore, ktorý je aktívny len zvyšujúcimi sa nárokmi na vlastnú spotrebu.
Slovenskú “zamestnanosť” zvýšili aj úrady práce po roku 2008, lebo zákon o službách zamestnanosti, pracovnou silou pre výkon evidencie nezamestnaných…
Slovensko je preúradované a prebyrokratizované. Ekonomicky ale produkuje málo (hoc aj ako „automobilová“ veľmoc), a preto je len malou exportnou ekonomikou.
Na Slovensku je aj rast HDP umelo udržiavaný štátnou intervenciou, čo je ale veľká chyba nechápucich ekonómov; za dotácie zahraničným firmám, daňové prázdniny a úľavy, by Slovensko mohlo postaviť niekoľko vlastných výrobných podnikov, ibaže, pre súčasného ministra financií, je ľahšie manipulovať s daňami a úrokovými sadzbami, a kompenzovať tak únik zisku cez schránkové firmy do daňových rajov, a rozpočet vylepšovať“ ešte aj 8% odvodom pre poisťovne, aby tie, následne si kompenzovali ušlý zisk zvýšením cien, a prišli tak najmä o časť ekonomicky slabšej solventnej klientely. Riešením by ale nemal byť len silný či slabý zákon „proti schránkam“ ale zákon o povinnosti firiem platiť odvody v mieste pôsobenia, lebo na hospodárskom výsledku by mala mať svoj podiel obec, mesto, región, kde firma pôsobí a podieľa sa aj na environmentálnej záťaži tej lokality (Ficov zákon z r. 2006, ktorým sú slovenské firmy sú registrované v mieste svojho sídla).
Príklad: Kdesi na Dolnom pohroní firma so sídlom na Hornom Ponitrí, ťaží a spracúva (drví) hronský štrk. Koryto Hrona sa mení na Grand kaňon: environmentálna záťaž spočíva v poklese spodnej vody, vysychajú chránené biotopy pôvodného hronského meandra, a priľahlé mŕtve ramená museli byť umelo prehlbované (hladina vody klesla asi o jeden meter). Navzdory tomu je slovenským “Hlavným mestom biodiverzity” pre rok 2010 toto mesto. Miestni ekológovia občanom ale vysvetľujú, dokonca už z poslaneckého kresla, úžasný význam aj suchých a spráchnivených stromov pre vtáctvo a hmyz. Ťažba náplavového štrku je významná súčasť proti povodňových opatrení (povodne mesto ale nezažilo). Pri zdôvodňovaní podnikateľského zámeru MVO Hydroenergia a.s, mala vraj občanom sľubovať aj lacnejšiu elektrinu (nezmysel). Prakticky už všetky úseky medzi vodnými elektrárňami sú odkázané na umelú, samostatne neživotaschopnú rybiu násadu, ktorú si platia športoví rybári, lebo prirodzený, samostatne životaschopný biotop zanikol. Hlavná vec, že týmto úžasným biznisom sa nabaľuje pár skupín podnikateľov…
Hlavné mesto biodiverzity za rok 2010, ale nik vlastne nevie, za čo, už ale niekoľko rokov páchne otvorenou mestskou kanalizáciou (chýbajú protipachové príklopy).
Pred ostatnými komunálkami malo mesto problém so žltačkou: Jediný list občana na Úrad verejného zdravotníctva, a jeho zverejnenie na sociálnej sieti, úplne stačil, aby sa pisateľ listu stal mestským poslancom. Dnes nemá kto napísať ďalší, lebo komunálky budú až o dva roky…
Pokračovanie v texte a téme: Budovanie lokálnych a regionálnych ekonomík (stred, juh a východ Slovenska) by bola súčasť prvých deglobalizačných opatrení a riešení, teda, budovaním domácej autonómnej slovenskej ekonomiky, a jej rovnomernej realokácie do ekonomicky slabších regiónov, a tie, mali a mohli by začať myslieť nielen globálne, ale konať lokálne a regionálne, a začať sa starať samé o seba, bez závislosti na štáte.
Väčšina politikov ale (Česko aj Slovensko) dáva prednosť statu quo, a udržiava za vysokú cenu bane a oceliarne, a proti čínskym dumpingovým cenám sa hľadá proti opatrenie, ako „vybehnúť“ s Čínou, ibaže to tak ale asi nefunguje. Slovensko sa odzbrojilo aj rozkradlo a samo vytunelovalo a rozpredalo, lebo aj tak – však globalizácia (a prídu zahraničné firmy, patriace do nadnárodných korporácií). A všetko nám zaistí Globálny Prediktor, ako deus ex machina. A robíme mu miesto v EÚ, ale hlavne doma, na Slovensku. A “náš” slovenský premiér podporil CETA. Je nepochopiteľné, že vláda a jej premiér to nechápe. A CETA je tu. Čo znamená a aké bude mať následky, v budúcom texte.
Globálnemu Prediktorovi robíme miesto ešte aj pasívnym prihliadaním na odchod našej dobre vzdelanej pracovnej sily na západ, nič nerobením, lebo voľný pohyb osôb, tovarov, služieb a kapitálu, kľúčová hodnota EÚ, vlastne nástroj globalizácie. A tak nám uteká na západ náš vlastný, slovenský, živý, ekonomický potenciál ľudských zdrojov, ktorým, u nás vyškoleným ľudským zdrojom, zdarma posilňujeme (!) západné ekonomiky, a ktorý, nám chýbajúci, a tak to je práve Globálnym Prediktorom „premyslené“, má byť podľa systému kvót realokovanými imigrantami postupne nahrádzaný lacnou pracovnou silou z tretích krajín. Mimochodom, Brusel, EK a RE by si mali uvedomiť, že relaokácia imigrantov bez ich súhlasu, je na hrane i za ňou, s ľudsko-právnymi princípmi (násilie)… (z Litvy práve 35 realokovaných utečencov odišlo “na západ”). Lebo.
Pripravujeme sa aktívne (teda pasívne) úplne sami o možnosti a potenciál pre budovanie vlastnej vzdelanostnej ekonomiky, založenej najmä na produktoch a výdobytkoch tretej a štvrtej priemyselnej a technologickej revolúcie. Študentov vyškolíme (hoc aj nesprávne), zväčša takých nemáme kde zamestnať, oni idú “von” a keďže máme aj množstvo ďalších nezamestnateľných, a tých, ktorí pracovať nechcú, tak zametnávatelia tlačia na ministra Richtera, aby zaistil cudzincov…
A politici si prednostne riešia kódex poslanca a rokovací poriadok parlamentu, doťahujú sa o ústavných sudcov, vlastnú moc, ale, najmä, nevedia si urobiť poriadok sami medzi sebou. A uniká im čas na to, aby robili to, čo majú a prečo boli zvolení. Aj slovenský „demokratický systém“, či už liberálny alebo sociálno-demokratický, sa nachádza kdesi v čase svojho polovičného rozpadu, a predčasné voľby nie sú až také nemysliteľné (Fico verzus Danko). Ostatok im len ohrýza členky. A Sulík máva nad hlavou svojou Agendou 2020. Hmm…