15.13 Politika – divadlo nesúvisiace s tým čo chcú ľudia

Vidíme, že spoločnosť a štáty riadia politici na základe svojich divadelných predstavení pred voľbami a nazhŕňajú hlasy pre svojich mecenášov, ktorí ich financujú a potom uskutočňujú ich plány ďalej už nehľadiac na záujmy voličov. Strany sú zakladané, aby plnili vôľu svojich zakladateľov. Zdanlivá demokracia v stranách je veľmi relatívna a politiku strán väčšinou realizuje iba úzke vedenie, ktoré má priame previazanie na svojich zakladateľov a mecenášov

Tomuto systému sú položené základy tak, aby sa do parlamentu nedostali politici, ktorí nie sú financovaní niekým bohatým, pretože na vznik a rozmach strany potrebujete milióny. Strany „z ľudu“ vznikajú veľmi zriedka a vtedy, ak tlak v spoločnosti je obrovský. A aj tieto strany sa dostávajú často následne pod kontrolu bohatých. Zo začiatku sú financované „z ľudu“ potom prejdú na korporátne financovanie. Teda relatívne slobodných a naďalej financovaných „z ľudu“ je extrémne málo. Veľmi dobrým príkladom prechodu „z ľudového“ financovania na bohaté je Le Penová, ktorá síce hovorí v mene národa a vznikla zo strany jej otca, ale bohužiaľ je to len ďalšia herečka. Návrhy zákonov nemôže podať občan a zákon o referende je takisto tak naformulovaný, aby nejaká skupina chudobných občanov mohla tieto problémy konštatovať, ale nič s tým reálne urobiť

Do top pozícií sa dostávajú neschopní ľudia, ktorých jediná kvalifikácia je lojalita, či príslušnosť a poslušnosť k tým, čo ho tam umiestnili. Bohatí mecenáši ani nepotrebujú, aby sa ich politici v niečom vyznali. Ich prvoradým cieľom nie je čokoľvek v spoločnosti zlepšiť, ale iba a len a v prvom rade plniť zadané úlohy. Na to nepotrebujete odborníka, ale herca, ktorý vie získať úsmevom na obrazovke čo najviac percent, hoci rozpráva ľuďom priamo o tom, že ich okradne, alebo nasťahuje im domov neželaného hosťa. Iné názory sa nepripúšťajú či už cez systém drahého vstupu do politiky, či mediálnym ohováraním a zadupaním pokusu vstupu do politiky hneď na začiatku

Ak sa chceme ako spoločnosť niekam posunúť je bezpodmienečne nutné vymeniť týchto hercov za ľudí, ktorí budú odborníci a budú šliapať na blaho spoločnosti. Je zrejmé, že takýchto ľudí mecenáši nebudú nominovať do strán ani do politiky, lebo ich nepotrebujú. Tí, čo majú progresívnejšie názory sa do ďalších volieb nedostanú cez filter. Nepotrebujú ani vzdelaných a rozumných, ktorí by nejakým spôsobom narušovali ich panovanie v spoločnosti. Zmena by mohla prísť tým, že samotní mecenáši by „mohli dostať rozum“. Väčšina z nich sú však ďalšie generácie otcov a dedov, ktorí ešte „mali rozum“, lebo stavali spoločnosti, avšak títo toto riadenie zdedili. Sú to uzavreté skupiny, kde nikto z bežných ľudí nemá žiaden prístup. Je naivné si myslieť, aby si neschopní dali zobrať z rúk riadenie spoločnosti len tak „lebo pochopili“. Ich prioritou je bezproblémové hromadenie ďalších peňazí s tým, že oni nemajú rozum, ale „systém im to musí zabezpečiť“

Ak však chceme zvýšiť úroveň riadenia musíme dostať do riadenia spoločnosti ľudí, ktorí majú vysoký tvorcovský a kreatívny potenciál. Je množstvo veľkých ľudí z minulosti a tí mali svoje deti, ale je jasné, že vysoká kreativita sa neprenáša dedením. A ako je už teraz zrejmé spoločnosť, ktorú riadia ľudia na základe dedenia – na tomto základe nastáva degradácia. A ako to funguje u nás? Peniaze sa dedia, korporácie sa dedia. Vraciame sa akoby späť do doby monarchie. Avšak v monarchii sa dalo dostať pre niektorých nededičov do riadiaceho korpusu. Teraz iba po známosti, vzťahmi a nie je podstatné čomu človek rozumie, či sa niečo naučil, ako vie použiť osvojený potenciál. Tak či tak cesta pre neho nie je. Systém korporácií tento systém zakliesnil

A opäť sme späť pri korporáciách a kto ich vlastní – mecenáši. Tento systém dedenia majetkov obrovských korporácií momentálne sám o sebe likviduje to, aby sa naša spoločnosť rozvíjala nielen materiálne ale hlavne duchovne. Ich podpora neľudských systémov a využívanie médií vo svoj prospech vedie k riadeniu na báze peňazí

Základom tohto systému je dedenie majetku obrovských rozmerov a teda aj posúvanie a rozvíjanie impérií z generácií na generáciu. Ďalším podporným faktorom je vôbec možnosť takýto obrovský majetok vlastniť. Ďalším je možnosť vytvárania spolkov – formálnych či neformálnych, ktoré plnia ciele, ktoré sú protichodné ku záujmom spoločnosti a priamo proti rozvíjaniu väčšiny spoločnosti tieto spolky pracujú a spoločnosť sa proti tomu nijako nebráni, resp. veľmi slabo

Demokratičnosť spoločnosti je založená na tom, že každý člen spoločnosti musí mať právo sa vyjadriť a potom o tom spoločnosť rozhodne väčšinou. Momentálne je názor prezentovaný iba tými, čo vlastnia médiá a pretláčaný účelovo výraznou menšinou proti väčšine spoločnosti. Ak si všimnete tých predpokladov prečo to všetko funguje proti ľuďom je veľa a väčšina z nich je zakotvená v ústavách krajín asi nie náhodou. Je tam všetko, aby fungoval systém pre bohatých, ale málo pre to, aby fungoval aj pre tých ostatných

Ak chceme nejako pozdvihnúť riadenie spoločnosti budeme musieť zlikvidovať tento systém, ktorý generuje do politiky hercov a nie ľudí pracujúcich pre svoju vlasť a pre väčšinu ľudí. Ako?  Keď si to takto dám dokopy je množstvo spôsobov ako tomu zamedziť. Tých riešení si viem predstaviť celú paletu ako tento spôsob rozbiť aj z jedného dňa na druhý. Riešení ako výrazne obmedziť bohatých a ich vplyv je veľa. Stačí pár zmien v ústavách a svet môže byť veľmi ľahko späť z hlavy na nohy. Myslím, že si to zaslúži nejaký čas sa tomu trošku povenovať ekonómom tejto téme a skúsiť vymyslieť aj spoločensky akceptovateľnú verziu, ktorá by urobila čo najjednoduchší a najmenej bolestivý prechod do takejto k novej spoločnosti

Pomôže s myšlienkami, či iným niekto?