Eurofondy ako nástroj vydierania

Začína byť čoraz očividnejšie, že krajiny strednej Európy budú v najbližšom programovacom období poberať menej peňazí z eurofondov a aj tie budú podliehať uvolňovaniu len v prípadoch, že krajina rešpektuje základné hodnoty Európskej únie. Čo sa pod tým skrýva, ukáže až čas, ale treba sa pripraviť, že napríklad časom aj to, ak odmietneme vyučovať deti, že homosexualne manželstvo je forma rodiny a pohlavnú identitu máte takú ako sa ráno cítite podľa úloh, ktoré vykonávate. Nevadí, že to máme poriešené v ústave, nad ústavou Slovenska je právo EÚ a jeho judikatúra. Takže postupne, ale isto kráčame do stretu, kde budeme postavení pred jednoduchú otázku, ktorú poznáme z našich rozprávok : život alebo peniaze.
Sú krajiny, pre ktoré eurofondy boli veľkým prínosom, ako napríklad Írsko. Sú však krajiny, pre ktoré sa eurofondy stali prekliatím. Sem zaraďujem aj Slovensko. Inštitucionalizácia korupcie je zakotvená v DNA eurofondoch už tým, že sa umožňuje vyplácať percentá zo získaných peňazí len za to, že nejaká firma Vám vypíše tlačivá, čo sa formálne nazýva « vypracovanie žiadosti ». Predstavme si, že by si mohol účtovník nechať percento z vyplnených daňových priznaní pre štát. Nie je divom, že tí, čo sa okolo eurofondov točili chápali, že je to poväčšine bezbrehé neefektívne plytvanie na pseudoprojekty, len musí byť dodržaná základná štábna kultúra aspoň navonok. A práve toto sa Slovensku nepodarilo. Eurofondy sú navyše vo veľkej časti prípadov nanajvyš amorálne. Na túto skutočnosť upozorňoval už vtedajší český premiér Klaus. Skúste sa opýtať niekoho, kto si za bankový úver postavil hotel, spláca úroky, ako mu ide biznis, keď v jeho susedstve si niekto postavil ešte väčší hotel a jediným výdavkom pre neho bola provízia. Teda príspevok za vypracovanie žiadosti. Ako sa konkuruje v takomto biznis modeli asi politik pochopiť veľmi nevie.
Slovensko práve v strete, ktorý ho čaká s Európskou úniou potrebuje politikov, ktorí nepokukujú po kariére v bruselských inštitúciach a vedia povedať nie. Hlavný prínos EÚ nemajú byť fondy, ale možnosť realizovať svoje talenty a produktivitu na jednotnom pracovnom trhu a mať možnosť voľného pohybu tovarov, kapitálu a služieb. Na druhej strane si musíme obhájiť vlastnú autonómnosť v daňovej a sociálnej politike, ako aj v kultúrnej oblasti. Ak toto má byť cena za eurofondy, ktoré táto krajina nevie ani efektívne čerpať, ani transparentne s nimi narábať, tak ju bude treba prijať.