Nič z nás bude, ak neochránime učebné osnovy od vulgarizmov

Spisovateľ, nie že by mal byť, ale je svedomím národa. Problém spočíva v tom, kde vziať dnes Spisovateľov, ktorí by zdvihli hlas, keď treba – keď sa treba postaviť na barikády slovenského národa a spoločne sa obrániť proti nepriateľovi, čo kradmou rukou siaha na naše deti a mládež, na našu budúcnosť!

V tomto deficite Spisovateľov, všetkých tých našich Štúrov, Vajanských, Hronských, Rázusov či Rúfusov, dovoľte mi, učnici autorov, ktorí ma zo stránok svojich kníh priúčajú držať v ruke pero, povedať pár slov:

Nič z nás bude, ak si nezušľachtíme srdcia krásnou literatúrou, ak sa nepozhovárame s veľkými duchmi, ktorí vrúcne milovali slovenský národ a rozdávali sa mu z duše. Obetovali sa mu celí, pretavili sa do diela, ktoré po sebe pre nás zanechali, ako schodíky, ktorými môžeme vykráčať – bez námahy vystúpiť vyššie, a už odtiaľ – nie od nuly – budovať svoje diela (pokračujúc v stavbe spoločného diela národného), ušetriť si sily, ktoré oni zo seba vydali, pri vytesaní základov.

Ale nie, my namiesto „nemoderného“ Štúra a Vajanského budeme čítať Sekerou a nožom – sekerou si korene mravnosti poodtíname a nožom hrdlo citu podrežeme, nech vykrváca. Nad slnko je jasné, že tadeto ísť nemáme, tobôž týmito stokami vodiť svoje deti. Ale nie, my poďho práve tadiaľ! Budeme si hľadať dôvody, ospravedlnenia, akési vyššie idey všeobecného rozhľadu ako modernému opaku zastaranej úzkoprsej bigotnosti.

Tých, čo dávajú takúto sekeru a nôž do rúk našim ratolestí, by sme my rodičia mali defenestrovať z ich postov v školskom systéme a vysokým múrom ich ohradiť od dosahu na duše našich detí. A rovnako ich pritakávačov – tých, čo vulgarizmy obhajujú ich funkčnosťou, tých, čo bagatelizujú dopad zvrátených naturalistických opisov na celomúdrie dospievajúcich (a vôbec každého človeka) – takí ani „ň“ nerozumejú výchove mládeže, mladých sŕdc, rozvoju duší.

Rozumejú však pesničke o vyšších platoch. Za čo? Za kaličenie duší? Judášsky je taký groš. Opravte ma, ak sa mýlim, ale v bodoch kritiky školstva z dielne štrajkujúcich učiteľov požiadavka o udržaní mravnosti učiva neodznela. A aká je v dnešnej dobe prepotrebná!

Najmä ak školskí úradníci i niektorí školskí nádenníci považujú za spisovateľa každého, kto sa oháňa perom (ako kyjakom), a hor sa – zoznamovať s jeho „veľdielom“ žiakov! Pritom podaktorí dobre vedia, čo činia. A tí, čo nevedia, tie obete, ktorým už niekto sekerou korene poodtínal a nožom cit a cítenie i jemnocit z duší vypustil, tých, ak majú ostať nádenníkmi výchovy, kým si (aj z nich) súcejších nevychováme, majú viesť učebné osnovy, ktoré osvietený um zostaví a to najlepšie zo slovenského národného dedičstva do nich vloží, aby sa naši zosnulí velikáni neobracali v hrobe ako kurence na grile za to, že sa ocitli v učebniciach v jednom šíku s istým, prepytujem, spisovateľom. Za to, že ich takto všetci svorne – jedni akčne, iní netečne – po smrti zabíjame i s ich odkazom pre národ.

Zabudli sme my, sklerotici, na najpodstatnejšiu vec: na večný boj dobra a zla. Nech to niekomu hocako staromódne znie, no nie je Spisovateľom každý, kto perom šibrinkuje. Spisovateľom je, kto popritom stojí v tomto večnom boji na strane dobra. Spisovateľ musí mať hriechom neumŕtvené svedomie, veď má zodpovednosť za každé slovo, čo položí na papier, za každé slovo bude súdený. Kto dostal tento horký talent, lepšie obíde na poslednom – Božom – súde, ak talent rovno zakope, než sa s ním postaviť vo večnom boji na stranu zla. (Žiadny pláštik postmoderny zlo nezrelativizuje – pod tým pláštikom bude kráľ vždy nahý, hoci by mu z lži hocakokrásne šaty ušili.) Zabudli sme načúvať a počuť aký duch cez koho prevráva: či duch svetla, či duch tmy – Duch svätý, či démoni. Či spisovateľovi vedú pero anjeli alebo démoni, presnejšie, do akej miery tí druhí, lebo duše, ktoré by dnes počuli len svetlé hlasy sa už asi nerodia, teda, ak sa narodia, číhajú tu nabrúsené sekery a nože a sotva sa na Ministerstve školstva SR nájde človek, ktorý by vedel, čo je to celomúdrie.

Sú zákony, ktoré nik nezrelativizuje, nech by sa ako a za aké hojné peniaze snažil. Príde i naňho zúčtovanie. No príde i na nás zúčtovanie, ak neochránime našich maličkých!