V týchto dňoch som zaregistroval vyhlásenie Slovenskej národnej strany k návrhu na vypustenie jedného volebného obvodu z Ústavy SR v rámci jej novelizácie. Doteraz platí, že v rámci Slovenskej republiky pre parlamentné voľby platí jeden volebný obvod. Tu je stanovisko SNS, ktoré bolo uvedené v Hlavných správach: “Slovenská národná strana považuje predmetnú tému za irelevantnú, nezaoberáme sa ňou, ani ju nepodporíme, pretože je to likvidácia menších politických strán”. Je tu však dôležitá aj informácia, že predseda NR SR pripomenul, že vypustenie ustanovenia by neprinieslo konkrétne zmeny volebného systému, ale by otvorilo debatu o nich. Čo ma zarazilo na týchto stručných stanoviskách ?
1. Že niekto z prostredia politických strán (zrejme zo strany HLAS – SD) chce presadiť zvláštnú metódu, ako sa zaoberať “skvalitnením” zákona o voľbách do NR SR. V prvom kroku, a celkom samostatne, by sa mala schváliť novela Ústavy SR a jeden volebný obvod zrušiť a namiesto neho postaviť niekoľko volebných obvodov. V druhom kroku, a oveľa – oveľa neskôr, riešiť otázku volebného systému pre voľby do NR SR. Táto naznačená metóda je o prefíkanosti niektorých politikov či politických strán, pretože ak by sa v plnej miere uplatnila v politickej praxi, tak volebný systém a debata o ňom už bude vopred obmedzená príslušným ustanovením Ústavy SR o niekoľkých volebných obvodoch. Z môjho pohľadu takéto plánované metodické rozčlenenie volebného systému pre voľby do NR SR zaváňa špekuláciami predovšetkým vo vzťahu k občanom Slovenskej republiky.
K príprave návrhov na podstatné skvalitnenie volebného systému pre voľby do NR SR je potrebné pristupovať ako k jednému nerozčlenenému celku a z tohto dôvodu si poslanci NR SR nesmú dovoliť riešiť počet volebných obvodov vopred – v predstihu – novelizáciou Ústavy SR. Existuje aj iný dôvod pre iný postup, ako začať s prípravou nového volebného sytému pre voľby do NR SR. Týmto dôvodom je skutočnosť, že politické strany zastúpené v NR SR, a aj potenciálne politické strany, sú vždy a za každých okolnosti v konflikte záujmov, pretože volebný systém si budú chcieť prispôsobiť iba svojim vlastným predstavám a záujmom. Z uvedeného dôvodu sa príprava nového volebného systému pre voľby do NR SR má stať záležitosťou celej spoločnosti a teda v každom prípade potrebou veľkého celospoločenského posúdenia. Myslím si, že v skutočnosti rámcový návrh nového volebného systému, vrátane počtu volebných obvodov, by mal byť predmetom povinného referenda. Aby sa dosiahol tento obrat v poňatí toho, kto sa má postarať o prijatie nového volebného systému pre voľby do NR SR, o to sa majú postarať rôzne inciatívne skupiny a združenia zo strany občianstva. O tom bližšie sa zmienim v tomto článku.
2. Dôvod, na základe ktorého SNS nechce podporiť novelizáciu súvisiacu s otázkou jedného volebného obvodu, pokladám za nepodstatný. Podľa SNS vraj pôjde o likvidáciu menších politických strán ! Dôvod SNS je postavený z nôh na hlavu, pretože práve jeden volebný obvod pre celé územie SR vytvoril podmienku k tomu, aby si moci chtivé skupiny ľudí, všelijakým spôsobom spriaznení a zorganizovaní, mohli vytvoriť malé politické strany, ktoré v skutočnosti nemajú schopnosti a podmienky k tomu, aby sa mohli uchádzať o politickú moc. Varovným príkladom pre celú spoločnosť a občanov SR zvlášť, je práve existencia takej, vraj politickej strany či hnutia, ako bolo OĽANO, respektíve terajšie Slovensko. Za malé politické strany pokladám aj také subjekty, ako je SNS, HLAS-SD, Progresívne Slovensko, Sme rodina, Hnutie Republika, Za ľudí, KotSloboda a solidarita, Kotleba – ĽS Naše Slovensko a podobne. Zároveň je treba konštatovať, že je dostatočné množstvo malých politických strán, ktoré môžu spoločne vytvoriť jednu veľmi silnú politickú stranu. Z určitého prehľadu politických strán, ktoré podávajú výročné správy, je možné čítať také názvy politických strán: Strana moderného Slovenska, Starostovia a nezávislí kandidáti, Spoločne občania Slovenska, Spájame občanov Slovenska – SOSK, Socialisti, Srdce vlastenci a dôchodcovia – Slovenská národná jednota, Slovenský patriot,Slovenské hnutie obrody, Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku, Práca slovenského národa, Občianska konzervatívna strana, Národná koalícia/Nezávislí kandidáti a podobne.
Ak sa teraz SNS zastáva za existenciu malých politických strán, tak mi nie je známe, že to robila aj v minulosti, pretože jej vôbec nevadila klauzula o potrebnej hranici ziskaných platných hlasov voličov pre politickú stranu, čo znamená, že jej vôbec nevadilo, že kandidáti určitých malých politických strán nemohli byť poslancami zákonodárneho zboru a že hlasy odovzdané pre malé politické strany boli v zmysle zákona scudzené v prospech iných politických strán. Na inom mieste v tomto článku uvádzam, že vo voľbách do NR SR vo februári 2020 takýmto spôsobom malé politické strany prišli o 43 poslaneckých mandátov ! Toľko poslancov v našom zákonodarnom zbore sedí neoprávnené a teda iba na základe zákona o voľbách do NR SR a nie na základe odovzdaných hlasov.
V Ústave Slovenskej republiky sa v Treťom oddiele o politických právach a v článku 31 píše: „Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti“. V podmienkach Slovenskej republiky sa zo strany predstaviteľov politických strán a hnutí berie, že za politické sily je možné a potrebné pokladať iba samotné politické strany a hnutia. Tomuto presvedčeniu a tvrdeniu sa potom prispôsobil aj zákon o voľbách do NR SR.
Lenže z Ústavy Slovenskej republiky celkom jasne vyplýva, že tou najdôležitejšou a najvyššou politickou silou v celej spoločnosti sú samotní občania, pretože iba od nich pochádza štátna moc, ktorú môžu vykonávať prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Podľa článku 12 ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach a základné práva a slobody sú neodňateľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. V rámci politických práv občania podľa článku 30, ods. 1 majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných. A podľa toho istého článku a ods. 4 občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.
Zvyčajne sa problémom, o ktorom chcem písať alebo som už naznačil v nadpise článku, sa občania vôbec nezaoberajú a nikto ich ani k inému pohľadu na robenie politiky neorientuje a neupozorňuje. Rovnako sa nikto z občanov nezaoberá, či to, čomu v médiách sa hovorí, že je politickou stranou, je dostatočne zrelé robiť skutočne zodpovednú politiku a v prospech koho. Občana ani v duchu nenapadne, že žiadna politická strana nemá k dispozícií žiadny certifikát o svojich mimoriadnych zdrojoch a mimoriadnych schopnostiach uchádzať sa o politickú moc a robiť iba správne – dobre a múdre rozhodnutia. V skutočnosti rozdiel medzi stranou občianstva ako takou a konkrétnou politickou stranou je iba v tom, že v politickej strane je dôležité zaevidovanie formálneho členstva, ktoré súvisí s vnútrostraníckou činnosťou a programom strany.
Samotná otázka potrebnej certifikácie sa neposudzuje ako vedomostná, intelektuálna, odborná a personálna schopnosť politickej strany. V politickej praxi preto dochádza iba k „certifikácií“ volebným aktom, v ktorom občan sa rozhoduje na základe jemu vlastných kritérií: sympatií k predstaviteľom strany, na základe záujmov a potrieb, ktoré chce strana presadzovať, na základe vlastných politických , na základe svojho vlastného postavenia v spoločnosti a podobne. Potrebujeme si ako občania lepšie uvedomovať, že všetci sme kompetentní zúčastňovať sa politického konania a politických bojov a teda aj to, že máme schopnosti k spoluúčasti na rozhodovacích procesoch tak na národnej úrovni ako aj na regionálnej či okresnej úrovni.
Zásluhou politických strán, ak mám uviesť negatívny príklad, sa stalo to, že občanom bol odobratý vplyv a moc už na úrovni samotných okresov a teda na úrovni miestnych orgánov štátnej moci, ktoré mali za úlohu starať sa o rozvoj okresu. Namiesto toho si politické strany vymysleli vyššie územné celky na počet ôsmich krajov, aby bolo kde umiestniť v prvom rade politikov kategórie „B“. A na otázky súvisiace s rozvojom okresov si politici vymysleli rôzne privátne agentúry, ktorých fungovanie bolo zastrešované štátnym rozpočtom a súčinnosťou s rôznymi ministerstvami, ktoré dostali na starosť príslušné operačné programy. Nedostatky v čerpaní eurofondov súviseli predovšetkým s prílišnou centralizáciou moci v Bratislave a s absolútnou stratou štátnej moci na úrovni okresov.
Dovolím si zdôrazniť, že strana občanov Slovenskej republiky je rovnako kompetentná zaujímať sa o politiku a byť v nej aktívnym účastníkom ako veľmi malá časť občanov, formálne prihláškou uznaná za člena politickej strany. A tejto občianskej rovnosti musí zodpovedať aj skutočná rovnosť v príležitosti výberu občanov za kandidátov na poslancov do NR SR, do EP a podobne, rovnako ako rovnosť mať vplyv a moc na záležitosti spravovania národného štátu tak dovnútra, ako aj navonok. Ak strana občanov Slovenskej republiky je rovnako kompetentná zaujímať sa o politiku a byť v nej aktívnym účastníkom, ako veľmi malá časť členov politickej strany, ako sa to potom má realizovať v rámci politického systému Slovenskej republiky ? Na položenú otázku je potrebné dať jasnú odpoveď ! V otázkach boja o politickú moc a politického konania je dôležité, aby si vo vzájomnej súčinnosti plnili svoje úlohy a povinnosti tri subjekty našej spoločnosti:
A. Predstavitelia vládnej moci pre určené volebné obdobie, ktorá priebežne bude vytvárať legislatívno – právne a organizačné podmienky pre účasť občanov na správe vecí verejných.
B. Samotná strana občanov Slovenskej republiky so svojimi iniciatívnymi občanmi a rôznymi organizačnými štruktúrami, ktoré budú schopné rozvinúť hnutie (nátlakové, agitačné) za presadenie dôležitých celospoločenských úloh a záujmov vo vzťahu k vládnej moci.
C. Politické strany v rámci svojich schopnosti vnášať medzi občiansku verejnosť určitý uvedomovací proces k rôznym podstatným otázkam, týkajúcich sa všeobecných podmienok života spoločnosti.
I.
Aktivizujúce princípy a subjekty ľudského bytia je potrebné rozšíriť o stranu občianstva. Treba sa zbaviť predstavy, že politické strany majú aj naďalej používať našu absolútnu dôveru a mať absolútnu moc.
Pri mojich úvahách o tom, čomu by som mal venovať pozornosť v úvode svojho článku, ma napadla myšlienka vrátiť sa do obdobia antickej filozofie a konkrétne pripomenúť si niečo z filozofie gréckych pluralistov. Poeleatská prírodná filozofia v dejinách gréckeho filozofického myslenia bola reprezentovaná dvomi významnými predstaviteľmi: Empedoklom (490-430 p. n. l.) a Anaxagorom (500-428 p. n. l.). Samozrejme, pripúšťam, že čitateľa hneď môže napadnúť, aký zmysel má si pripomenúť dvoch gréckych pluralistov práve pre dnešok, ktorý je tak vzdialený od doby, v ktorej filozofi žili a tvorili. Priznám sa, že ja som určitú súvislosť našiel a rozhodol som sa, že sa o tom zmienim, hoci sa netýka samotnej prírody, ale ľudskej spoločnosti. Aby som sa mohol o probléme, ktorý mi naznačí súvislosť s dneškom, celkom konkrétne vyjadriť, som nútený čo najstručnejšie zovšeobecniť učenie oboch filozofov.
Najprv pár myšlienok k Empedoklovi, ktorý v učení o bytí vychádzal z určenia štyroch základných prvkov (koreňov) všetkých vecí. Podľa Empedokla sú to oheň, vzduch, zem a voda. Tieto korene súvisia s pochopením, že niečo (súcno) nemôže vzniknúť z ničoho (nesúcna) a ani do ničoho (nesúcna) zaniknúť. Podľa filozofa nijaká smrteľná vec nevzniká a ani sa nekončí v smrti, existuje len miešanie a opätovné rozlúčovanie zmiešaných látok, len ľudia si zvykli používať slovo vznik. Konečné a jednotlivé veci v skutočnosti nepodliehajú ani smrti ani zániku, ale sú večné, pretože v skutočnosti podliehajú iba „miešaniu“. V Empedoklovom učení štyri korene sú nositeľmi všetkých predmetných určení, ktoré s vecami súvisia.
Berme to tak, že ak maliari majú k dispozícií štyri základné farby, tak dokážu napodobniť celú rozmanitosť prírody. Štyri základné prvky sú u Empedokla niečim základným a rozmanitosť prírody niečim odvodeným od uvedených koreňov. Celá rozmanitosť prírody je viazaná na pojem „miešanie“. A tu už vystupuje u filozofa do popredia otázka o podstate procesu miešania samotného. Učenie o štyroch základných prvkoch všetkých vecí Empedokles pochopil len ako vecný základ bytia, ktorý je sám osebe pasívny. Miešanie prvkov a v rámci neho „vytváranie“ nových vecí nie je výsledkom (úsilím) uvedených základných prvkov. Skutočnosť miešania prvkov je svojim pôvodom, priebehom a výsledkom závislé od aktivizujúcich princípov bytia, ktorými sú Láska a Svar.
Láska ako aktivizujúci princíp bytia plní funkciu vytvárania jednoty z mnohosti, t. z. plní funkciu celku. Svar plní funkciu rozkladu jednoty celku. Prostredníctvom týchto protikladných aktivizujúcich princípov je možný svet, je možné miešanie a opätovné rozlúčovanie, teda pohyb v súcne. Zaujímavosťou je to, že Láska sa podľa Empedokla náchadza priamo v štyroch prvkoch vecí, ale Svar je od prvkov vecí oddelený, Láska je silou, ktorá plodí bytosti, prostredníctvom nej vznikajú živé tvory, živočíchy, ľudia, bohovia. Svar je silou, ktorá živé bytosti rozkladá, bytie umŕtvuje, uzatvára.
Druhým významným filozofom pluralistom bol Anaxagoras. Aj on tvrdil, že nijaká vec nevzniká a nezaniká, ale sa len mieša a rozlučuje z jestvujúcich vecí. Z empirického pozorovania procesov a javov každodenného života mu vyplynulo, že napríklad rastliny sú zložené z nejakých podobných prvkov, ktoré tvoria vecný fundament súcna. Anaxagoras tieto podobné prvky nazval semenami všetkých vecí. Aby z chaosu vznikol kozmos, príroda, bolo treba, aby sa jednotlivé semena budúcich vecí zjednotili. Semena schopnosť zjednotenia nemajú. Podľa Anaxagora je potrebné nájsť taký princíp, ktorý pôvodný chaotický nesúlad semien pretvorí v usporiadaný svet. A takýmto aktivizujúcim a usmerňujúcin princípom je podľa Anaxagora Rozum (Nus). Ani v tomto prípade Rozum nie je s vecami zmiešaný. Duch je neobmedzený a samovládny a nie je zmiešaný ani s jednou vecou. Duch je sám osebe a veci s ním zmiešané by mu bránili vládnuť nad nejakou vecou. V učení Anaxagora je Rozum charakterizovaný ako vedomá účelná konajúca duchovná sila. Rozum je zároveň nositeľom všetkého možného poznania, vrátane intelektuálnej činnosti.
Nechystám sa polemizovať s názormi gréckych pluralistov a ani ich názory vyvrátiť. To, čo som v prípade oboch filozofov a ich prírodnej filozofie naznačil, sa týka dualizmu látky a pohybu (zdroja pohybu). Tento dualizmus, ktorý ma najviac zaujíma, si dovolím v modifikovanej podobe načrtnúť pre našu ľudskú spoločnosť, národnú spoločnosť.
„Základnými kameňmi“ ľudskej spoločnosti či spoločenského bytia sú individuálne ľudské bytosti. Tie podobne ako v prípade oboch spomínaných filozofov štyri základné prvky všetkých vecí a semena, nemajú schopnosť trvalého zjednotenia. Individuálne ľudské bytosti sú samé osebe celkom pasívne. V skutočnosti iba existujú v svojej formálnej podobe a čakajú na to, čo príde a bude. Individuálne ľudské bytosti aby mohli fungovať, žiť v usporiadanej spoločnosti, sú závislé od určitých aktivizujúcich princípov a prostriedkov. Myslím si, že aj pre dnešnú dobu je potrebné si ponechať názor gréckych pluralistov, že ich aktivizujúce princípy ako Láska, Svar a Rozum (Duch) si pre ľudskú spoločnosť dôležité. Čitateľ si môže celkom sám a ľubovoľne predstaviť, ako sa môžu Láska, Svar a Rozum v ľudskom živote uplatňovať, aké sú možné dôsledky ich vplyvu na individuálny a spoločný život. Som toho názoru, že Láska, Svar a Rozum nie sú oddelené od individuálnych ľudských bytosti, sú ich organickou súčasťou a vlastne tvoria osobnosť každého človeka.
V dnešnej dobe musí ľudská spoločnosť nevyhnutne existovať ako politické spoločenstvo. Existencia takéhoto spoločenstva, v skutočnosti sformovaného národa, si okrem už uvedených aktivizujúcich princípov vyžaduje použivať aj iné aktivizujúce princípy či prostriedky, ktoré budú plniť funkciu vytvárania jednoty z mnohosti, udržiavania, formovania politického spoločenstva ako suverénneho celku, ktorý umožní ľudským bytostiam žiť v stabilných a mierových podmienkach.
Aké ďalšie aktivizujúce princípy (subjekty) ľudského bytia a teda organizovania individuálnych ľudských bytosti v celej národnej spoločnosti sú potrebné pre jej fungovanie ?
Na túto otázku momentálne nedám vyčerpávajúcu odpoveď, pretože najprv sa pokúsim stanoviť, aká je zaužívaná celospoločenská politická prax.
Dualizmus látky a pohybu (zdroja) u Empedoklesa a Anaxagora je možné na podmienky politického národného spoločenstva určiť ako dualizmus individuálnych ľudských bytosti (ľudskej masy) a pohybu – zdroja – zdrojov ich organizovania a fungovania v rámci štátneho zriadenia. Je potrebné, aby sme sa zaujímali o to, či samotný dualizmus ľudskej masy a zdrojov jej pohybu sme dobre zorganizovali a organizujeme a či náhodou nepotrebujeme v rámci politického systému prijať opatrenia k určitým zásadným zmenám tak na strane ľudskej masy – občanov, ako aj na strane upresnenia zdrojov celospoločenského pohybu. Takže aká existuje v súčasnosti spoločenská a politická prax ?
Pre stranu individuálnych ľudských bytosti má platiť, že Láska, Svar a Rozum (Duch) sa priamo dotýkajú každého človeka podľa individuálnych určení a schopnosti. Pre všetkých troch platí, že v prípade občanov ostávajú na individuálnej úrovni a z určitého dôvodu, ktorý uvediem nižšie, nemajú možnosť dostatočne účinne sebarealizovať sa na strane pohybu (zdroja pohybu). Individuálne ľudské bytosti ako vecný základ spoločenského bytia sú odsúdené k znesiteľnej pasivite. Voľbami do NR SR, voľbou prezidenta SR a voľbami do Európskeho parlamentu aktivizujúce princípy na strane občanov – Láska, Svar a Rozum (Duch) – sú definitívne zahatané pre použitie na strane zdroja pohybu – organizovanie všeobecných podmienok života spoločnosti.
Samotné aktivizujúce princípy života ľudského bytia (Láska, Svar, Rozum) sa voľbami scudzujú v prospech a použitie t. z. zástupcov občanov, z pôsobnosti ktorých sa tvorí štátna moc a udržiava štátna pôsobnosť (suverenita). V našej kapitalistickej dobe túto redukciu aktivizujúcich princípov vykonávame na základe iba jedného jediného nového aktivizujúceho princípu a prostriedku – politických strán a ich suverénneho postavenia a práva bojovať o politickú moc. V rámci už spomínaného dualizmu stranu pohybu (zdroja pohybu) reprezentujú politické strany, cez ktoré sa realizuje prax výberu t. z. zástupcov občanov. Ústava SR jasne v svojom článku 29 ods. 4 deklaruje, že politické strany a politické hnutia sú oddelené od štátu, ale politická prax je úplne iná. Štátna moc sa zakladá a funguje (je určitým spôsobom efektívna) len na základe mocenského postavenia politickej strany či koalície politických strán.
Je príznačné, čím sa ospravedlňuje spojenie politických strán so štátnou mocou a teda aj vládou nad celou spoločnosťou. Spojenie života politickej strany so štátnou mocou sa ospravedlňuje a posväcuje zaužívanou mantrou o slobodných a demokratických voľbách, čím sa problém porušenia Ústavy SR akože anuluje. Politicko-spoločenská prax je teda taká, že za základný aktivizujúci princíp pre celú spoločnosť v záujme uplatňovania štátnej moci a spravovania životov všetkého národného spoločenstva boli zámerne či nechtiac určené politické strany ako také. A k uplatňovaniu aktivizujúceho princípu bola politickým stranám ponechaná absolútna dôvera a absolútna moc. Pri tomto konštatovaní vôbec neberiem do úvahy, že je možné celkom demokratické striedanie politických strán u moci na základe výsledkov volieb.
Samotné výsledky volieb však vôbec nič nemenia na podstate, že aktivizujúcim princípom boli, sú a majú ostať politické strany. Z toho potom vyplýva, že také aktivizujúce princípy ako Láska, Svar a Rozum (Duch) majú právo uplatňovať iba politické strany. Z tohto pohľadu nejde vo verejnom a politickom živote spoločnosti o nič demokratického. Ide o totalitné pravidlo, pod priamym riadením ktorého existuje nedostatok demokratickej kontroly všeobecných podmienok, ktoré hlboko zasahujú do nášho ľudského života. Komu toto totalitné pravidlo plne vyhovuje ? Komu vyhovuje, že za základný aktivizujúci princíp pre kapitalistickú spoločnosť boli určené politické strany ako také ?
Vyhovuje to minoritnej triede kapitalistov v prvom rade. Ako v svojom diele „Po kapitalizme ekonomická demokracia“ napísal americký filozof David Schweickart, všetky pokrokové zápasy sa dnes chápu v rámci predstáv a koncepčných horizontov kapitálu. Určením postavenia politických strán v kapitalistickej spoločnosti sa kapitalizmus nenarúša v jeho základoch, pretože na svet sa dívame cez okuliare dominantnej ideológie globálneho kapitalizmu. Takže pre moderné ľudské bytie (v kapitalizme) platí, že rozhodujúcimi princípmi môžu byť politické strany, ktoré podľa výsledkov volieb potom nakladajú aj s tým, ako bude možné v spoločnosti uplatňovať také princípy ako Láska, Svar a Rozum (Duch). Zároveň treba dodať, že okrem minoritnej triedy kapitalistov určené postavenie politických strán v plnej miere vyhovuje samotným politickým stranám.
II.
Čo majú za úlohu politické strany v kapitalizme zakrývať a potláčať.
Politické strany svojim postavením, poslaním a úlohami vlastne tvoria ochranný štít pre minoritnú triedu kapitalistov (kapitalistickú triedu), aby mohla ostať privilegovanou triedou, ktorá má v rukách veľkú politickú moc a zastiera sa to mocou volených zástupcov občanov. Tí potom majú za úlohu presvedčovať občanov, že žijú v demokratickom a právnom štáte, ktorého občania sú základom. Takýmto spôsobom je zabezpečené, že minoritná trieda kapitalistov je v skutočnosti „neviditeľnou triedou“, o ktorej sa vôbec nehovorí, akoby ani neexistovala. Pred obyvateľstvom národného štátu majú politické strany ako aktivizujúce subjekty za úlohu celkom zakryť, na základe akého mechanizmu získava minoritná trieda kapitalistov rozhodujúcu moc, ktorá sa potom realizuj cez legitímnu zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc. Politické strany v kapitalizme majú ďalej za úlohu:
1. Ustrážiť, aby žiadna skutočná demokracia v kapitalizme neexistovala, ale aby ostala zachovaná polyarchia. V tomto smere súžitie politickej rovnosti občanov s materiálnou nerovnosťou existuje iba podľa strany bohatstva.
2. Nikto nesmie protestovať proti neoliberálnej globalizácií.
3. Nikto nesmie narušiť záhadné finančné trhy.
4. Musí ostať zachovaná brutálna nerovnosť – jeden boháč napríklad na 10 miliónov s priemernou mzdou.
5. Nesmú sa presadzovať projekty na vytvorenie nového ekonomického poriadku, napríklad program ekonomický životaschopnej a etický vyhovujúcej formy socializmu.
6. Nikto sa nesmie usilovať o reštrukturalizáciu kapitalistických ekonomických inštitúcií.
7. Nerovnosť v distribúcií bohatstva má byť zachovaná alebo ešte viac navršovaná.
8. Investície do cudziny plynú v úsilí hľadať vyššie zisky a tak to má byť zachované.
9. Pre udržiavanie prísnej disciplíny pracovnej sily udržiavať nezamestnanosť ako podmienku zdravého kapitalizmu.
10. Podporovať kapitálovú hypermobilitu v rôznych jej formách a bez prekážok.
11. Prísne strážiť, aby nikdy nedošlo k pokusom nastolenia ekonomickej demokracie, ktorá má tri základné črty: zamestnanecká samospráva, trh a spoločenská kontrola investícií.
12. Ustrážiť, aby kapitalistická trieda namiesto zvyšovania miezd požičiavala veľkú časť svojho zisku pracujúcej triede aj s úrokmi, aby bolo možné absolútnu väčšinu udržiavať v dlhoch.
13. Ustrážiť, aby občania nemohli rozhodovať v otázkach vojny a mieru, aby sa nemiešali do organizovania štátnych prevratov, aby boli zmierení s utrpením a terorom vo svete.
14. Dbať, aby potravinová bezpečnosť a sebestačnosť nebola prioritou žiadnej národnej vlády, rozvoja lokálnej ekonomiky a dobrého využitia iniciatív družstevníkov a poľnohospodárskej pôdy.
15. Dbať, aby ekologické problémy neboli riešené na úkor ekonomiky globálneho kapitalizmu, ale na úkor obyvateľstva jednotlivých národných štátov, k čomu stačí podporovať politiku klimatických zmien.
16. Nepodporovať také politické reformy, ktoré zásadným spôsobom znížia vplyv súkromných finančných zdrojov na výsledky volieb.
17. Neobmedzovať vplyv a moc médií v súkromných rukách, ktoré zásadným spôsobom sú určené k presadzovaniu záujmov minoritnej triedy kapitalistov.
18. Vychovávať občanov ku globálnemu pohľadu na svet a ku globálnemu riešeniu problémov ľudstva bez návratu k posilňovaniu vlastenectva a národnej suverenity.
19. Globalisti pod vedením farma Kartelu a WHO zaviedli do života vo svete politiku strašenia ľudstva pandémiou koronavírusu, s epidemiologickou istotou predpokladajú ďalšie pandémie a k tomu organizujú svoju globálnu politiku tak, aby členské štáty Svetovej zdravotníckej organizácie dohodli na Pandemickej dohode a zmenách Medzinárodného zdravotníckeho poriadku. Kvôli ziskom je potrebné šíriť strach z chorôb, ktorým je možné predchádzať očkovaním (vakcináciou) a následná výroba vakcín a ich predaj bez zodpovednosti na čo najväčší trh.
20. Vyžaduje sa, aby vzťah globálneho a národného bol v rôznych oblastiach života spoločnosti riešený v prospech globálneho a výrazným obmedzením štátnej suverenity.
21. V záujme obyčajných ľudí žiadna vládna moc sa nesmie usilovať o obmedzenie súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov.
22. Občanom sa nesmie dovoliť, aby po vzore Veľkej Británie si zvolili oslobodeniu od globálneho vládnutia, globálnych obchodov, globálneho poňatia migrácie a ďalších globálnych politík. Občania nesmú si uvedomovať, že kapitalistická globalizácia vedie národy do záhuby.
23. Netreba podporovať a organizovať rešpekt k pravde, aby bola v súlade s faktami. Občanov treba viesť k tomu, aby nepochybovali o pravdivosti a platnosti oficiálnych vysvetlení, ktoré má robiť vládna moc, či prevládajúcich vysvetlení, ktorými sa vysvetlenia vládnej moci opakujú. Občanov treba viesť iba k tomu, že majú právo opakovať oficiálne a prevládajúce vysvetlenia.
24. Pokračovať v politike nespochybniteľnosti členstva národného štátu v nadnárodných štruktúrach EÚ a NATO.
25. Pokračovať v politike boja proti dezinformáciám.
26. Nedovoliť, aby vznikla autentická ľavica, ktorú nie je možné stotožniť s opozíciou v rámci parlamentnej demokracie. Znamená to, že ani neexistuje skutočný ľavicový program pre Slovenskú republiku. Už dlhé roky je občan SR presviedčaný, že mu bohate postačuje, ak na slovenskej politickej scéne existujú štandardné politické strany, ktoré v skutočnosti svojimi aktivitami iba predstierajú svoju ľudomilosť či ľudovosť. Bez autentickej ľavice je politický boj ochudobnený, čo znamená, že ani veľká časť občanov žijúcich zo svojej práce nemá možnosť nájsť svojich skutočných zástupcov v politike.
Zvyčajne si každá politická strana schvaľuje svoj politický program, aby na základe neho mohla získať pre svoju politiku časť občanov – voličov. Je nezvyčajné, že som v bodoch uviedol, čo politické strany v kapitalistickej spoločnosti nesmú robiť, o čo sa nesmú usilovať. Urobil som to však so zámerom, aby si čitateľ mohol uvedomiť, že existuje veľa “programových úloh” pre politické strany, ktoré predstavujú skytú stránku existencie politickej strany. Na strane druhej nie náhodou sa na Slovensku vybrali názvy politických strán, ktoré majú doslova dokumentovať, že v politike nikdy nejde o nič iné ako o dobro obyčajných ľudí, ich rodín a podobne.
Uvedené príklady, a ďalšie, ktoré si čitateľ môže v duchu „dopísať“, zvyčajne v programoch politických strán nenájdeme. Príklady sú skôr odvodené od toho, čomu politické strany ako aktivizujúce princípy dávajú voľný priebeh, respektíve nezasahujú do podstatných znakov a problémov kapitalistickej spoločnosti. Pýtam sa: je rozumné, múdre, zákonité, ľudské, priateľské postaviť na čelo ľudskej spoločnosti – národného spoločenstva, priamo na akýsi piedestál, politické strany a veriť, že je to jediná záruka fungovania politického národa, jeho spokojného a šťastného života ? Môže obyčajný človek – občan svojej vlasti veriť, že politické strany disponujú v praktickom živote dostatočným potenciálom, aby sa im priznalo a rešpektovalo právo na výlučné postavenie v politickom systéme, od ktorého sa môžu odvodzovať, „rodiť“ všetky potrebné subjekty, inštitúty a inštitúcie pre spravovanie spoločnosti ?
III.
Majú politické strany dostatočný potenciál, aby si mohli nárokovať vládnuť nad všetkými ?
Pokiaľ ide o potenciál politických strán na Slovensku, môžeme veriť tomu, že každá politická strana disponuje vedeckým potenciálom, odborníkmi na rôzne oblasti života spoločnosti, dostatočne členenou organizačnou štruktúrou, personálnym zabezpečením, mediálnym a agitačným potenciálom, schopnosťou programovo a personálne uchopiť politické riadenie v spoločnosti vo všetkých smeroch a celkovo, finančnou samostatnosťou bez účasti štátu, má svedomitých, čestných, statočných a morálne zdatných predstaviteľov, ktorí sú hrdými a skutočnými zástupcami občanov a ich skutočných záujmov ? Na položené otázky nech si čitateľ rozhodne sám hľadať odpovede.
Ja si dovolím uviesť niekoľko faktov o štyroch t. z. politických stranách, ktoré po voľbách do NR SR vo februári 2020 tvorili vládnu koalíciu. Zmienim sa o politickej strane „Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, NOVA, Kresťanská únia (KÚ), Zmena zdola“, politickej strane „Za ľudí“, politickej strane „Sme rodina“ a politickej strane „Sloboda a solidarita“, pričom použijem len niekoľko údajov z výročných správ politických strán za rok 2019, ktorý bol rokom pred voľbami a za rok 2020, ktorý bol prvým rokom po nových voľbách do NR SR, prípadne aj z ďalších rokov.
Najprv k politickej strane „Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA“ pod vedením Igora Matoviča. Za rok 2019 strana nemala žiadne príjmy z členských príspevkov. Príjmy z darov tvorili sumu 2.500,- eur. Jediným zdrojom príjmov bol príspevok od štátu za poslanecké mandáty a na činnosť politickej strany v celkovej výške 1.138 211,28 eur. Politická strana si vykázala, že má 45 riadnych členov. Pozrime sa teraz na rok 2020, keď politická strana vo voľbách zvíťazila a ako sa to potom odzrkadlilo na jej príjmoch. Príjmy z členských príspevkov boli zase nulové. Narástli však príjmy z darov a to na sumu 72 753,39 eur. Matovičovci si výrazne prilepšili na príjme zo štátneho rozpočtu za poslanecké mandáty a na činnosť politickej strany. Príjem zo štátneho rozpočtu za rok 2020 tvoril 10. 146 706,98 eur. Počet členov ostal za rok 2020 nezmenený: 45. Tento počet členov je v zaujímavom pomere k počtu priznaných mandátov v NR SR: 53 poslancov. Tá istá politická strana, ale už s novým názvom Slovensko, mala napríklad za rok 2023 celkový príjem vo výške 5. 691 338?59 eur, pričom príspevok zo štátneho rozpočtu tvoril čiastku 5 675 935,21 eur. Počet členov strany sa vyšplhal na číslo 62.
Teraz k politickej strane „Za ľudí“, ktorú založil Andrej Kiska. Najprv si treba pripomenúť, že politická strana „Za ľudí“ mala svoj ustanovujúci snem v septembri 2019 (!) a teda praktický iba päť mesiacov pred voľbami do NR SR. Za rok 2019 nemala politická strana žiadne príjmy z členských príspevkov, hoci vo výročnej správe vykázala, že má 572 členov. Príjmy z darov tvorili sumu 3.000,- eur. Dôležitá je príjmová položka na strane pôžičiek. Tu bola vykázaná pôžička vo výške 2,5 milióna eur, ktorá bola splatená vraj v roku 2023. Predpokladám, že pôžička súvisela so zabezpečením činnosti politickej strany pred voľbami vrátane zabezpečenia kampane pred voľbami. Predstavitelia strany museli teda počítať s tým, že volebný výsledok zaručí strane príjem zo štátneho rozpočtu. V roku 2020 politická strana mala príjem z členských príspevkov výške 14 058,00 eur, príjem z darov 124 131,99 eur a príspevok zo štátneho rozpočtu tvoril čiastku 2 290 145,81 eur. K 31.12.2020 mala politická strana 672 členov. V roku 2023 politická strana mal príjem z členských príspevkov vo výške 1796,05 eur, príjmy z darov a iných bezodplatných tvrdení vo výške 7 167,00 eur, príjmy z pôžičiek a úverov 200 000,00 eur a príspevok zo štátneho rozpočtu 1 393 459,30 eur. K 31.12.2023 si politická strana vykázala, že má 170 členov.
Teraz k politickej strane „SME RODINA“. V tomto prípade došlo k zaujímavému prípadu, pretože predseda Strany občanov Slovenska pred voľbami do NR SR v roku 2016 ponúkol svoju stranu Borisovi Kollárovi a tak sa uvedená politická strana premenovala na hnutie SME RODINA – Boris Kollár. Za rok 2016 mala politická strana tieto príjmy: z členských príspevkov: 2785,- eur, z darov 5480,- eur, z pôžičiek a úverov 157 220,- eur, príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 1 864 578,- eur. KL 31.12.2016 politická strana evidovala 450 členov. Za rok 2019 mala politická strana SME RODINA – Boris Kollár ( do 5.11.2019, potom už iba SME RODINA) tieto príjmy: príjmy z členských príspevkov 10 538,- eur, príjmy z darov 10 538, eur, príjmy z predaja alebo z prenájmu hnuteľného majetku 92 528,- eur, príjmy z pôžičiek a úverov 683 255,- eur a príjmy zo štátneho rozpočtu 672 978,- eur. Politická strana evidovala 1684 členov. A aký mala politická strana príjem v roku 2020, keď sa stala súčasťou vládnej koalície ? Príjem z členských príspevkov bol 7768,- eur, príjem z darov tvoril čiastku 106 480,- eur, príjem z predaja a prenájmu hnuteľného majetku tvoril čiastku 108 447,- eur, príjem z pôžičiek a úverov 397 500,- eur a príjem zo štátneho rozpočtu tvoril čiastku 3 576 937,- eur. Počet členov politickej strany k 31.12.2020 klesol na 696.
Teraz k politickej strane „Sloboda a solidarita“. Najprv o príjmoch politickej strany za rok 2019. Príjmy ž členských príspevkov boli vo výške 20 192,50 eur. Príjmy z darov a iných bezodplatných plnení boli vo výške 67 708,52 eur, príspevky zo štátneho rozpočtu tvorili čiastku 1 244 054,29 eur. Celkový príjem strany činil 1 335 020, 19 eur. K 31.12.2019 mala politická strana 188 členov. Teraz k príjmom za rok 2020, keď politická strana bola súčasťou vládnej koalície. Príjmy z členských príspevkov tvorili sumu 25 420, 50 eur, príjmy z darov a iných bezodplatných plnení tvorili čiastku 81 270, 43 eur, príjmy zo štátneho rozpočtu boli vo výške 3 038 159,10 eur. K 31.12.2020 mala politická strana 229 členov. Ešte v roku 2023 mala SaS príjmy z darov vo výške 239 478, 60 eur a príjem zo štátneho rozpočtu vo výške 3 679 636,92 eur. K 31.12.2023 mala politická strana 258 členov. Ak sa pozrieme na rok 2024, a teda na obdobie,, keď SaS nebola už vo vládnej koalícií, tak príjem z darov klesol na sumu 4 200, – eur, príjem zo štátneho rozpočtu klesol na sumu 1 042 042,70 eur. K 31.12.2024 mala SaS 256 členov.
Je vhodné si pripomenúť niekoľko základných faktov o politickej strane „Progresívne Slovensko“. Najprv niekoľko údajov o príjmoch v roku 2019. Príjem z členských príspevkov tvoril 6.250,06 eur. Dary a bezodplatné plnenie tvorilo čiastku 246 730,91 eur, pôžičky a úvery dosiahli čiastku 1.377 500, – eur. Príjmy zo štátneho rozpočtu boli 0,- eur. Za rok 2019 si PS evidovalo 715 členov. V roku 2020 z členských príspevkov bol príjem 11 641,18- eur, príjem z darov dosiahol sumu 300 531,81 eur, príjmy z pôžičiek a úverov predstavovali 241 000,- eur. Príspevok zo štátneho rozpočtu dosiahol čiastku 1 164 774,98 eur. V roku 2023 bol príjem z členských príspevkov 25 287,-eur, dary dosiahli čiastku 386 784,28 eur, príjmy z pôžičiek a úverov dosiahol čiastku 2 300 000,- eur. Príspevok zo štátneho rozpočtu bol vo výške 8 117 138,88 eur. Politická strana Progresívne Slovensko si priznala, že má 702 členov.
Pokladám za potrebné pripomenúť si politické strany, ktoré od volieb do NR SR v septembri 2023 tvoria vládnu koalíciu. Ide o tieto politické strany: SMER – SD, SNS, HLAS – SD.
Najprv k politickej strane „SMER – SD“. Za rok 2020, a teda v čase, keď nebola politická strana súčasťou vládnej koalície, príjem z členských príspevkov tvoril sumu 21 000,- eur, príjem z darov a iných bezodplatných plnení bol 0,- eur, príjem zo štátneho rozpočtu bol 8 385 000,- eur. Počet členov k 31.12.2020: 13 284. Za rok 2023 mala politická strana SMER – SD príjem z členských príspevkov 23 620,4O eur. Príjmy z úrokov a vkladov činili čiastku 108 634,88 eur. Príspevok zo štátneho rozpočtu tvoril čiastku 12 505 329, 95 eur. K 31.12.2023 mala politická strana 13 264 členov. Za rok 2024 mala politická strana SMER – SD príjem z členských príspevkov vo výške 24 708, 00 eur, príjem z úrokov a vkladov v bankách 362 729, 42 eur, príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 3 576 275, 42 eur. Na iných výnosoch z právnych vzťahov a plnení povinnosti podľa osobitných predpisov mala strana príjem 2 570 825, 62 eur. K 31.12.2024 SMER – SD evidoval 13 540 členov.
Teraz k politickej strane „HLAS – SD“. Bola založená v júni 2020 tými členmi, ktorí odišli z politickej strany SMER – SD. Z môjho pohľadu sa sociálna demokracia rozštiepila na dve sociálne demokracie na Slovensku z celkom pragmatických dôvodov – týmto spôsobom bolo možné predpokladať, že v prípade ďalších volieb do NR SR to budú dva politické subjekty, ktoré majú predpoklad spolupracovať v rámci vládnej koalície. Pri zachovaní jednej sociálnej demokracie by to už nebolo možné. V tomto roku príjmy z členských príspevkov tvorili sumu 8 138,00 eur, príjmy z darov a iných bezodplatných plnení 119 333, 00 eur. Iné príjmy strana nemala. K 31.12.2020 politická strana evidovala 74 členov.
Za rok 2022 politická strana HLAS – SD mala príjem z členských príspevkov vo výške 46 343,00 eur a príjem z darov a iných bezodplatných plnení už vo výške 489 033, 98 eur. Iné príjmy strana nemala. K 31.12.2022 bolo evidovaných 2 164 členov. Za rok 2023 politická strana HLAS – SD mala príjem z členských príspevkov vo výške 39 073,00 eur, príjem z darov 424 669,98 eur. Rok 2023 bol rokom volieb a tak HLAS – SD získala zo štátneho rozpočtu príspevok vo výške 6 769,58 eur. K 31.12.2023 počet členov strany dosiahol číslo 2711.
Teraz k politickej strane „SNS“. Politická strana bola založená ešte v roku 1990. Za rok 2019, tesne pred voľbami do NR SR, mala SNS príjem z členských príspevkov vo výške 159 854,60 eur, príjem z darov a bezodplatných plnení vo výške 43 169, 00 eur, príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 894 889, 60 eur. K 31.12.2019 SNS evidovala 7 728 členov. Za rok 2020 mala SNS príjem z členských príspevkov vo výške 240 619, 91 eur, príjem z darov a iných bezodplatných plnení vo výške90 667, 25 eur a príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 1 464 078, 73 eur. K 31.12.2020 SNS evidovala 3469 členov, teda došlo k veľkému úbytku v porovnaní s rokom 2019. Za rok 2023 mala SNS príjem z členských príspevkov vo výške 91 625,43 eur, príjem z darov a bezodplatných plnení vo výške 218 746, 42 eur a príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 2 775 978, 17 eur. K 31.12.2023 SNS evidovala 2 105 členov. Za rok 2024 SNS mala príjem z členských príspevkov vo výške 29 994,60 eur, príjem z darov a iných bezodplatných plnení 15 972, 00 eur, príspevok zo štátneho rozpočtu vo výške 935 603, 70 eur. K 31.12.2024 SNS evidovala 2 199 členov.
V tomto článku som najprv naznačil, že sme ako občania celkom trestuhodne a bez akéhokoľvek odporu dovolili, aby politicko-spoločenská prax bola taká, že za základný aktivizujúci princíp pre celú spoločnosť v záujme uplatňovania štátnej moci a spravovania životov všetkého národného spoločenstva boli zámerne či nechtiac pokladané určené politické strany ako také. A k uplatňovaniu aktivizujúceho princípu bola politickým stranám ponechaná absolútna dôvera a absolútna moc. Ak si odmyslíme, že je možné celkom demokratické striedanie politických strán u moci na základe výsledkov volieb a príslušných zákonov, tak celkovo vo verejnom a politickom živote spoločnosti nejde o nič demokratického, ale u uplatňovanie totalitného pravidla, že o všetkom môžu rozhodovať len voľbami dotknuté politické strany a ich samourčení predstavitelia.
Môžeme ostať spokojní s tým, že vládna moc nad nami vládne na základe neohrozeného postavenia niekoľkých politických strán ? To je prvá rovina problému.
Existuje druhá rovina problému. Ako som už zdôraznil v tomto článku vyššie, existencia politických strán, ich programov, politických zápasov – politického boja a politického konania je podriadená predstavám a koncepčnýcm zámerom a horizontom západného kapitálu. Z tohto dôvodu pokiaľ ide o samotné postavenie a úlohy politických strán v kapitalistickej spoločnosti, tak sa kapitalizmus nenarúša v jeho základoch, pretože na svet okolo seba a v širších súvislostiach sa dívame cez okuliare dominantnej ideológie – ideológie globálneho kapitalizmu. Práve z tohto dôvodu som v tomto článku uviedol, čo majú za úlohu politické strany nerobiť, čo majú politické strany ako aktivizujúce subjekty zakrývať pred občanmi a na základe akého mechanizmu získava minoritná trieda kapitalistov rozhodujúcu moc, ktorá sa potom realizuje cez legitímnu výkonnú, zákonodarnú a súdnu moc, zorganizovanú politickými stranami. Z tohto dôvodu som potom uviedol 26 príkladov toho, čo majú politické strany za úlohu nerobiť, neaktivizovať sa, neviesť politický boj a podobne.
V rámci tretej roviny problému som postavil otázku, či je rozumné, múdre, zákonité, ľudské, priateľské postaviť na čelo ľudskej spoločnosti – národného spoločenstva – priamo na akýsi piedestál, politické strany a veriť, že je to jediná záruka fungovania politického národa, jeho spokojného a šťastného života. Môže obyčajný človek – občan svojej vlasti veriť, že politické strany disponujú v praktickom živote dostatočným potenciálom, aby sa im priznalo a rešpektovalo právo na výlučné postavenie v politickom systéme, od ktorého sa môžu „rodiť“ všetky potrebné subjekty, inštitúcie a inštitúty pre spravovanie spoločnosti ?
Som vo veľkých pochybnostiach, či politické strany na Slovensku disponujú nejakým vedeckým potenciálom, odborníkmi na rôzne oblasti života spoločnosti, dostatočne členenou organizačnou štruktúrou a personálnym zabezpečením, mediálnym a agitačným potenciálom, schopnosťou programovo a personálne uchopiť politické riadenie spoločnosti vo všetkých smeroch, finančnou samostatnosťou bez 100 % – nej účasti štátu, či majú k dispozícií svedomitých, čestných, statočných a morálne zdatných predstaviteľov.
Z uvedeného dôvodu som sa rozhodol nazrieť do výročných správ tých politických strán, ktoré po voľbách vo februári 2020 tvorili vládnu koalíciu a ktoré po voľbách v septembri 2023 vytvorili vládnu koalíciu. A aké sú moje prvé dojmy z faktov, ktoré som uviedol ? Tak napríklad:
1. Stále platí, že hlavnou, najväčšou a najstabilnejšou politickou stranou v SR je „SMER – SD“, ktorá bola založená v roku 1999. Členská základňa strany „SMER – SD“ presahuje číslo 13,- tisíc členov. Zatiaľ neriešim, či je to dostatočná členská základňa pre každú politickú stranu, pretože tato otázka súvisí s potrebou prijatia úplne nového zákona o politických stranách a s posúdením, či je potrebné, aby každá politická strana mala svoju členskú základňu, pôsobnosť (organizačnú štruktúru) a vnútrostranícku demokraciu v rámci celého územia Slovenskej republiky.
2. Ďaleko za politickou stranou „SMER – SD“ zaostáva politická strana „SNS – Slovenská národná strana“, ktorá sa pokladá za pokračovateľku strany, ktorá vznikla ešte v roku 1871. Národniari ako vlastenci si dali za úlohu zjednotiť roztrieštenú národnú a konzervatívnu politickú scénu, ale iba za obdobie od konca roka 2019 po koniec roka 2024 samotná členská základňa klesla z 7728 členov na 2199 členov.
3. Mimoriadne negatívne na mňa pôsobí existencia politickej strany (hnutia) „Obyčajní ľudia…“, ktorá sa po rôznych úpravách premenovala na Slovensko. Všetko, čo súvisí s existenciou a aktivitami tejto strany, sa týka predstáv, pohľadov a špekulatívnych prístupov jej vodcu Matoviča. O skupine ľudí, ktorá má zapísaných 45 či 60 členov ani nemožno hovoriť a tvrdiť, že ide o politickú stranu. Je to jednoducho výsmech a potvrdenie toho, že zákon o politických stranách je na veľmi nízkej úrovni a umožňuje v konečnom dôsledku podnikať skupinou „talentovaných politikov“ rôzne politické hry a najmä využívať možnosti štátneho rozpočtu. Strana (hnutie) my pripomína politickú s. r. o., ktorú založil jeden či mala skupina podnikavcov a ktorej hlavnou podnikateľskou náplňou je oblbnúť potenciálnych voličov tak, aby eseročka získala miesta v NR SR, čo predstavuje základnú podmienku pre vyplatenie príspevkov zo štátneho rozpočtu, ktoré tvoria čistý zisk politickej strany či hnutia.
4. V prípade politického hnutia „OĽANO ( Slovensko)“ a niektorých ďalších politických stranách platí, že občania – voliči pre politickú stranu predstavujú „pracujúcu triedu“ a vedenie „politickej“ spoločnosti nakladá s čistým ziskom – lukratívnym kšeftom. Z takejto politickej praxe, ktorá sa v podmienkach SR uplatňuje už dlhšiu dobu, jednoznačne vyplýva, že zákon o voľbách do NR SR je potrebné schváliť v úplne novom znení. Už teraz je jasné, že pre voľby do NR SR nemôže a nesmie ďalej platiť to, že ide o jednomandátový volebný obvod, ktorý vyhovuje všetkým tým politickým subjektom, ktorých členská základňa je pre podmienky zaregistrovania politickej strany úplne nepodstatná.
5. Som smutný zo strany nás občanov – voličov. Ako je možné dať svoj volebný hlas takým politickým stranám, ktoré buď majú veľmi slabú členskú základňu alebo boli založené tesne pred voľbami. Politické hnutie „OĽANO a kolektív“ malo v čase volieb do NR SR 45 členov a vo voľbách do NR SR vo februári 2020 získalo 25,02 platných hlasov a 53 mandátov, pričom volebná úspešnosť bola 65,80 %. Ako je možné dať svoj volebný hlas politickej strane „ZA ĽUDÍ“, ktorá bola založená iba v septembri 2019, za rok 2019 si vykázala, že má 572 členov a vo voľbách do NR SR vo februári 2020 získala 5,77 % planých hlasov a stala sa súčasťou vládnej koalície. Za rok 2020 si vykázala 672 členov. A k 31.12.2023 členská základňa klesla na 170 členov.
Politická strana „Sloboda a solidarita“ mala v čase volieb do NR SR vo februári 2020 – 188 členov. Vo voľbách získala 6,22 % platných hlasov, stala sa súčasťou vládnej koalície a k 31.12.2020 vykázala stav 228 členov. Politická strana „Sme rodina“ v čase volieb mala 1684 členov. K 31.12.2020 politická strana vykázala už iba 696 členov. V čase vytvorenia novej vládnej koalície po voľbách do NR SR vo februári 2020 mali koaličné strany tieto počty členov: OĽANO a kolektív – 45, Sloboda a solidarita – 188, Za ľudí – 572, Sme rodina – 1684. Môžem konštatovať, že koaličné strany, ktoré sa na základe výsledkov volieb dohodli na fungovaní vládnej moci pre nové volebné obdobie, mali k dispozícií v rámci Slovenskej republiky spoločne 2489 členov. K 31.12.2020, keď sa znížil stav členskej základne politického hnutia Sme rodina na 696 a mierne sa zvýšil počet členov strany Sloboda a solidarita, tak koaličné strany mali k dispozícií (spoločne) 1541 členov v rámci Slovenskej republiky !
K tomuto číslo si čitateľ môže sám určiť, koľko percent z uvedenej členskej základne bolo z rôznych dôvodov neaktívnych a možno si uvedomí, že celé jadro vládnej koalície tvorili predovšetkým tí, ktorí sa deň čo deň pretŕčali pred televíznymi kamerami. Aký počet členov by mal byť základnou podmienkou pre zaregistrovanie politickej strany s predpokladanou organizačnou štruktúrou v každom okrese Slovenskej republiky ?
Myslím si, že by mali existovať len také politické strany, ktorý majú skutočnú členskú základňu v každom okrese SR.
Tomuto kritériu by v súčasnosti vyhovovala politická strana „SMER – SD“. Pri celkovom počte 13 500 členov je možné predpokladať celkom zaujímavý priemerný počet členov v rámci každej okresnej organizácie: 171. Ak by sme zobrali do úvahy počet členskej základne vládnej koalície po voľbách vo februári 2020 (2489 členov), tak v rámci každej okresnej organizácie by spoločná členská základňa pozostávala z 31- 32 koaličných členov. Od januára 2021 by spoločná členská základňa v každom okrese tvorila len 19-20 koaličných členov.
Záver k uvedenému: takáto nepatrná skupina ľudí (2489) si nárokovala právo, hoci na základe výsledkov volieb, vládnuť celému Slovensku a podporovať svojich niekoľkých predstaviteľov, aby v rámci svojho poňatia slobody a demokracie aktívne pracovali v spoločnom koaličnom zoskúpení. Nebol to veľký luxus zveriť v roku 2020 na štyri roky osud Slovenskej republiky do rúk niekoľkých politických dobrodruhov, ktorých aj samotná členská základňa je úplne mizerná, nehovoriac o absencií všestranných zdatnosti potrebných pre spravovanie spoločnosti ?
6. Existujú jasné náznaky, že v takomto politickom trende, ktorý súvisí s existenciou a fungovaním politických strán, sa počíta aj do budúcnosti. Prečo sa to robí ? Pretože predstavitelia politických strán pochopili, že platný zákon o voľbách do NR SR je ku každej skupine s určitou politickou orientáciou veľmi blahosklonný. Poviem to na rovinu: ak zákon o politických stranách a o voľbách umožňuje existenciu takého „celoslovenského hnutia“ ako je momentálne „Slovensko“, tak sme na tom veľmi biedne. Platí to aj pre „SaS“, „Za ľudí“, „Progresívne Slovensko“ či niektoré ďalšie politické strany.
7. V dnešnej dobe nás, občanov – voličov SR, mediálne skupiny a prieskumné agentúry pripravujú na ďalšie voľby do NR SR. Máme nasiaknuť akýmsi duchom spolupatričnosti s politickou stranou „Progresívne Slovensko“, pretože jeho čelní predstavitelia sa už nemôžu dočkať, kedy sa chopia moci a celému Slovensku zabezpečia šťastný život. Aj v prípade „Progresívneho Slovenska“ ide o politickú stranu, ktorá má praktický slabú členskú základňu – 714 členov (rok 2023). Ak by sme brali do úvahy, že je potrebná členská základňa v každom okrese, tak v priemere PS by malo v každom okrese 9 členov. Ak si zoberieme do úvahy politickú stranu „SaS“, tak tá mala k 31.12.2024 tiež veľmi mizernú členskú základňu – 256 členov. Pri potrebe členskej základne v každom okrese by „SaS“ mala v priemere iba 3 členov. Ešte sa vrátim k politickému hnutiu „Slovensko“. Toto hnutie k 31.12.2023 evidovalo 62 členov. Podľa kritéria o potrebe členskej základne v každom okrese by hnutie „Slovensko“ mohlo v priemere vykázať 0,78 člena ! Napriek tomu sa predstavitelia hnutia už tešia na voľby do NR SR a dúfajú, že budú súčasťou novej vládnej koalície.
Čitateľ si môže sám určiť, aká je pravdepodobnosť, či v rámci členskej základne sú veľmi aktívni všetci členovia, alebo iba určitá hŕstka „vyvolených“ – najskôr asi demokratický zvolených. A mnohé (viaceré) takéto politické eseročky si robia programy, ako vraj vedia a chcú zvládnuť spravovanie celej spoločnosti, ak získajú dostatočnú dôveru občanov – voličov. V rámci Slovenskej republiky mnohé politické strany, až na výnimku politickej strany „SMER – SD“, v ničom mimoriadnom nevynikajú a z tohto dôvodu sa musel nájsť prostriedok, pomocou ktorého celospoločenský význam a schopnosti politickej strany výrazne narastú. Týmto prostriedkom sa v podmienkach SR stali voľby do NR SR, voľby do EP či voľby prezidenta SR a to na základe platných, ale veľmi slabých a deformovaných zákonov o voľbách.
Hlasy občanov – voličov, odovzdané vo voľbách, napríklad do NR SR, v prospech určitých politických strán a hnutí, predstavujú rozhodujúci prostriedok, ktorým sa výrazne navyšujú ich sily, schopnosti a prostriedky, pričom tie vôbec nezodpovedajú realite v spoločnosti. Pri existujúcich politických stranách a hnutiach zásluhou hlasov občanov – voličov vzniká akási „inverzia v oblasti politiky“, zásluhou ktorej sa skutočné nedostatky v činnosti politických strán vôbec nezohľadňujú, sú volebným aktom „uzatvorkované“ a namiesto nich sa potom vo verejnosti živí a rastie ilúzia, že majú dostatočné schopnosti riadiť a spravovať spoločnosť.
8. Z určitého prehľadu o tom, ako sú politické strany financované zo štátneho rozpočtu, jednoznačne vyplýva, že zo strany tých skupín, ktoré založenie politickej strany zorganizovali a zabezpečujú jej činnosť, a strane požičiavajú za úrok aj svoje vlastné ťažko zarobené peniaze, že budú mať v celkom blízkej budúcnosti nárok na „sociálne zabezpečenie“ zo strany štátu počas celej doby účinkovania v parlamente alebo mimo neho, ak získajú dôveru určitého percenta občanov – voličov. Doslova sa to podoba spoločenskej praxi, že ľudský život si zaslúži ochranu a preto je potrebná pomoc štátu, pričom v tomto prípade nejde o žiadnu inštitúciu, ale o ľudského jedinca.
Súčasný spôsob financovania politických strán sa dá okomentovať všelijako a aj tak, že hlavnú zásluhu na prijímaní „sociálnych dávok“ zo štátu nemajú politické strany a ich predstavitelia, ale samotní občania – voliči, pretože na základe toho vzniká nárok na príslušné dávky. Nedávno minister vnútra oznámil, že také „politické hnutie“ ako „OĽANO či SLOVENSKO“ získalo pre svojich niekoľko desiat členov 37 miliónov eur. A akú vďačnosť získali občania – voliči od tých politických strán, ktoré poslali napríklad do NR SR ? Žiadnu ! Stále pretrváva politická prax, že občania nech sa nemiešajú do ich politiky, rovnako ako pretrváva politická prax, že iba politické strany majú mať aj naďalej právo bojovať o politickú moc a že iba im patrí právo na dôveru od občanov.
Súčasný spôsob financovania politických strán je potrebné zrušiť. Politické strany si o tom v NR SR rozhodli samé, nehľadiac pritom na to, že sú v konflikte záujmov. Preto aj táto otázka sa musí zákonite stať súčasťou „Vízie politického dobra v podmienkach SR“ a teda predmetom zásadných zmien.
IV.
Čo má strana občanov v SR robiť, aby dosiahla svoje zrovnoprávnenie s politickými stranami ?
V rámci politického konania v podmienkach Slovenskej republiky je potrebné konečne nájsť odvahu a začať – a to prioritne – presadzovať nové zákony: zákon o politických stranách a zákony o všetkých voľbách, ktoré na území SR je potrebné organizovať. V tomto článku som vyššie uviedol, že jediným a základným aktivizujúcim princípom – subjektom pre spravovanie kapitalistickej spoločnosti sú politické strany a ich suverénne postavenie a právo bojovať o politickú moc. Rovnako som uviedol, že v dnešnej dobe musí ľudská spoločnosť nevyhnutne existovať ako politické spoločenstvo. Existencia takéhoto spoločenstva, v skutočnosti sformovaného národa, si okrem už uvedeného aktivizujúceho princípu či subjektu ako sú politické strany, bude vyžadovať použivať aj iné aktivizujúce princípy (subjekty) či prostriedky, ktoré budú plniť funkciu vytvárania jednoty z mnohosti, udržiavania, formovania politického spoločenstva ako suverénneho celku, ktorý umožní ľudským bytostiam žiť v stabilných a mierových podmienkach. Čo je teda potrebné urobiť ?
V prvom rade treba v rámci otvorenia celospoločenskej témy o postavení a fungovaní politických strán a hnutí v SR prijať celospoločenský konsenzus, že suverénne postavenie politických strán a ich výlučné právo bojovať o politickú moc, je potrebné v rámci určitých reformných krokov dostatočne či výrazne obmedziť a to podľa zásady o politickej rovnosti občanov a politických strán, keďže občania sú jediným základom štátnej moci.
Celospoločenský konsenzus sa môže dosiahnuť iba vtedy, ak bude otvorená celospoločenská debata o postavení a fungovaní politických strán a hnutí v SR, v ktorej sa musia aktívne zúčastniť tak strana občianstva v rámci svojich rôznych organizačných schém ako aj členská základňa politických strán a hnutí. Treba pripomenúť, že dôležité zákony, súvisiace s postavením a fungovaním politických strán a volebné zákony sa vždy prijímali len v rámci výlučných iniciatív a návrhov niekoľkých politických strán a hnutí na pôde NR SR a bez vplyvu strany občianstva. Takúto prax je potrebné do budúcnosti vylúčiť, pretože v prípade politických strán a hnutí ide o jasný konflikt záujmov.
Z tohto dôvodu potrebujeme si iba vyjasniť, akým spôsobom je možné začať organizovať spoločnosť občanov SR k tomu, aby sa zobudili a zamysleli nad tým, ako otvoriť celospoločenskú debatu o postavení a fungovaní politických strán a hnutí v SR, o potrebe nového zákona o voľbách do NR SR a ďalších volebných zákonov a o celkovej vízií politického dobra pre SR. Jedno je totiž isté: k zásadným zmenám vedúcim k obmedzeniu postavenia a moci politických strán a hnutí v záujme aktívnej účasti strany občianstva, sa politické strany a ich orgány nikdy nerozhodnú. Preto sa iniciatívy majú chopiť rôzne mnohé občianske iniciatívy, skupiny a združenia, ktoré spoluprácou vytvoria pevný organizačný rámec, v ktorom sa presne navrhnú ciele a úlohy, ktoré budú súvisieť s reformou určitej časti politického systému. Aký by mohol byť postup ?
Skupina angažovaných ľudí sa rozhodne založiť platformu pre rozvoj občianskych iniciatív a hnutia napríklad s názvom „Za nové prístupy v národnej politike“, ktorá vytvorí podmienky pre prijatie skutočnej „Vízie politického dobra v podmienkach Slovenskej republiky“. Predpokladám tento postup angažovanej skupiny:
a) osloviť existujúce občianske iniciatívy, spolky a združenia a novo vznikajúce k spoločnému postupu, najmä ak vlastenecký a národne orientovaných subjektov je dostatok,
b) mimoriadnu pozornosť venovať potrebe založiť účinnú spoluprácu so Združením miest a obcí Slovenska a orgánmi miestnej samosprávy,
c) ustanoviť riadiaci a výkonný orgán „Národné kolégium občanov“ s administratívnymi zložkami a pracovnými (poradnými) skupinami, ktoré sa budú zaoberať iniciatívami, súvisiace s prípravou nižšie uvedených nových zákonov a vízie politického dobra pre celú Slovenskú republiku,
d) pripraviť video dokumentáciu a webovú stánku,
e) rokovať s vedením RTVS o platforme pre rozvoj občianskych iniciatív a hnutia „Za nové prístupy v národnej politike“ a jej zaradení do programovej štruktúry verejnoprávnej televízie na potrebné časové obdobie: priebežne až po účasť v celospoločenskej diskusií k projektu o „Vízií politického dobra v podmienkach SR“,
f) z občianskych iniciatív, spolkov, združení (samosprávnych) a sympatizantov ustanoviť celonárodný „Kongres reprezentantov občianskych iniciatív, spolkov, združení a sympatizantov“, ktorý bude mať za úlohu pod vedením riadiaceho orgánu priebežne sa zaoberať rámcovým náčrtom nového zákona o politických stranách, rámcových náčrtov zákona o voľbách do NR SR, zákona o voľbe prezidenta SR a zákona o voľbe do Európskeho parlamentu. Zároveň Kongres bude mať za úlohu definitívne spracovanie návrhu „Vízie politického dobra v podmienkach Slovenskej republiky“,
g) všetky návrhy, ktoré prejdú konzultáciami a schválením v rámci „Národného kolégia občanov“ ako riadiaceho a výkonného orgánu a v rámci „Kongresu reprezentantov občianskych iniciatív, spolkov, združení a sympatizantov“ bude potrebné predložiť za dohodnutej spolupráce s vedením RTVS na celospoločenskú debatu o postavení a fungovaní politických strán a hnutí v SR, neskôr vláde SR a NR SR,
h) Národné kolégium občanov v rámci svojej riadiacej a výkonnej činnosti a v súčinnosti s „Kongresom reprezentantov…“ budú mať za úlohu dosiahnuť: a) rámcový náčrt nového zákona o politických stranách a za b) rámcový návrh nového zákona o voľbách do NR SR, rámcový návrh nového zákona o voľbe prezidenta SR, rámcový návrh nového zákona o voľbách do Európskeho parlamentu a návrh „Vízie politického dobra v podmienkach Slovenskej republiky“,
i) Pokiaľ ide o samotnú víziu politického dobra, tak zo strany občanov bude potrebné do nej presadiť aj úlohu záväzného politického upravenia vzťahu vládnej moci a občanov ako základu štátnej moci v otázkach účasti občanov na správe vecí verejných, o ktorej je jasná zmienka v Ústave SR, ale ktorá nebola zástupcami občanov nikdy jasne konkretizovaná a upravená do zákonnej podoby.
V.
Súrne potrebujeme nový volebný systém pre voľby do NR SR
Nepotrebujeme, aby vo voľbách do NR SR kandidovalo napríklad 25 politických strán a hnutí. V skutočnosti potrebujeme, aby vo voľbách do NR SR kandidovalo iba niekoľko ozajstných politických strán a hnutí, najmenej dve, a zároveň aby kandidovali aj občania navrhnutí mimo politických strán a hnutí. Zredukovanie počtu politických strán a hnutí v rámci SR sa však musí udiať na základe nového zákona o politických stranách a jeho prísnych podmienok pre založenie a fungovanie v podmienkach celého územia SR. A na tento nový zákon by mal nadväzovať aj úplne nový zákon o voľbách do NR SR, ktorý zavedie, aby na území SR boli organizované voľby podľa nového volebného systému, v rámci ktorého sa výrazne posilní postavenie volebných okresov.
Predseda vlády SR sa už vyjadril, že je potrebné zvýšiť hranicu (napríklad na 7%) pre vstup politickej strany na pôdu NR SR. Takýto postup pokladám za neefektívny a nesprávny, pretože vôbec nerieši problém efektívneho fungovania politických strán, len ešte viacej ich odsúva do úzadia. Pokiaľ ide o samotnú hranicu vstupu na pôdu NR SR, tak tú nie je potrebné posilniť, ale úplne zrušiť, pretože doslova kradne platné hlasy voličov a prideľuje ich iným politickým subjektom. Nejde o žiadny nezmysel, pretože vo voľbách do NR SR vo februári 2020 zásluhou klauzuly o 5% – nej a 7% -nej hranici pre vstup do NR SR 43 mandátov bolo zrušených a pridelených politickým stranám, ktoré sa do NR SR dostali.
Vyššie uvedený návrh predsedu vlády SR, že je potrebné zvýšiť hranicu pre vstup politickej strany na pôdu NR SR, signalizuje, že ani myslenie v najsilnejšej a najlepšie organizovanej politickej strane sa neuberá v tom smere, ako dať viacej priestoru strane občianstva, ale ako ešte viac dosiahnuť, aby sa hlasy čo najväčšieho počtu občanov – voličov stratili a boli použité v prospech politických strán, ktoré prejdú navrhovanou hranicou. Predsedovi vlády SR ide o to, že je potrebné znížiť počet politických strán v parlamente. Len túto otázku chce riešiť výlučne s koaličnými partnermi, pretože samotná strana občanov ho nezaujíma. Lenže rozdiel je v tom, že zníženie politických strán chce dosiahnuť len novelou zákona o voľbách do NR SR a nie úplne novým zákonom o politických stranách.
Nový volebný systém pre voľby do NR SR by mal vychádzať z vyššie uvedenej zásady politickej rovnosti občanov a politických strán a hnutí.
Namiesto jedného volebného kraja pre celé územie SR je potrebné určiť 79 volebných okresov, čo sa rovná počtu okresov v SR.
Pre každý volebný okres bude platiť zásada, že má pridelených do NR SR dva mandáty. Jeden mandát bude pridelený politickej strane (hnutiu), ktorá získa najviac volebných hlasov vo volebnom okrese. Druhý mandát bude pridelený kandidátovi za Občiansky blok, ktorý získa najviac volebných hlasov vo volebnom okrese.
Z uvedeného vyplýva, že NR SR bude tvoriť 158 poslancov volených na štyri roky, pričom polovica z nich ( 79 poslancov ) bude delegovaná na základe kandidátok politických strán ( hnutí ) s podporou hlasov voličov a druhú polovicu ( tiež 79 poslancov ) budú tvoriť tí kandidáti, ktorí boli priamo zvolení v rámci svojho volebného okresu.
Národná rada Slovenskej republiky bude spolovice tvorená voľbou politických strán a hnutí a spolovice priamou voľbou kandidátov z radov občanov, ktorých formálne označujem ako Občiansky blok.
Vzhľadom na počet poslancov NR SR v súčasnosti si nový spôsob volieb vyžiada novelu Ústavy SR, nakoľko článok 73, ods. 1 hovorí o tom, že NR SR má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky.
Podľa nového volebného systému sa voľby do NR SR budú konať podľa zmiešaného postupu: podľa zásady pomerného zastúpenia, ktoré určí zastúpenie politických strán a hnutí v NR SR a podľa zásady väčšinového volebného systému s relatívnou väčšinou hlasov, ktorá určí menovite, ktorí kandidáti (za Občiansky blok) sa stanú poslancami NR SR a budú reprezentovať daný okres v zastupiteľskom zbore.
Územie SR sa teda rozdelí na 79 dvojmandátových volebných okresov. V každom z týchto volebných okresov sa zvedie volebný súboj v dvoch úrovniach:
-
medzi politickými stranami a hnutiami, ktoré podali kandidátne listiny a boli zaregistrované,
-
medzi kandidátmi z radov občanov príslušného okresu, na ktorých boli podané kandidátne listiny a boli zaregistrovaní.
Čo sa môže dosiahnuť novým volebným systémom pre voľby do NR SR ?
V demokratickej spoločnosti sa má dbať o to, aby nešlo iba o formálnu politickú rovnoprávnosť, ale sa musia hľadať spôsoby (nástroje, inštitúcie), ako posilniť vplyv občanov ako základu štátnej moci na odohrávajúce sa politické aktivity a procesy v spoločnosti. Dlhodobo prevláda taká politická prax, že občania nemajú zásadný vplyv na správu vecí verejných a politické strany doterajším volebným systémom, keď územie SR tvorí jeden volebný kraj, získali nad občanmi – voličmi absolútnu moc. Nový volebný systém má toto doterajšie postavenie zmeniť aj v prospech občanov – voličov, zrovnoprávniť ich s politickými stranami a teda v konečnom dôsledku v prospech samotnej spoločnosti. Prečo je potrebný nový volebný systém pre voľby do NR SR ?
Pretože vo volebnom systéme sa skrýva niečo, kto z neznámych nositeľov konceptuálnej moci v štáte a spoločnosti či v nadnárodných štruktúrach potrebuje mať pevne v svojich rukách určité riadiace procesy a záujmy vyššie ako sú záujmy samotných občanov SR. Vo volebnom systéme doteraz platnom sa vždy skrýva, ako v prvom kroku obmedziť moc občanov – voličov iba na to najnutnejšie, aby to vyzeralo, že je to demokratické a v druhom kroku ako čo najefektívnejšie „nakladať“ s nositeľmi mandátov v NR SR, aby zbytočne nerobili žiadne prieky a hlasovali za vopred pripravené rozhodnutia. Z tohto dôvodu výber kandidátov za poslancov iba z občanov okresu a iba výber tej politickej strany, ktorá má v okresu svoju členskú základňu, je pre nositeľov konceptuálnej moci (vplyvných prisluhovačov kapitálu) neakceptovateľný, pretože presadzovanie záujmov kapitálu by bolo výrazne ťažšie, ako je tomu v súčasnosti.
Doterajší volebný systém pre voľby do NR SR stále viac posilňuje proces oligarchizácie politiky, do ktorého občania nemajú prístup a ktorý sa deje ako posilňovanie súkromného na úkor verejného. Predpokladám, že nový volebný systém pomôže posilňovanie procesu oligarchizácie politiky zastaviť a ( konečne ) umožní vrátiť do politiky ľudí, ktorí budú dôslednejšie presadzovať verejný záujem, národnoštátne záujmy a potreby občanov – voličov. Nový volebný systém umožní hľadať nový typ – dobrého politického štátnika, ktorý bude presadzovať a spravovať spoločné dobro svojho konkrétneho národa a nie iba záujmy oligarchov a záujmy bruselských mandarínov.
Predpokladám, že z mojej strany nebude žiadny problém náčrt nového volebného systému pre voľby do NR SR predložiť na posúdenie širokej verejnosti a rôznym občianskym iniciatívnym skupinám, ktoré by mali hrať rozhodujúcu úlohu v otázke otvorenia celospoločenskej debaty o potrebnej reforme – postavení politických strán a hnutí v Slovenskej republike a k tomu nadväzujúci návrh nového volebného systému pre voľby do NR SR a o návrhu vízie politického dobra pre SR, ktorá sa môže stať spoločným projektom strany občanov (občianstva) pre potrebnú reformu politického systému.
Problém, ktorý som načrtol v tomto svojom príspevku, sa nedá nastoliť na riešenie a priebežne riešiť, pokiaľ sa nepodarí sformovať (zorganizovať) aktívnych jednotlivcov zo strany občanov (občianstva), pretože sa nedá vôbec predpokladať, že politické strany a hnutia, ktoré si zvykli na parlamentný život a robenie politiky podľa doterajších kritérií, budú nadšení s takou reformou, ktorá môže výrazne poškodiť ich celkovému postaveniu v spoločnosti a tým možno aj ukončiť pre niektoré zoskupenia ich politický lukratívny obchod a život na úkor celej spoločnosti.
Dušan Hirjak
.JPG)
.jpg)
