Čo po nás zostane?

   Sú jarné prázdniny, tak sa skúsme povzniesť nad politiku, veď ešte aj politici prázdninujú. Otázku z nadpisu myslím vážne.

   Je to drastická zmena. Generácia, ktorá pomaly odchádza do dôchodku nahonobila (tak ako bolo zvykom desaťročia, ak nie stáročia) veľké množstvo aktuálne neužitočných vecí. Inými slovami predmety nie dennej spotreby zaplnili naše sekretáre (pod tým názvom dnes už taký nábytok nekúpite!) – teda veľké skrine s preskleným priečelím. A tie sú plné krištáľu, váz a porcelánu. V kuchyni je zasa vystavený „cibulák“, taniere, misy a šálky, ktoré boli svojho času nedostatkové, tak veľmi ich naši rodičia zháňali. Nedávno som bol u známych, ktorí sa mi chválili sadou pravého čínskeho porcelánu. Ten sa pozná priehľadnosťou stien kávových šálok, ktoré majú na dne dokonca skrytý mini-portrét. A tak som sa opýtal – čo so všetkou tou krásou bude, až my nebudeme? Domáci radšej prehodili reč na inú tému.

   Áno, priznajme si to, generácia po nás nemá sekretáre a ani záujem prechovávať „poklady“, na ktoré aj v našich domácnostiach padá prach. Toho krištáľu a porcelánu máme totiž nadbytok a málokedy sa využijú. Ale sú krásne. No a stojí generácia po nás o túto „krásotu“?

   Ešte naši rodičia považovali za samozrejmosť mať v obývačke veľkú knižnicu nabitú klasickými dielami. Parilo k dobrému bontónu ukázať tak návštevám, akí sme vzdelanci. A pozrite sa dnes po domácnostiach súčasnej produktívnej generácie. Kde tam nájdete, čo len jednu knihy vystavenú na obdiv?

   A suveníry z ciest?! Tých máme tiež plné vitríny. Má to len jednu chybičku. Nám čosi pripomínajú, ale našim potomkom?

   Dávnejšie som šiel taxíkom, ktorého šofér sa mi zveril s pozoruhodným javom. Privyrába si vysťahovávaním domácností po ľuďoch, čo práve zomreli. To vysťahovávanie si objednávajú ich potomkovia. A jemu, obyčajnému šoférovi, ide srdce odtrhnúť ľútosťou  nad tým, čo všetko vyhadzujú! Nie je žiadny kunsthistorik, ale dokáže rozpoznať, čo je to nábytok typu biedermeier, alebo ak je Biblia sto rokov stará. A to všetko má ísť do kontajneru ako odpad?! On tie predmety vzácnej hodnoty zachraňuje. Už ich má plnú garáž. Ale čo s nimi bude, až on nebude?

   Ozaj, čo bude s tými našimi „pokladmi“, keď už nebudeme?